Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Ortútske jazierko (1. časť)
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané: 23.1.2016

Náš výlet k známemu jazierku v Malachovskej doline vyrážame z chaty na Ortútoch. Dolinou sa vezieme pekne autom až k spustenej rampe. Tu vystupujeme a pokračujeme ďalej peši. Prichádzame na lúku Fišiarka. Zastavujeme sa pri tabuli náučného chodníka, ktorý vedie Malachovskou dolinou.

Z lúky máme obmedzený výhľad smerom na východ. Cesta, po ktorej ideme je dobrá asfaltka – cyklisti tu musia mať raj. Za Fišiarkou vchádzame znovu do lesa. Stúpanie je prudšie, neskôr serpentíny.

Po polhodine chôdze prichádzame k miestu, kde sa odbočuje k bývalej ortuťovej bani. Veľké výsypky sú dobre viditeľné cez lesný porast aj z našej cesty, ktorou vedie banský náučný chodník. Zanedlho stojíme pri vchode do stredovekej štôlne. Je dobre označená, viditeľná v teréne – vlastne vstup do nej je v záreze cesty, takže je ľahko dostupná.

Malachovské ortuťové bane boli v stredoveku možno najvýznamnejšie v Európe. Rumelka sa vyskytovala v druhohorných sedimentoch – hlavne pieskovcoch a zlepencoch. Pôvod zrudnenia je vo vulkanizme Kremnických vrchov. Ortuť sa ťažila v doline stovky rokov – bane, ktoré sme videli pod cestou zatvorili pár rokov po nežnej revolúcii.

Od starej štôlne k jazierku vedie dobre označený chodník. Najprv mierne stúpajúci, neskôr strmejší. Vedie cez hustú mladinu, prevažne smrekovú. Vzhľadom k tabuli „plnej medveďov“ ktorú sme študovali na Fišiarke máme mierne stiesnený pocit. Sem tam si aj zakričíme.

K jazierku prichádzame po krátkej štvrťhodine. Je veľmi pekne upravené – dostať sa dá k nemu po drevených mostíkoch a chodníku. Paráda. Sú tu lavičky a odpočívadlo. Jazierko nie je bývalým tajchom, ako sme si pôvodne mysleli, ale je prirodzeného pôvodu. Preto je aj napriek neveľkej rozlohe také vzácne.

Náučná tabuľa nám vysvetľuje pôvod, vývoj jazierka aj zvláštnosti jeho biológie. Nebezpečím preň je hlavne veľký zosuv, ktorý je aj teraz ešte aktívny a sčasti ho už zasypal. Naklonené stromy svedčia o tom, že sa to stalo nedávno. Tesne nad jazierkom je lesná cesta, ktorej výstavba v minulosti mohla tiež narušiť stabilitu svahu.

Okolo jazierka rastie vodné rastlinstvo, ale nezakrýva ho celé, hladina je voľná. Zaujímavé je, že prítok vody je pomerne veľký a hlučný ale odtok z jazierka je oveľa menší. Časť vody teda odteká popod zem.

Pri jazierku trávime zhruba pol hodiny, vďaka kvitnúcim záružliam je veľmi malebné. Návrat absolvujeme po tej istej trase, ako sme sem išli. Zostup je rýchly, stretávame aj skupinu výletníkov, tí sa tiež vracajú smerom k Malachovu.

K autu sa vraciame za trištvrte hodinu. Ešte sa zastavujeme pri „Krvavej studničke“ a za chvíľku sme opäť na Ortútoch, kde náš výlet končí.

Smer - Ortútske jazierko