Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Vlkolínec – ponad Doggerské skaly (1.časť)
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané: 3.4.2016

Zima je v tomto roku skôr symbolická, síce mrzne často, ale snehová pokrývka kde nič – tu nič. Takže si môžeme v nižších kopcoch užívať skôr jesennú formu turistiky. K takýmto akciám radíme aj náš malý výlet na kopec južne od Vlkolínca.

Akciu začíname v Ružomberku, cesta na Vlkolínec je bez snehu a trvá nám necelých 15 minút. Auto nechávame kúsok pod oficiálnym parkoviskom. Napodiv na dedinskej vrátnici aj v tomto čase sedí pani, ktorá úd nás pýta vstupné. Neplatíme nič, sme Ružomberčania a vstup do obce by mal byť pre nás zadarmo.

Kráčame južným okrajom obce k detskému ihrisku a po poľnej ceste smerujeme južným smerom do kopca. Kráča sa nám dosť zle, zem je bez snehu ale je zamrznutá, takže povrch je celkom nepríjemne šmykľavý. Počasie tiež nie je najlepšie, je už dosť hodín – počítame, že zanedlho sa začne aj stmievať.

Neľahké putovanie je však odmenené krásnymi výhľadmi. Na tomto mieste sme boli aj vlani, ale vládla metelica a výhľad nestál za nič. Teraz je vzduch čistý a tak sa môžeme kochať. Dobrému pocitu napomáha aj dokonalé ticho a samota.

Výstup na hrebeň „Doggerského kopca“ je našťastie krátky, za 20 minút sme hore. Kráčame okolo senníkov, jeden je plný sena, ktoré však nevonia vôbec čerstvo. Na vrchole kopca pijeme čaj a venujeme sa trochu foteniu. Je tu krásny výhľad na blízke hory – na západ od nás mohutný Šiprúň, pod ním Trlenská dolina s Vlčou skalou. Východne od nás masívne Sidorovo, pod ním Vlkolínec. Spoza sedla Vrchlúky vykúkajú skaliská Haliny. Smerom na východ máme pred sebou nízkotatranský Brankov a Ostrô, na severovýchode malý kúsok Ružomberka, vysoký komín Mondi SCP a Chočské vrchy.

Priamo pod nami v zalesnenom strmom svahu sa nachádzajú známe Doggerské skaly. Peknú zbierku miestnych hornín môžeme vidieť pri jednom zo senníkov. Z minerálov je viditeľný len limonit – práškovitý oranžový alebo hnedý.

Po oddychu sa pomaly a opatrne vraciame po klzkom svahu do Vlkolínca. Nasleduje ešte prehliadka obce. Je tu neobyčajne prázdno, v lete sa tu hemžia davy ľudí, takže si môžeme vychutnať pravú atmosféru. Schádzame k autu, po ceste sa vraciame dolu Trlenskou dolinou na Biely Potok a potom domov.

Vlkolínec, Sidorovo, vzadu Haliny