Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Zbieranie minerálov

Donovaly – Štrosy – Kečka (1. časť)
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané:
1.5.2016

Niekoľkodňové daždivé počasie na začiatku minuloročného leta nás veľmi neteší, víkend chceme stráviť na horách. Napriek zamračenej oblohe a kvapkám vyrážame na Donovaly. Už cestou sa však počasie zlepšuje – pri príchode na Donovaly je už takmer jasno. Auto nechávame stáť pred Poliankou.

Všade je vyslovene pusto. Turisti v zlom počasí veľmi nevyšli. Aj my máme zmiešané pocity a pre istotu berieme so sebou pršiplášte. Fučí silný vietor, nie je ani 18 stupňov. Nebo je však neskutočne modré a vzduch dokonale priezračný. Prechádzame Poliankou a pokračujeme pekne vyštrkovanou lesnou cestou.

Na Baraniu hlavu

Minuloročná veterná kalamita sa nad Donovalmi do chuti vyzúrila. Padli hektáre pekného smrekového lesa. Našťastie väčšina už je spracovaná. Kalamita má aj maličkú výhodu – odkryla veľmi pekné výhľady, najmä na sever. Priamo ponad dolinu môžeme obdivovať mohutnú Novú hoľu a Zvolen. Za holinou značkovaná trasa odbočuje zo štrkovej cesty doľava.

Tu začínajú naše problémy. Chodník je rozrytý od lesných traktorov, ryhy po kolesách sú zaliate vodou a stred je zmenený na bezodnú bažinu. Obchádzame to porastom plným vývratov. Hádame, ako dlho treba takto postupovať, bojím sa, že sa nakoniec budeme musieť otočiť. Našťastie tento zúfalý stav trvá asi 500 metrov, potom sa chodník spevňuje, je skalnatý a pekne schodný.

Prechádzame krásnym smrekovým lesom na kremencovom podloží. Kremence patria k obalovej nízkotatranskej sérii. Majú prevažne ružovkastú farbu, časté sú žilky kremeňa. Hlavne v blízkosti Donovál sa nachádzajú pomerne časté šupinky krásneho hematitu.

Štrosy

Na Štrosy prichádzame približne po hodine chôdze. Vyvýšenina je z donovalskej strany mierna, smerom na východ však prudko klesá do sedla. Prírodná rezervácia sa rozkladá na prudkom svahu. V nadmorskej výške okolo 1100 metrov sa tu nachádzajú horské suťoviská, smrekové porasty s jarabinou. Náš chodník prechádza priamo popod najkrajšie suťovisko.

Trochu nižšie je lesný porast bukový a v sedle Priehyba je veľká lúka. Za sedlom začína prudké stúpanie na Kečku. Charakter terénu sa prudko mení – kráčame najprv po druhohorných červených bridliciach, ktoré neskôr prejdú do slienitých vápencov. Vápencové tabule na chodníku sú ešte stále mokré od dažďa. Chôdza je neľahká. Stúpanie nám trvá asi 20 minút, vzchádzame na hoľu a po pár sto metroch stojíme na Kečke.

Kečka – Handliarka

Odmenou za námahu je nám fantastický výhľad, aký sa nevidí ani v neskorej jeseni či zime. Na severe dlhočizná dolina až po Ružomberok, vzadu Choč, na východe hrebeň Nízkych Tatier, na juhovýchode Veporské vrchy a Poľana, na juhu Pohronie, vzadu Banská Bystrica, Zvolen, Javorie a Štiavnické vrchy. Celkom na juhu maďarské vrchy. Na západe sa ako hradba tiahne línia Veľkej Fatry. Jeden z najkrajších výhľadov na Slovensku.

Stretávame prvých turistov od začiatku výletu. Dve dámy, takmer v dôchodkovom veku – prišli pred nami tiež z Donovál. Pokračujú ďalej k Hiadeľskému sedlu. My sa mienime vrátiť späť na Polianku. Na holiach je stále prudký vietor, takže sa príliš dlho nezdržiavame.

Návrat

Vraciame sa späť na Štrosy. Tu už stretávame celé skupinky turistov, aj cyklistickú partiu. Cesta späť nie je oveľa kratšia, ale rozbahnený terén sa nám darí obísť po neoznačenej lesnej ceste. K autu sa vraciame po tri a pol hodine príjemnej nenáhlivej turistiky.


Kalamita za Poliankou, vzadu Prašivá


Na Baranej hlave


Štrosy


V sedle Priehyba


Na Kečke

1. časť    2. časť    3. časť    4. časť