Minerály a horniny Slovenska :: prepni na celú stránku
História baníctva na Slovensku |
Dejiny
opálových baní v Dubníku
- 1.časť (do r.1800)
zdroj: http://opal.webpark.sk
pridané:
29.1.2005
Keď sa pustíme od Kokošoviec tak nás krásna romantická cesta privedie cez údolie riečky Delne k hájovniam Hradová a Sigord . Riečku Delňu opúšťame v Zlatej Bani. Zlatou Baňou prechádzame hrebeňom vodného prepadu cez kótu 666 na zvlnený na juh sa zvažujúciterén v strede ktorého je vrch Nosger s nálezom rumelky . Za Nosgerom sa vypína TANCOŠKA /846 m/. Bokom medzi Nosgerom a Tancoškou je utešený brezový hájik za ním vysoký bukový porast s kontúrami LIBANKY . Obidva hrebene zakrývajú výhlad na vyššie položenú osadu Dubník .Prvé opálové bane sa nachádzajú ešte pred Nosgerom , vľavo v smere našej cesty na úbočí VEĽKEJ /1092 m/ a MALEJ /865 m/ ŠIMONKY .Ďalej sú to priestory ČOLO /863 m/ a REMETY . Na západ potom PASEKY a nadovšetko LIBANKA .Svahy Libanky sú priam posiate otvormi opustených štôlni a jám s haldami jaloviny , pingami , hlbokými zárezami a zvyškami stavieb . Baňa JOZEF je stred oblastí bývalých opálových baní . V blízkosti Červenice je obec LÚČINÁ /predtým HUVÍZ/ . Cesta cez Rozhánovce do Košíc je zaujímavá tým že na tejto ceste sa stretávame z dvoma potokmi ktoré sú spominané v literatúte i v iných prameňoch . Je to predovšetkým OLŠANKA, v ktorej koryte sa údajne našiel najspomínanejší opál na svete = HARLEKÝN = . Jej pramene sú spod Šimonky. Stredobodom našej pozornosti však bude oblasť výskytu drahého opálu a problémy s ním súvisiace . Podla Gesella je základnou horninou v:
ZLATEJ
BANI mladší / augit - trachyt / bez rudného
obsahu , so šedými až čiernými odrodami.
ŠIMONKA
tu je / labradorit – amfibol – trachyt /.
LIBANKA
tu je / bytownit – trachyt /.
BAŇA JOZEF tu boli sprievodnými minerálmi opálu / hyalit – antimonit – pyrit / . Okrem toho sa tu vyskytuje biela mäkká ílovitá hmota . Podľa dnešných výskumov to je /ryolit – andezit / a ich ekvivalencie / pyroxenický – amfibolický – autometamorfovaný – kaolizovaný / a ich pyroklasicky /agloromenáty – túfy – tufity / .
Vo
všetkých uvedených horninách
sa nachádza drahý opál. Ložiskové
pomery boli rozdelené na ťah pohoria:
ŠIMONKA
= S – J
LIBANKA
= SZ - JV
Hoffer tvrdil vo svojej správe výskyt opálu v okolí KECEROVSKÝCH PEKLIAN Bruckmann / ojedinelýn údaj ! / hovorí o náleze opálu v jednej zapadlej šachte pri ABRAHAMOVCIACH . Opály z tejto lokality sa odosielali do Vratislavi. Granáty, ktoré sa tu vyskytujú, ostávajú bez povšimnutia. Marsigli udáva nálezisko opálu v PEKĽANOCH. Za opál veľkosti groša sa platilo 60 - 100 dukátov. Opál sa dá povedšine najisť ako osamelý kus po zídení snehu v krtincoch, v potokoch, po výdatných dažďoch, v koreňoch vyvrátených stromov, na rozoranej pôde a pod. Sú veľkosti hrášku alebo fazule. Väčšie kusy sa nachádzajú zriedkavo.
V súvislosti s bánskym podnikaním sa uvádza nález za kutacej dobývacej spoločnosti Neumány a Koletsch jeden veľký kus, ktorý museli rozpíliť na tri časti, aby ho mohli speňažiť. Po tejto spoločnosti prebrali územie baní za poplatok 5 zlatých za šachtu sedliaci z Červenice ktorý viedli dobrý obchod s priekupníkmi z Košíc.Tento stav trval až do zániku súkromného podnikania. Sedliaci nedodržiavali žiadnu pravidelnosť a rozryli celý priestor nádejnej ťažby. Tento stav sa stal neskoršie predmetom kritiky, pretože sťažoval regulovanie banských prác. To platí hlavne o dobývaní na Libanke a Stráňach , kde sa našli opále roztrúsené v teréne. Pracovalo sa s primitívnymi nástrojmi, motykou, menej lopatou, výnimočne kladivom. Často robili aj veľké jamy ktoré potom opäť zasypávali a po výdatných dažďoch mohli na týchto miestach vyzbierať tie cennejšie nálezy. A tak Ruprecht konštatoval, že podľa názoru jeho informátorov sa sa dá opál najisť aj v opustených banských dielach, v ktorých ostali alebo zabudnuté, alebo ukryté v zábale hliny. Nuž a ako sa má správne hladať opál: NAJPRV SA MÁ HLADAŤ OPÁLONOSNÁ HORNINA A AŽ V NEJ OPÁLOVE HNIEZDO. Po čase sa najväčšia pozornosť banských dobyvatelov presunula na ložisko v PREDBANI, ktoré malo pevnú horninu s peknými nálezmi.
DUBNICKÉ
KUTISKO poskytovalo hlavne mliečne opály.
ŠIMONKA
tu boli najvýdatnejšie ložiská.
STREDNÁ
BUČINA tu sa našli ojedinelé kusy opálu
v hline a v naplaveninách, ktoré boli
obyčajne obalené hnedým železitým
povlakom.
NIŽNÁ
BUČINA tu sa vyskytli aj vzácne čierne opály,
hoci len v malom množstve a s prímesou iných
farieb. Väčšiu časť nálezov tvorili
priehladné mliečne opály s nádychom
modrej a medovožltej farby.
LIBANKA
na jej východných svahoch na miestach
zvaných STRÁNE boli hniezda opálu
vrastené do ťažkých balvanov porfýru.
PREDBAŇA
najvýchodnejší cíp Libanky.Tu
sa podarilo Déliusovi najsť pekné
opály a tiež "oči sveta " a to
v múli na najnižšiom a najhlbšom mieste potoka
. Najcennejšie opály svojej zbierky tu našiel
aj dvorný klenotník z Viedne Hank
. Platil si 26 robotníkov čo sa mu aj vyplatilo
. Opál sa tu dobýval tak dlho , až
ich ťažbu / vlastne krádež / najvyššie vládne
miesta zakázali . Vzhlad Predbane spotvorili
korene bukov . Tvrdú horninu bolo ťažko rozrušiť
aj klinom. I tu sa však opálové hniezda
objavovali vo viacerých farbách.
DUBNICKÉ LOŽISKÁ boli také tvrdé ako Predbaňa. Predkané boli pieskovcom a ílom. Z opálov sa tu vyskytovali všetky druhy a boli tu náznaky aj možnosti výberovej ťažby, hoci sa tu nevenovala pozornosť mliečnemu opálu, ale len hodnotnejším kúskom.
ŠIMONKA mala ložiská na severe. Náleziska sa ťahali v smere východ - západ a po obidvoch stranách asi 30 m. Podnet na ťažbu na Šimonke dal nález z roku 1778 , kedy istý pastier našiel kus opálu v krtisku. Opály vyťažené na Šimonke boli mimoriadne kvalitné. Náleziská robili dojem opustených baní s prepadnutými šachtami a štôlňami a kraj vyvolával dojem že sa ním prehnala výchrica.