Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Nová Baňa - v susedstve Turkov (3. časť)
zdroj: www.referaty.sk
pridané: 17.2.2005

Obyvatelia Novej Bane žili v tomto období v ustavičnom strachu pred nepriateľským vpádom, pričom príspevky na protitureckú obranu ich priviedli na mizinu. Dňa 27. jún a 1599 prosil mestskú rodu v Banskej Štiavnici a v Banskej Belej, aby sa za nich prihovorili v Kremnici, lebo by vďačne poslali 25 hrivien striebra ako poplatok na obranu Mikulášovi Pálfymu, ale už nemajú prostriedky na zaplatenie poplatku na vydržiavanie 200 vojakov. Od roku 1539 do roku 1602 zaplatilo mesto na vydržiavanie vojska 1466 zl. 52 den. A na dane 2712zl. 50 den.Okrem Turkov a Tatárov celú stredoslovenskú oblasť ohrozovali v tomto období aj tzv. slobodní hajdúsi. Boli to v skutočnosti profesionálni vojaci, ktorí sa pre nedostatočnú žold alebo po prepustení z vojska živili krádežami, rabovaním a páchaním násilnosti. V rokoch 1500-1603 napádali a plienili najmä menšie banské mestá, ktoré žiadali proti nim od panovníka vojenskú pomoc. Roku 1600 vtrhli do Novej Bane štyri oddiely hajdúchov, povraždili Veľa ľudí, spôsobili veľké škody obyvateľom a poškodili aj banské diela. Ich pustošenie zastihlo aj Brehy.

Mestská rada sa sťažovala Jánovi Kutašimu, radcovi Ostrihomského arcibiskupstva a miestodržiteľovi Uhorska, že vypili vyše 100 okovov vína, ktoré si mesto požičalo od susedov, čím zapríčinili škodu 2000 zl. Mesto bolo prinútené poskytovať im aj stravu. Celková škoda dosiahla vyše 8000 zl. Roku 1601 znovu napadli mesto a spôsobili škodu vyše 400 zl. Na výčiny hajdúchov ubytovaných v susedných dedinách sa opäť sťažovala Nová Baňa Kremnici roku 1603, lebo denne znepokojovali obyvateľov a poškodzovali im majetok. Hajdúsi neprestali znepokojovať Novú Baňu ani v nasledujúcom roku, lebo novobanská mestská rada sa 17. februára 1604 Banskej Belej sťažovala na každodenné rabovačky. Poukazovali na zlú strategickú polohou mesta, ktoré leží na okraji a je vystavené takto zvôli hajdúchov. Aj 24. januára vtrhlo do mesta vyše 400 hajdúchov, ktorí narobili veľké škody. Ak to takto pôjde ďalej , píšu Novobančania, budú obyvatelia nútení a vysťahovať, lebo nikto si nevie predstaviť, koľko vytrpia od hajdúchov a ostatných vojakov. Hajdúsi znepokojovali banské mestá aj v ďalších rokoch. Štefan Ilešházy ich roku 1606 pri vymáhaní snemovej taxe uisťoval, aby sa hajdúchov už neobávali, lebo majú rozkaz sústrediť sa na Orave.Viedenským mierom roku 1606 sa skončila a tzv. pätnásťročná voja, ale Turci neprestali podnikať pustošivé nájazdy či už samostatne, alebo ako pomocníci vodcov stavovských povstaní Štefana Bočkaja a Gabriela Bezlena.

Nová Baňa sa 18. októbra 1624 sťažovala v Kremnici, že Turci už dva razy vyzvali Brehy, aby sa im dobrovoľne vzdali, ináč ich budú denne napádať a odvedú ich do otroctva ako dobytok. Prosili, aby im poslali aspoň 15 vojakov z Pukanca na obranu tejto oblasti. V júli 1626 Turci napadli Tekovskú Breznicu a zajali tam 5 osôb. V okolitých lesoch sa denne potulovali martalovci. Dňa 7. augusta opäť napadli Breznicu a Orovnicu a odvliekli niekoľko ľudí do zajatia. Obyvatelia týchto dedín boli toľko prestrašení, že sa a so súhlasom hronskobeňadického prefekta odsťahovali zo svojich dedín. Novobančania v liste banskej Belej poukazovali na svoje hrozné položenie. Turci začiatkom augusta napadli a vypálili Brehy, Tkže obyvatelia mesta neboli pred nimi ani na okamih bezpeční. Prosili poslať na pomoc niekoľkých vojakov, lebo sa tunajší obyvatelia chcú odsťahovať, čo by znamenalo zánik baníctva.Nebezpečenstvo tureckých vpádov na strednom Slovenskú vzrástlo v druhej tretine 17. storočia. Kremnica 24 júla 1637 upozorňovala na sťažnosť z Pukanca, kam poslali na pomoc 25 vojakov.

Mestská rada nevedela, či bude môcť pomôcť pre nedostatočný počet vojakov aj Novej Bani, preto ju požiadala, aby sa sama postarala o svoju obranu. Roku 1639 upozorňovala hronskobeňadický prefekt richtára v Breznici, že sa Turci chystajú napadnúť Breznicu, Novú Baňu a Pukanec. Pukančania sa 9. decembra 1639 sťažovali Kremnici, že ich Turci nečakane prepadli. Žiadali to oznámiť aj ostatným banským mestám a prosili o pomoc. Pretože Pukanec bol dôležitým strategickým obranným bodom stredoslovenským banských miest, mali banské mestá prispievať na jeho opevnenie. Banské mestá sa však vyhovárali na Nedostatok finančných prostriedkov. Palatín Mikuláš Esterházy im 13. januára 1640 vytýkal, že si nepovšimli cisárske mandáty a poukazoval na dôležitosť obrany tohto miesta.

Ak by Turci dobyli Pukanec, majú otvorenú cestu k banským mestám, z ktorých by podľa neho zostali len zrúcaniny, za čo by boli zodpovedné samé banské mestá. Dňa 1. októbra Turci skutočne napadli Pukanec, mesto vypálili, mnohých odvliekli do zajatia a vzali i dobytok. Ferdinand III. V úsilí zabrániť ďalšej podobnej katastrofe žiadal banské mestá, aby na obranu Pukance poslali 100 pešiakov. Zároveň sa mali postarať o vybudovanie hradieb okolo Pukanca.Po zničení Pukanca bola bezprostredne ohrozená aj Nová Baňa. Pretože sa nebezpečenstvo ich prepadu stále zväčšovalo, obrátila sa mestská rada 30. decembra 1640 na Komorskú úrad v Banskej Štiavnici or rýchlu pomoc, lebo Turci ich požiadali, aby sa im vzdali, podobne aj Brehy, Tekovskú Breznicu a Pukanec. Podľa zaručených správa sa Turci približovali so100 janičiarmi, aby napadli tieto oblasti. Zameriavali sa najmä na oblasť Pukanca, odkiaľ mali možnosť preniknúť do Banskej Štiavnice a Novej Bane.

Banské mestá prispievali na vydržiavanie 100-člennej vojenskej posádky v Pukanci, hoci mali starostí s vlastnou obranou ale na nátlak palatína zaplatili žiadanú sumu. Nová Baňa zaplatilo roku 1643 na tento účel 166 zl. 32 den.Roku 1646 sa Novobančania obrátili so žiadosťou o pomoc na hronskobeňadiského prefekta Jána Sölösiho, lebo sa dozvedeli od Kremničanov, že pri Ostrihome sústredili Turci asi 2000 vojakov, s ktorými chceli podniknúť nájazdy na banské mestá. Pretože Nová Baňa nemala schopných mužov na obranu, lebo zahynuli v predchádzajúcich bojoch s Turkmi prosili, aby im poslali na pomoc niekoľko vojakov.

Dôležitosť Pukanca pre obranu tejto oblasti si uvedomil aj panovník, lebo roku 1646 oslobodil mesto na 15 rokov o všetkých poplatkov. Takto získané peniaze sa mali použiť na stavbu hradieb, na čo mali naďalej príspevky na obranu Pukanca ich veľmi zaťažujú, pričom Nová Baňa sa nachádza vo väčšom nebezpečenstve, lebo ju denne ohrozujú Turci. Vyhlásili že nemienia Ďalej platiť tento príspevok a dúfajú e tak spraví aj Banská Belá.Intenzívne útoku Turkov na oblasť stredného Pohronia sa začali v leto roku 1647, keď vypálili Kozárovce, Hronský Beňadik a Breznicu. Situáciu Novej Bane a okolie dokumentuje list novobanského richtára adresovaný komorskému grófovi v Banskej Štiavnici za 5. augusta. V ten istý daň poobede e dostal Komorský úrad v Banskej Štiavnici správu o úplnom vypálení Žarnovice. Žigmunda Dóciho Turci sťali, jeho manželku, farára a vyše 100 obyvateľov odvliekli do zajatia. Nasledujúci deň poslal komorský úrad do Novej Bane 30 vojakov aj s potrebnou muníciou. Adam Poppel Z Lopkovíc, komorský úradník, oznámil Novobančanom, že žiadal pre nich v Banskej Bystrici 50 funtov prachu. Súčasne písal cisárovi, že treba posilniť obranu Novej Bane, Pukanca a Banskej Belej.Keď sa Turkom nepodarilo dobyť Novú Baňu, poslali 7. augusta richtárovi výhražný list.

Mestská rada na list neodpovedala, ale ho poslala Komorskému úradu do banskej Štiavnice so žiadosťou o ďalšiu pomoc. Mestská rada v Novej Bani 15. augusta oznámila prepadnutie mesta Turkmi aj Kremnici a poukázala, že zahynulo pri ňom 60 Turkov. Obrancom sa podarilo ukoristiť viacej koní.Levický kapitán upozornil ešte ten deň Novobančanov, že rozprášení Turci sa dávajú dohromady a chystajú sa na nový útok. Dňa 10. septembra sa Nová Baňa znovu obrátila s prosbou na Kremnicu, aby im aj naďalej ponechali vojakov na obranu mesta, lebo pri Nových Z8mkoch sa opäť sústreďujú Terci na nové výboje. Na druhý deň mesto žiadalo od Štiavničanov pušný prach, lebo vojaci boli bez streliva. Dozvedeli sa, že Turci sú už pri Parkane (Štúrovo), vyzbrojení ťažkými zbraňami a smerujú k Hronskému beňadiku. Koncom septembra jeda časť Turkov znepokojovala okolie Pukanca a druhá rabovala pri Nitre a Oslanoch.

Dňa 1. októbra Novobančania prosili o pomoc Kremnicu, lebo od Levíc pritiahlo veľké množstvo Turkov, rozdelili sa na tri skupiny, rabovali okolité dediny a mestá. Nová Baňa bola natoľko ohrozená, že nemohli konať týždenné trhy.Turecké nájazdy pokračovali s menšou intenzitou aj ďalších rokoch, ale nepriniesli Turkom trvalejšie rozšírenie ich panstva. Na druhej strane znamenali obrovské škody a utrpenie pre obyvateľov postihnutých oblastí.Udalosti v Sedmohradsku v rokoch 1661-1662, kde sa pomocou Turkov stala kniežaťom Michal Apaffy, ako aj vzájomné hraničné spory Habsburgovcov s Turkmi v juhozápadnej časti Uhorska viedli k novej vojne. V letných mesiacoch roku 1663 sa Turci podujali dobyť pevnosť Nové Zámky, čo sa im 25. septembra aj podarilo. Po Nových Zámkoch zaujali Nitru, Levice, Novohrad aniekoľko menších pevností, takže im patrila veľká časť južného Slovenska.

Stredoslovenské banské mestá následky vojnových príprav pocítili ako prvé. Okrem povinností voziť výzbroj na určené miesto mali povinnosť zabezpečovať pobyt cisárskych vojakov. Roku 1662 novobanská mestská rada protestovala proti umiesteniu 100 jazdcov, lebo mesto nehľadiac na nimi spôsobené škody nemalo primerané priestory.

V auguste podplukovník cisárskeho vojska Joanelli upozornil Kremnicu, že sa Turci chcú dosať Pohroním k banským mestám a poukazoval na veľké nebezpečenstvo hroziace Novej Bani. Navrhol budovať v údolí Hrona zátarasy a obsadiť ich vojskom, na obranu Novej Bane žiadal poslať aspoň 30-40 vojakov.Podobný návrh dala aj Banská Štiavnica a žiadal vyslať na vybudovanie zátarasou pri Novej Bani obyvateľov banských miest. Zátarasy sa mali vybudovať aj pri Revišti. Dňa 16. augusta žiadali Novobančania od Komorského úradu v Banskej Štiavnici 50 vojakov. Poukazovali, že už tri dni držia stráže a žijú vo veľkom strachu pred Turkmi, ktorí deň predtým vypálili Veľkú Lehotu a v Hronskom Beňadiku ukradli 20 koní. Do Novej Bane utekali ľudia z vidieka v nádeji na záchranu, lebo sa domnievali, že Turci mesto nedobyjú. Komorský úrad ich žiadosť dostúpil Kremnici.

Plienenie Turkov okolo Novej Bane neprestávalo. Dňa 25. augusta Novobančania oznámili Kremnici, že Turci vypálili Jedľové Kostoľany odvliekli odtiaľ 100 ľudí. Poukazovali, že Nová Baňa leží v tesnom susedstve Turkov a chráni pre nimi aj ostatné banské mestá. Žiadali obsadiť zátarasy, ktoré boli vybudované pri meste so značným nákladom, náležitým počtom vojakov. Kremnica im poslala na pomoc 10 vojakov. Novobančania sa poďakovali aj za tento malý počet, ale sa pýtali, z čoho ich majú chovať, lebo vojaci žiadali denne 10 chlebov, pre každého funt mäsa a pijatiku. Vojakov zatiaľ ubytoval richtár vo vlastnom dome.Po dobytí Levíc Turkmi 3. novembra 1663 sa nebezpečenstvo pre túto oblasť značne zvýšilo. Turci podnikali na Hronský Beňadik časté úroky. V jarných mesiacoch 1664 sa Novobančania sťažovali Kremnici, že sa Hronský Beňadik, ale aj Nová Baňa nachodia vo vrcholnom nebezpečenstve.

Turci našli priechody k Novej Bani nielen cez Hronský Beňadik, ale aj cez okolité lesy a denne ohrozujú mesto, preto sa neúčastnia ani na insurekcii vyhlásenej palatínom.Obyvatelia mesta netrpeli len tureckým nebezpečenstvom, ale aj vojskom saského regimentu, ktorý prezimoval v meste. Mestská rada sa 24. januára 1664 sťažovala Kremnici, že vojaci v meste verejne rabujú a okrádajú obyvateľov. Záverom sťažnosti tvrdili, že sa majú horšie ako dobytok.Turecké nebezpečenstvo sa príchodom jari zväčšovalo. František Vešeléni 15. marca 1664 žiadal, aby k Hronskému Beňadiku poslali čím väčší počet vojska, čím takto bude chránený nielen Hronský Beňadik, ale aj stredoslovenské banské mestá.

V máji roku 1664 cisárske vojsko bojovalo s Turkmi v oblasti stredného Pohronia medzi Žarnovicou a Žiarom nad Hronom. Dňa 16. mája sa odohrala veľká bitka s Turkmi Tatármi pri Žarnovici, v ktorej zvíťazili cisárske vojská pod vedením generála Soucheza, Mikuláš Bóryho a Štefana Koháryho. Bóry žiadal Kremnicu, aby informovala o tejto bitke Turčiansku stolicu a provizora v Bojniciach, aby sa pripravili na útok Turkov a vo dne v noci strážili cesty a križovatky. Podľa odhadu bolo v tureckom vojsku asi 6000 mužov. Jedna časť Turkov vtrhla 17. mája do Novej Bane, ktorú vyrabovali a vypálili. Na námestí sťali 15 mešťanov, 60 obyvateľov odvliekli do zajatia a 48 sa zadusilo v bani, kde sa schovali pred Turkmi, ktorí zapálili pred baňou suché raždia a iné horľaviny. V meste povraždili asi 200 obyvateľov. Turci premenili farský kostol na mešitu pre kone a kostol sv. Alžbety na mešitu.

Spustošenie Novej Bane opisuje aj banskoštiavnický obyvateľ Eliáš Cholostomus v liste adresovanom 20. mája 1664 Martinovi Mikojovi, podnotárovi v Banskej Bystrici. Poukazoval na to, že mesto bolo obrátené na popol, veľa obyvateľov bolo povraždených a tých, čo sa vyhli vraždeniu, odohnali Turci ako dobytok do zajatia. V tom čase povraždili aj v Pukanci vyše 10 ľudí.Turci sa v Novej bani dlho nezdržali, lebo cisárskeé vojská už 8. júna dobyli Levice a Parkan (Štúrovo). Po ďalších víťazstvách cisárskych vojsk nad Turkmi uzavreli bojujúce strany 10. augusta 1664 mier pri Vasvári.Nová Baňa utrpela tureckým vpádom veľké škody, ale život v meste nezanikol. Roku 1665 vyslala mestská rada Jana Gründzwiega a Andreja Kirschnera prosiť o finančnú pomoc od banských a iných slobodných kráľovských miest. Podľa matriky pokrstených sa roku 1665 narodila iba 13 detí, va nasledujúcom roku už 33 a roku 1668 40. Ročný populačný priemer pred rokom 1664 bol 50 narodených. Turecké vojny retardačne vplývali na celú stredoslovenskú banskú oblasť a mali negatívny vplyv na hospodársky, sociálny a kultúrny rozvoj najmä menších banských miest, akým bola aj Nová Baňa.

Blízkosť slovensko-tureckého pohraničia znemožňovala obchod, hatila dovoz surovín pre baníctvo a potravín pre obyvateľov, ktoré z tohto hľadiska boli odkázaní prevažne na dovoz. Viazol vývoz remeselných a kamenárskych výrobkov, celkovo ustrnul rozvoj výrobných síl. Tieto fakty mali negatívny dosah v rozvoji baníctva, ale aj v remeselnej výrobe.Veľa vytrpeli aj obyvatelia mesta ustavičnými príspevkami na protitureckú obranu, pri budovaní pevnosti Hronskom Beňadiku, ale prispievali poplatkami aj na obranu ostatných stredoslovenských banských miest. Bohatá korešpondencia medzi menším banskými mestami je svedectvom ich hospodárskeho zruinovania, úplne pauperizácie, bezmocnosti voči väčším banským mestám, ale aj voči ustavičnému znepokojovaniu Turkmi.

Hoci príspevky banských miest na protitureckú obranu sa rozdeľovali proporcionálne, podľa zatiaľ neznámeho kľúča, príspevky menších banských miest, teda j Novej Bane, neboli kvantitatívne úmerne z hľadiska celkovej hospodárskej prosperity jednotlivých banských miest. Na turecké vojny najviac doplácala mestská chudoba najmä baníci, želiari, ktorých existenčná úroveň sa v tomto období znížila na minimum.

1. časť   2. časť   3. časť