Minerály a horniny Slovenska :: prepni na celú stránku
História baníctva na Slovensku |
Hrončiansky
železiarsky komplex - 4. časť
zdroj:
Z histórie a súčasnosti
Banskobystrického okresu, zost. Stanislav Kmeť, Osveta Martin 1989
pridané: 12.3.2007
Ak zvážime základné predpoklady prosperity priemyselnej výroby, ak si ich premietneme do reálnych podmienok jednotlivých hutníckych podnikov a uvedomíme si, že napriek ich častej absencii hutnícke závody prežili 19. storočie, prežili všetky krízy a úskalia, vyrobili si na modernizáciu a ešte prinášali aj zisk majiteľom, tak to je predovšetkým zásluha ich osadenstiev, pracovnej sily. Tá bola na Horehroní nielen lacná a bolo jej vždy dosť, ale aj maximálne produktívna. Vplyv zaostávania, technických nedostatkov v samej výrobe, ďalších nevýhod pri realizácii produkcie vyvážila práca hutníkov, ktorá udržala kvalitu výroby a jej konkurenčnú schopnosť. Hrončiansky komplex bol priekopníkom nových technológií v čiernej metalurgii v celom Uhorsku. Pred zavedením novej technológie chodili odborníci zo závodu na študijné cesty a pobyty do významných hutníckych centier monarchie a za hranice. Na zavádzaní novej technológie do výroby sa zúčastňovali aj špičkoví odborníci z najvyššieho technického učilišťa, z banskoštiavnickej banskej akadémie.
Hoci vo farebnej metalurgii prevádzky na území terajšieho okresu dávno stratili bývalé pozície, pozoruhodný je vynález výroby medi a striebra elektrolýzou, ktorého autorom je V. Zenger, profesor českého pôvodu pôsobiaci v Banskej Bystrici v rokoch 1853-1862. Jeho iniciatívu nepodporilo ani vedenie tajovskej huty, kde robil pokusy, ani ústredné orgány vo Viedni, ktoré mu blahosklonne povolili robiť pokusy ďalej, ale na vlastné útraty. Ešte nežičlivejšie podmienky mal tajovský rodák Jozef Murgaš (1864-1929), vynálezca bezdrôtovej telegrafie. Priekopnícky význam mali pokusy komorského majstra, dobročského rodáka, Jozefa Dekréta Matejovie (1774-1841) so zalesňovaním v rokoch 1807-1814 – najskôr v obvode lesnej správy Beňuš a Michalová, potom na rúbaniskách pri Bystrej, Banskej Bystrici a v Starých Horách.
História hrončianskeho komplexu prináša ďalšie poučenia - technologické zaostávanie sa ťažko doháňa a nevypláca sa pomalosť v zavádzaní progresívnejšej výroby. Správa železiarní zbytočne predlžovala život skujňovaniu, vodnému kolesu a drevnému uhliu - neuspela a opäť nestihla zachytiť trend. Komentovať netreba ani neodborné posudzovanie prevádzkových možností, predlžovanie výstavby, neprezieravé realizovanie aktuálnych potrieb bez reálnej prognózy budúcich. Všetky tieto nedostatky podnikateľskej politiky kompenzovala pracovná sila, sústavné zvyšovanie nárokov na ňu, znižovanie miezd, obmedzovanie sociálnych príspevkov, znižovanie životnej úrovne.