Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Banská Bystrica - história baníctva v regióne - 1. časť
zdroj: Z histórie a súčasnosti Banskobystrického okresu, zost. Stanislav Kmeť, Osveta Martin 1989
pridané: 23.3.2007

Na prahu našich národných dejín, na začiatku feudalizmu bolo územie, na ktorom je dnes  Banskobystrický okres, hoci obývané a kultivované, mimo vtedajšieho politického a spoločenského diania. Na javisko dejín vstupuje od polovice 13. storočia, a to impozantne. V roku 1255 uhorský kráľ Belo IV. povýšil staršiu slovanskú roľnícko-banícku osadu Bystricu na slobodné kráľovské banské mesto. O čosi viac ako storočie neskôr dostávajú mestské privilégiá ďalšie banské mestá, a to v roku 1379 Ľubietová a v roku 1380 Brezno. Tak vďaka nerastnému bohatstvu a na ňom štrukturovancj výrobe, vďaka jej významu sa toto územie v nasledujúcich staročiach zaradilo medzi popredné hospodárske, politické a kultúrne regióny, pričom nevšednú úroveň zaznamenal aj spoločenský život.

Rudy a ich spracovanie poznal človek aj na tomto území už v praveku. Takto si zabezpečoval pracovné nástroje, zbrane, rozličné úžitkové a ozdobné predmety a kov mu slúžil aj ako platidlo. So vzrastajúcimi osobnými a spoločenskými potrebami, so zmenami v spoločenskom dopyte, napríklad v stredoveku bol veľký záujem o drahé a farebné kovy, s úbytkom ľahko prístupných a ľahko taviteľných rúd mení sa technológia dobývania a zhutňovania a celá organizácia práce, čo ovplyvňuje ďalšie potrebné výrobné a hospodárske činnosti, ktoré sa pri vzniku a rozvoji banských miest uplatňujú ako dôležité konštituujúce činitele. Do oblastí banských miest sa sťahujú nemeckí podnikatelia — ťažiari, ovládajúci techniku hlbinného dolovania a progresívnejšie metódy zhutňovania. Kráľ im vymedzil rozsiahle územie, na ktorom mohli slobodne podnikať, a dal im k dispozícii aj všetky prírodné zdroje — lesy, vodu, pôdu — potrebné na zabezpečenie prevádzky baní, hút a mestského organizmu.

Mešťania boli vyňatí spod právomoci stoličnej správy, riadili sa mestskými právami, napríklad Banská Bystrica, Brezno a Ľubietová banskoštiavnickým mestským právom, neplatili dane (len kráľovi tzv. urburu, napríklad 1/8 z vyťaženého striebra) a mali aj ďalšie hospodárske výhody — boli oslobodenú od mýta a trhových poplatkov. Mestá, osobitne slobodné kráľovské, sú v ustaľujúcej sa feudálnej hospodársko-spoločenskej štruktúre progresívnym prvkom. V ich podmienkach vznikali nové výrobné sily a nová spoločenská trieda — buržoázia — kým sa tak stalo v inom prostredí, ubehlo ešte pol tisícročie.

Ako banícke mesto v regióne terajšieho okresu najväčší význam nadobudla Banská Bystrica, ktorá sa v 16. a 17. storočí stala strediskom jednej z najväčších mediarskych manufaktúr v strednej Európe, centrom rozsiahlej kolonizácie okolitého územia, ale zároveň aj miestom najprudších triednych bojov, ktoré predznamenali nástup najrevolučnejšej sily spoločnosti.

Vznik tohto, na uhorské pomery jedinečného mediarskeho podniku a celá jeho prevádzka sú známe iba čiastočne. Základom podniku boli medené rudy, ktoré sa nachádzali v severnej časti mestského teritória. Začiatky baníctva sa kladú do Starých Hôr (na vrch Haliar) a časovo, ak nie do 10., tak isto do 11. storočia. Z týchto miest sa ťažba rozširovala smerom k Richtárovej a na Glozúr po žile, ktorá dostala meno Haliarska; dávala tristo rokov medené rudy so slušným obsahom striebra, ktoré sa tavili na Starých Horách. V polovici 13. storočia sa otvorili bane v „južnom" revíri, v Španej Doline (v lokalite Piesky) a smerom k Polkanovej, ktoré boli vlastne základom rozkvetu Banskej Bystrice a jej mediarskej manufaktúry.

Ruda z týchto novootváraných baní bola chudobnejšia na striebro, ale bohatšia na med. Majiteľmi baní boli banskobystrickí mešťania - ťažiari, ktorí si vybudovali huty aj pri meste. Bystrickí ťažiari (gverkovia) prevádzkovali menej významné bane a huty na Balážoch, v Pohronskom Bukovci a inde. V 2. polovici 15. z storočia sa ťažiari na Starých Horách a v Španej Doline dostávali do technických \ a finančných ťažkostí (bane zaplavovala voda, bolo treba budovať komplexný banský systém, vrátane pomocných šácht a štôlní). Tieto technické a finančné ťažkosti im od roku 1475 pomáhal prekonávať - za podiel z ťažby alebo za peniaze — krakovský mešťan spišského pôvodu Ján Thurzo.

V roku 1490 zakúpil na námestí v Banskej Bystrici tzv. Komorský dom a prenajal si jednu novú štôlňu v Španej Doline. Do roku 1494 ako veriteľ, prenájomca a majiteľ ovládol väčšinu baní a huty. Spojil sa s bankármi Fuggerovcami a potom spoločne prevádzkovali nielen banskobystrické, ale aj ľubietovské a ponické bane. Z banského podnikania skoro úplne vytlačili banskobystrických ťažiarov. Pre vlastné potreby a potreby riadenia vznikajúceho podniku zakúpili v Banskej Bystrici na námestí a v Hronskej (Moyzesovej) ulici ďalšie domy. So súhlasom kráľa (z roku 1496) postavili nové huty na Starých Horách, v Tajovej a unikátnu scedzovaciu hutu v Moštenici.

Do konca 15. storočia sa v súvislosti s baníctvom a hutníctvom profilovalo osídľovanie regiónu a štruktúra mestského obyvateľstva. Základnou otázkou bola otázka výživy. Jednotliví mešťania i mestská komunita mali pôdu, ktorú bolo potrebné obrábať. Od 2. polovice 13. storočia vznikajú na teritóriu mesta poddanské usadlosti, z ktorých sa vyvinuli obce, ako Sásová, Nemce, Rudlová a Kynceľová.Ostatné potreby mestského a vidieckeho obyvateľstva, ak si ichnevedelozabezpečiť samo, ako aj technické potreby pre baníctvo, hutníctvo, drevorubačstvo, uhĽarstvo a povozníctvo vyrábali remeselníci, ktorí sa usadzovali v meste. Pri baniach a hutách vznikali osady a obce s odborníkmi potrebnými na ich prevádzku (baníkmi, hutníkmi, uhliarmi), a to v Starých Horách, Richtárovej, Španej Doline, Pieskoch, Tajove a v Moštenici; muži z Blážov sa zúčastňovali na prevádzke huty v Moštenici a baní v Španej Doline.

Na trase Špania Dolina — Tajov vznikali osady a z nich obce, ktoré zabezpečovali „vnútrozávodnú" dopravu — vozili napríklad drevo k baniam a z baní rudu do hút. Takýmito povozníckymi obcami boli Uranka, Jakub, Kostiviarska, Podlavice, Riečka a trochu vedla ležiaci Majer. Tak vznikol v rámci formujúceho sa feudalizmu výrobno-spoločenský organizmus, ktorý nebol iba zázemím, ale skutočným nositeľom nevídaného rozvoja Banskej Bystrice. Osudy pracujúcich determinovali ťažiari, resp. patriciát reprezentovaný mestskou komuni-tou, ktorá bola zároveň aj zemepánom. Na rozdiel od poddaných baníci, hutníci, drevorubači, uhliari a povozníci boli osobne slobodní a za vykonanú prácu dostávali plat - to je výrobný vzťah, ktorý sa vymyká z rámca feudálnej ekonomiky a ktorý predurčoval jeho nositeľov k dovtedy pre krajinu a spoločnosť neznámej aktivite.

1. časť   2. časť   3. časť