Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Slovenské baníctvo v r. 1918-1938 - Konjunkturálny rozmach slovenského rudného baníctva v rokoch 1936 a 1937 (1. časť)
zdroj: Rudné baníctvo na Slovensku v r. 1918-1938, Zdeněk Němec
pridané: 20.5.2007

Na prvom mieste sa musíme ešte raz pozastaviť pri vlastnej charakteristike týchto rokov. Doteraz sme hovorili o krízovom vývoji slovenského rudného baníctva, ktorý pri dočasnej strate vyslovene krízových prejavov (po rokoch 1923—1925) nestratil retardačný ráz a odrazu nám prichodí označiť ďalšie pohyby ako konjunkturálny vývoj? Isteže to má svoje opodstatnenie. Slovenské rudné baníctvo v zásade už dokončilo svoj prerod, trvajúci dlhé desaťročia, a orientovalo sa na ťažbu rúd, ktorá zodpovedala novému zameraniu spracovateľských odvetví a privyklo na nové usporiadanie stredoeurópskeho hospodárstva. Pri prekonaní dôsledkov svetovej hospodárskej krízy sa zdalo, že slovenskému rudnému baníctvu nestojí okrem bežných prekážok už nič v ceste. Rudné baníctvo začalo byť dokonca iniciátorom rozvoja nových výrobných odborov na Slovensku (napríklad spracúvanie medenej rudy a nové položenie ťažby antimónovej rudy), a to nemohol narušiť ani definitívny úpadok dolovania ortuťonosnej rudy.

Konsolidáciu rudného dolovania a rast ťažby podporovalo niekoľko priaznivých činiteľov, z ktorých na prvom mieste mu-musíme menovať obmedzenie dovozu surovín do ČSR. Hospodárske snahy, vyvolané všeobecnou hospodárskou krízou, hrozbou nebezpečenstva vojnového konfliktu a nasledovne najmä podľa príkladu hitlerovského Nemecka, podporili i v Československu orientáciu na domáce suroviny a ich plnšie využívanie. Nebývalo zvýšená potreba niektorých rúd vyvolala okrem tohožitosti jeho vývoja. veľký dopyt na medzinárodných trhoch. Množstvo, ktoré boli ochotné, alebo ktoré mohli dodávateľské krajiny dodať na trh, nestačilo uspokojiť rastúce potreby.

Do popredia sa preto do-stali domáce suroviny, hoci aj menej kvalitné. Najmarkantnejšie sa to prejavilo u železných rúd. V tej dobe sa zároveň v najvýznamnejších železiarskych produkčných centrách zintenzívňoval výskum možností praktického a účelného využívania chudobných železných rúd. V Spojených štátoch robili pokusy so zhutňovaním železných rúd s priemerným obsahom železa okolo 25 %. Čoskoro sa začali tieto pokusy napodobňovať aj v Nemecku a vznikol dokonca projekt na vybudovanie špeciálneho vysokopecného závodu v Hannoveri (Salzgitter), ktorý by spracúval výlučne menej akostné železné rudy. Pod tlakom nedostatku železných rúd a príkladov vo svete sa aj u nás objavil rad serióznych návrhov na využitie ložísk chudobnejšej rudy na Slovensku i v Čechách. Tieto snahy neboli nové; podobné návrhy, a neraz veľmi podrobne rozpočítané a vykalkulované, sa publikovali už v prvej povojnovej konjunktúre železiarskeho priemyslu. Žiaľ, upadli potom na dlhé roky do zabudnutia a až teraz, doslova v hodine dvanástej, kedy už nebolo času na ich realizáciu, sa začali rozpracúvať.

Zvýšenie objemu produkcie železiarskeho priemyslu a iných odvetví ťažkého priemyslu v rokoch 1936 a 1937 podnietilo, samozrejme, orientáciu na slovenské suroviny. Ťažkosti s dovozom surovín túto orientáciu ešte podporovali. Lákavosť nižšej mzdovej úrovne, ktorá sa tak často uvádza v dnešnej historickej literatúre medzi hlavnými príčinami zvýšeného záujmu českých podnikateľov o Slovensko, musíme v prípade slovenského rudného baníctva naprosto vylúčiť. Nie azda preto, že by v tomto odbore boli vyššie alebo rovnaké mzdy ako v českých krajinách, ale jednak preto, že slovenské a české rudy si navzájom nekonkurovali a jednak aj pre osobitný charakter rudného baníctva v slovenskom priemysle. V pozadí rozmachu ťažkého priemyslu a aj nadväzujúceho rudného baníctva bola široká základňa vojnových príprav, hoci ho nemôžeme zredukovať výlučne len na konjunktúru zbrojárskeho priemyslu.

To všetko nám síce vysvetľuje, ale neodôvodňuje úvodnú konštatáciu o konjunkturálnom nástupe rozmachu slovenského rudného baníctva. Jej opodstatnenie musíme hľadať jednak r v termínovom odlíšení, jednak v charaktere rastu ťažby, rozsahu investícií a v rozsiahlych kutacích prácach a v neposlednom rade i v majetkových zmenách.

Ako sme už spomenuli, po zabrzdenom vývoji do roku 1950, kedy sa slovenské rudné dolovanie nemohlo naplno rozvinúť, dostavila sa prudká kríza. Na rozdiel od predchádzajúceho vývoja sa vcelku zhodovala so všeobecnou hospodárskou krízou aj s jej príznakmi a dôsledkami. Utužená závislosť od spracovateľských odvetví, ktoré ležali prevažne mimo územia Slovenska, ťažko doliehala na rudné baníctvo i po čiastočnom zlepšení pomerov v ťažkom priemysle. Rudné dolovanie na Slovensku zo-stalo okrem výnimiek i naďalej v zajatí ťažkej depresívnej malátnosti, ktorej sa začalo zbavovať až niekedy v druhej polovici roku 1935. Príznaky oživenia sa však neprejavovali vo všetkých rudných odboroch súčasne a v rovnakej miere.

Najvýraznejšou intenzitou rastu produkcie sa vyznačovalo železorudné dolovanie, ktoré udávalo základný rytmus a ráz celému slovenskému rudnému baníctvu. Produkcia železných rúd začala prudko rásť na jeseň 1936. Bane sa zbavovali zásob a uzatvárali nové dodávkové zmluvy. Prudký rozmach, počínajúci v jeseni 1936, bol prejavom veľkých možností slovenského železorudného dolovania, uvoľneného od doterajších zábran. Slovensko zaznamenalo prudký vzrast ťažby: Nápadná rôznorodosť a vzájomná odlišnosť ostatných rudných odborov znemožňuje určenie spoločnej pohybovej krivky celého rudného baníctva v tomto období. Popri železnej rude rozvíjala sa ináč málo významná ťažba železnej trosky. Železná troska sa však dobývala na Slovensku vždy v dobách najväčšieho odberu železných rúd. Oživila sa v rokoch 1927—1929, ale najväčší rozkvet dosiahla práve v tom-to období. Utvrdzuje nás teda v mienke o konjunkturálnom rozmachu rudného baníctva.

Ostatné odbory dobývania rúd na Slovensku boli už menej výrazné. Menšia výraznosť však často zodpovedala povahe daného rudného odboru. Myslieť napríklad na podstatnejšie rozšírenie ťažby mangánovej rudy by nebolo reálne. Okrem vítkovických a trineckých železiarní by ju nikto neodoberal (o príčinách sme už hovorili v predchádzajúcich statiach). Preto sa tiež jej produkcia udržiavala približne na rovnakej úrovni ako v roku 1936, málo nad normál.

Dobývanie antimónovej rudy sa prudko zvýšilo hneď po skončení majetkových presunov a otvorení bohatších rudných partií v roku 1935, ale potom postupne klesalo a stabilizovalo sa na úrovni, ktorá zodpovedala technickým a hospodárskym možnostiam podniku a odboru. Základnou príčinou však bolo vy-čerpanie bohatších rudných žíl v starých baniach; kutacie a odkrývacie práce umožnili zvýšiť ťažbu až za vojny. Druhou príčinou bolo obmedzenie vývozu. Pokles ťažby si podnik vynahradzoval dokonalejším využitím rúd výrobou rozmanitých antimónových produktov a zlata a arzénu.

Výraznejší reliéf vývinovej tendencie pozorujeme aj pri ťažbe drahokovných rúd. Dobývanie ortuťonosnej rudy bolo vyslovene úpadkové a ťažba železného kýzu nastúpila v roku 1936 zostupnú líniu, vymykajúc sa tendenciám ostatných rudných odborov na Slovensku.

1. časť   2. časť