Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Prečo kostol na Španej Doline menil majiteľa? (1. časť)
zdroj: www.spaniadolina.sk
pridané: 1.4.2008

Na túto otázku môžeme odpovedať len tak, že sa pozrieme na históriu kresťanstva na území vtedajšieho Uhorska. Za najstarší kostol na Španej Doline pokladáme dnes kaplnku Božieho hrobu. Podľa údajov Andreja Plšku pochádza z roku 1194. Bola prvým kanonickým miestom kresťanov obce. V r. 1254 bola prebudovaná románska kaplnka s apsidou na svahu nad obcou na kostol Premenenia Pána doplnená farskou budovou -baštou „U Šimkov“ - pochádza tiež z roku 1254 ). Taktiež sa udáva zatiaľ neoverený údaj, že - pod hlavným oltárom z 13. str. sa nachádza krypta, pochovaní sú tam vraj traja župani.

V 15 storočí prichádza vlna reformácie kresťanstva aj na Horné Uhorsko. Nemeckí osadníci začali k nám pozývať luteránskych kňazov a učiteľov. Nové myšlienky sa začali šíriť krajinou. V 70. rokoch 16. str. je už väčšina Slovenských fár evanjelických. Táto skutočnosť katolíkov natoľko znepokojila, že sa začali aktivizovať, podporovaní vládnucimi Habsburgovcami, silnými katolíkmi, ktorých snahu o absolutistickú moc v mnohonárodnostnej ríši mala podporiť aj násilná rekatolizácia.

Do tejto situácie v 1599 vpadli Turci na Slovensko, spustošili západnú a strednú časť Slovenska a odvliekli mnoho obyvateľov do zajatia. Na príkaz kom. grófa banských miest na strednom Slovensku sa vystavali hradby okolo kostolov, ako obrana proti možnému vpádu Turkov.

Na Španej Doline vystavali hradby okolo kostola v rokoch 1530 - 35. Našťastie pre Španiu Dolinu Turci sem nedorazili, hoci obce a mestá v okolí napr. Poniky také šťastie nemali. V roku 1563 sa kostol spomína ako miesto kde sa hlása nové slovo božie podľa Luthera. Prichádzajú aj prví odbornosť znalí baníci zverbovaní z Tirolska.

V tejto ťažkej situácii sa Uhorsko zmieta v protitureckých vojnách a tlačia ho cisárski aby opustili svoju vieru. Uhorskí magnáti sa stavajú na odpor, na čele odporcov stojí Štefan Bočkaj.

V 1606 sa nakoniec podpísal s cisárom Viedenský mier. Cisár uznal Uhrom ich staré práva a naďalej si mohli spomedzi radov svojich najbohatších šľachticov voliť svojho palatína. Stal sa ním Juraj Thurzo (luterán). V 1608-1609 síce vyšiel zákon o náboženskej slobode, no napriek tomu rekatolizácia pokračovala.

Špaňodolinský kostol ešte stále vzdoruje ako pevná bašta luteránstva. Údaj z roku 1596 udáva dokonca pôsobenie dvoch farárov, slovenského a nemeckého. V 1613 prišli už aj Jezuiti natrvalo na Slovensko.

V 1/2 17. stor. sa stal Ostrihomským biskupom bývalý luterán Peter Pazmán, ktorý prestúpil na katolícku vieru a postupne sa mu podarilo získať do radov katolíkov aj mnoho ďalších popredných Uhorských aristokratov. Postupne viac a viac Uhorskej šľachty prechádzalo na katolícku vieru.

Podľa práva "koho je zem toho vieru hlásaj" opúšťajú aj poddaní protestantské náboženstvo, luteránom sa odoberajú kostoly a dosadzujú sa katolícki kňazi. Luteráni Uhorska sa znovu stavajú na obranu slobodného vierovyznania proti Viedni. V roku 1618 sa na čelo odboja stavia Sedmohradské knieža Betlen.

V roku 1619 obsadil Košice, bol vyhlásený za hlavu Uhorska a ochrancu nekatolíckeho náboženstva. V okt. toho istého roku mu v Bratislave odovzdali Uhorskú korunu, ale za Uhorského kráľa sa dal zvoliť až na sneme v Banskej Bystrici v roku 1620. Súhlas mu dali aj Turci, ktorých bol vazalom.

Po bitke na Bielej Hore( proti husitom) víťazní Habsburgovci začali tlačiť aj na Uhorsko. Vytlačili aj Betlena, podarilo sa mu vrátiť no nanešťastie v roku 1629 náhle zomrel. Nové Sedmohradské knieža Juraj I Rákoci pokračuje v boji so striedavými úspechmi, až nakoniec v roku 1645 dôjde k podpísaniu mieru s Habsburgovcami v Linci.

Podmienky podpísaného mieru sú, že cisár sa postará o odovzdanie protestantských kostolov, ktoré katolíci zobrali. No cisárska úrady sa s odovzdávaním veľmi neponáhľali.V roku 1663 sa Turci znovu pohli smerom na Uhorsko. Vyčerpaný cisár podpísal s Turkmi Vašvársky mier v r. 1664. Uhri podmienky tohto mieru považovali za ponižujúce.

Znovu začali kuť sprisahanie proti cisárovi. Schádzali sa na Lupčianskom hrade - rodina Zrínskych Ostihomský arcibiskup Lipai, sudca Nádaši a iní. Na čelo opozície sa postavil Vešeléni. Hľadali spojencov v zahraničí hlavne vo Francii. Francúzom sa prísť na obranu vzdialeného Uhorska veľmi nechcelo.

A tak sprisahanci nemali iné východisko len pozvať Turkov, proti ktorým desaťročia bojovali, ako spojencov proti cisárovi. Vešeléni umiera na Lupčianskom hrade, sprisahanie je odhalené, viacerí boli popravení ostatní prísne potrestaní. Rekatolizácia nastupuje oveľa silnejšie.

Mgr. Jana Scholtzová, spaniadolina.sk

1.časť   2. časť