Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Huta v doline Bystrô - Veľká Fatra (2. časť)
zdroj: www.rkhlas.sk
pridané: 9.7.2008

Asi sedem kilometrov od Ružomberka v ostrej zákrute medzi Hubovou a Černovou, stojí medzi lipami kríž. V jeho tesnej blízkosti je turistický smerovník. Žlto označená cesta povedie návštevníka južným smerom po úzkej asfaltovej ceste pôvabným, bezmála parkovitým prostredím Bystrej doliny. Traduje sa, že tu býval aj salaš a možno i viaceré podobné zariadenia. Cesta sa hadí proti prúdu potoka, vlievajúceho sa do Váhu. Bystrina si svoj prívlastok ozaj zaslúži a jej pomerne strmé spádovanie zaujme náhodného návštevníka rôznymi zátišiami. Po asi pol kilometri pohodlnej chôdze dolinou, prídeme k mostíku, ktorého závora je umne zaistená a je problém sa cez mostík dostať s bicyklom, vylúčený je prístup autom. Okrem toho je do doliny zákaz vjazdu všetkých motorových vozidiel, aj keď dopravná značka vôbec nespĺňa náležitosti platnej legislatívy.

A práve v týchto miestach ešte pred sto rokmi stála hutnícka prevádzka. Asi len 500 metrov od hlavnej cesty v doline. V jej priamej blízkosti sa výskyt rúd nezistil. Ruda sa sem privážala najmä z bohatých ložísk Magurky, ale aj z baní pod nízkotatranským Chabencom v Dúbrave. Prečo práve lokalita Bystré? Bohaté lesy doliny poskytovali dostatok dreva na pálenie dreveného, v hutníctve používaného uhlia. Už v roku 1839 je v archívoch zaznačená ako zámenná a taviaca huta. Majiteľom podľa tých istých dokladov bol Karol Solus, prísediaci župnej súdnej tabule v Ružomberku. Podľa údajov M. Harmana, hutu založil v roku 1838 práve spomínaný Karol Solus, ktorý bol v tom čase úradníkom ružomberského Soľného úradu. Ďalšie záznamy z rokov 1853-1856 spomínajú taviacu hutu, potvrdzujú vlastníctvo K. Solusa a uvádzajú, že riaditeľom huty je Leopold Kratzer. V roku 1857 je v záznamoch zmienka o výrobe hutného materiálu tzv. regulusu v hodnote 24 432 florénov. Množstvo spracovanej rudy predstavovalo 1 018 viedenských centov (jeden viedenský cent = 49 kg, 10 florénov bola hodnota jednej kravy, koník mal hodnotu 14-15 florénov, baran 2-3 florény – pozn. aut.).

Huta v Bystrom mala taviaceho majstra a šesť robotníkov. Záznamy z rokov 1864 a 1867 spomínajú, že majiteľ Karol Solus sa stal aj majiteľom medeného hámra umiestneného v Ružomberku. Správca komplexu L. Katzer už začína vystupovať ako spolumajiteľ podniku. V nasledujúcich rokoch však Karol Solus vyšiel na mizinu a majiteľom sa stáva ružomberský drevokupec Ján Fábry. Po jeho smrti kúpil hutu na verejnej dražbe Ján Lavotta, tiež obyvateľ Ružomberka. Dražba sa konala 28. septembra 1882. Za hutu zaplatil 2 103 florénov. V roku 1888 sa huta v archívnych materiáloch opäť spomína. Ročná produkcia bola 1 024 viedenských centov v hodnote 35 840 florénov. Určitým posunom v príjmoch mohlo byť zavedenie nového delenia meny v celej Rakúsko-Uhorskej monarchii. Miesto doterajšej konvenčnej meny (1 florén = 60 grajciarov) sa nová mena delila 1 florén = 100 grajciarov.

Ján Lavotta zamestnával šesť mužov a dve ženy. Počas jeho spravovania dosiahla huta najväčší rozkvet. Patrili k nej tri holdy poľa, hutnícka pec, drviaca stupa poháňaná dômyselným vodným systémom odrazeného potoka. Bolo tam pomerne rozsiahle skladisko a jeden robotnícko-strážny byt. V roku 1892 sedem robotníkov vyrobilo 480 viedenských centov hutníckych výrobkov v hodnote 21 600 zlatých. Od roku 1896 však huta v Bystrom začala pustnúť a v roku 1912 úplne zanikla. Nebola jediná, ktorú postihol podobný osud. Už v roku 1863 bola zrušená hutná prevádzka za Liptovským Hrádkom, patriaca do komplexu medenej huty v Malužinej. Na úplnom odstavení výroby prevádzky v Bystrom mala hlavnú vinu novo zavádzaná, moderná prevádzka v 20 km dlhej Vajskovskej doline, na južnej strane Nízkych Tatier.

Huta v Bystrom bola zámennou prevádzkou, čo znamenalo, že banskí šéfovia vymieňali rudu za peniaze. Po roku 1888 boli hlavným zdrojom prísunu rudy ložiská v Dúbrave, kde Leopold Kratzer bol aj banským splnomocnencom. Dolina, v ktorej bola voľakedy huta Bystrá sa dnes volá Bystrý potok. Neodborník by už len ťažko rozoznal stopy po ekonomikou kvitnúcej prevádzke. Zostali po nej len ruiny, troskové haldy a uprostred čistiny zaujímavá kamenná rekreačná chata. František Dejčík

1 časť   2. časť