Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Menej známe tajchy Hodrušskej doliny: Kohútovské tajchy (1. časť)
zdroj: Ing. Karsten Ivan
pridané: 8.8.2009

V druhom dieli rozprávania o starých tajchoch sme popísali Býčí tajch nad Pivovarskou dolinou. Už v prvej časti som uviedol, že v uplynulých storočiach skôr prevládala tendencia budovať viacero menších tajchov ako jeden veľký. Tak sa stalo, že takmer každá dlhšia bočná dolina s potokom alebo potôčikom ústiacim do hlavnej Hodrušsko-Hámorskej doliny ukrýva nejaký tajch, ktorý sa už nepoužíva a nikto z žijúcich domácich obyvateľov sa v ňom nekúpal.

V tomto dieli sa pozrieme na tajchy alebo skôr tajšíky v Kohútovskej doline.

Tajchy v Kohútovskej doline

O zašlej sláve Kopanického a zvlášť Moderštôlnianskeho baníctva sa už popísalo dosť. Teraz sa skúsime pozrieť na technické vodohospodárske diela, ktoré zabezpečovali energiu na spracovanie rudy z týchto baní. O Kopanickom alebo Moderštôlnianskom tajchu písať veľa nebudem, je pekne zrekonštruovaný, funkčný a napustený. Voda z Kopanického tajchu však poháňala len jednu stupu, z dnešného pohľadu pomerne mladú, ktorá drvila a mlela rudu hneď pod tajchom, ktorého výtok smeruje do Voznickej doliny. Miesto kde stupa stála, sa prejavuje ako dvojetážová plošina na dne doliny., dnes už značne zarastená krovinami a stromami. Hneď poniže tejto plošiny sa potôčik hlboko zarezáva do veľmi strmých svahov a dnom dolinky s max. šírkou 1-2 metre prudko spadá do Voznickej doliny. Tu už jednoducho nebol žiadny priestor na stavbu ďalších drviarní a mlynov.

Viac priestorov s možnosťou stavby kaskády stúp poskytovala Kohútovská dolina, ktorá má pomerne veľké zberné územie, čo sa týka zrážok. Vody v Kohútovej je toľko, že na zrážkach spadnutých v tejto doline sa prostredníctvom Spitzenbergského a Kopanického zberného jarku a vodnej štôlne popod sedlo medzi Bazgovom a Spitzenbergom v minulosti „priživovali“ okrem Kopanického tajchu aj dnešný Malý a Veľký Richnavský tajch všetky tri patria do povodia Richnavskej (Voznickej) doliny a Hrona, hoci bežnému človeku sa Richnavské tajchy javia, ako by boli na štiavnickej strane horského hrebeňa.

Voda z Richnavského tajchu sa dala prepúšťať prostredníctvom ďalšej vodnej štôlne aj do tajchu Bakomi, Vindšachta, Evička, a ďalších štefultovských tajchov. Dômyselnými sústavami jarkov, vodných štôlní a prepustí sa teda voda, ktorá by inak stiekla do povodia Hrona zachytávala a dala pustiť buď do susedných dolín , ak to bolo potrebné, alebo aj do iného povodia. Vidšachtovné jazerá a všetky ostatné Štiavnické a Belianske tajchy totiž patria do povodia Ipľa. Na druhej strane aj voda z povodia Ipľa sa dala prepustiť Vysockým a Dekýšskym jarkom cez Krížnu do Richnavskej Voznickej doliny, teda povodia Hronu.

Človeku sa ani veriť nechce, že takýto systém fungoval v už v 18. storočí, len samospádom, bez akýchkoľvek čerpadiel a potrubí, stačili len presne vedené, ručne vykopané a postavené jazerá, jarky a niekoľko kilometrov vodných štôlní. Ako sa hovorí, laik žasne, ale v tomto prípade aj odborník je udivený technickou dokonalosťou diela vytvoreného ručnými nástrojmi bez možnosti zameriavania pomocou GPS!

Vráťme sa však späť do Kohútovskej doliny. Voda, ktorá nebola zachytená jarkami a presmerovaná do Kopanického alebo Richnavských tajchov, voľne stekala do Kohútovského údolia. Pre potreby jej akumulácie boli v Kohútovskej doline vybudované dva dodnes viditeľné menšie tajchy – Henrik a Horná Jasenová.

Vyššie položený tajch pri štôlni Henrik sa nachádza v nadmorskej výške 565 m.n.m hneď vedľa žltej turistickej značky č. 39 vedúcej od Katolíckeho kostola Dômky po Pílu v Hodrušskej doline. V mieste, kde vychádza stará cesta z mladého lesného porastu po strmom klesaní od Dômkov je na ľavej strane zreteľná vodorovná močaristá plošina, dotýkajúca sa cesty.

Toto je - dnes už úplne zanesený - tajch Henrik. Jeho sypaná hrádza je vypuklá smerom do doliny, vybudovaný bol pravdepodobne najneskôr koncom 17 storočia, je však možné, že je starší. Tajšík samotný bol oválneho tvaru. Pôvodne bol postavený pre potreby stupných prevádzok ťažiarstva Moder. Aj osamelý dom vľavo od neho je pôvodne stupa, dnes prebudovaná na obytný dom p. Rosíka.

Tajšík Henrik má zreteľný prívodný jarok v dĺžke cca 400 metrov, ktorý do neho privádzal vodu z potôčika spod Makovišťa. Dĺžka koruny vypuklej hrádze je podľa autorovho merania 40 – 45 metrov, šírka koruny hrádze 2 m výška hrádze dnes cca 4 – 5 m. Objem tajšíku Henrik bol cca 1 000 až 2 000 m3, hĺbka cca. 2-3 metre. O tajšíku nie sú k dispozícii takmer nijaké písomné správy, zrejme zanikol v súvise s dokončením dnešného Kopanického tajchu po roku 1743 , jeden z  prívodných jarkov väčšieho Kopanického tajchu totiž odoberá vody, ktoré by inak tiekli do tajchu Henrik. Mohol však ešte príležitostne slúžiť v daždivejších rokoch, napájali ho tiež vody z vyššie položeného ústia štôlne Mária Viktória, ktoré aj v suchých rokoch stále vytekajú.

1. časť   2. časť