Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

SLOVENSKO (Geológia) - kotliny - Juhoslovenská panva (2. časť)
zdroj:
Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané:
6.5.2008

Spodné časti tortónu sú zastúpené len v západnej časti, až vyššie dochádza k transgresii. Sedimenty majú veľkú vývinovú pestrosť. Sú to štrky, zlepence, pieskovce, piesky a litotamniové vápence s bohatou faunou (Pecten besseri, Ostrea digitalina, Turritella turis, Turbo carinatus). Početne zastúpené sú už vývoje piesčitých tufov a tufitov, ktoré sa usadzovali v hlbších častiach mora a obsahujú faunu ježoviek (Spatangus austriacus, Clypeaster crassicostatus). Vrchná časť tortónu je charakterizovaná silnou sopečnou činnosťou v severnom priľahlom území (Štiavnické vrchy, Javorie, Poľana), ktorá spôsobila i vyzdvihnutie panvy. Preto vo vrchnom tortóne sú už len sladkovodné a suchozemské sedimenty, zložené takmer výlučne len z andezitového materiálu. Najčastejšie sú to andezitové tufy, prípadne tufity, andezitové brekcie a aglomeráty.

Andezitové pyroklastiká (t, j. výbuchom rozdrobený sopečný materiál) budujú najmä severnú časť Ipeľskej, ako aj severnú časť Rimavskej kotliny. Od vrchného tortónu je Juhoslovenská panva súšou a nepoznáme tu uloženiny sarmatu, pretože vtedy prebiehala denudácia.

Až v pliocéne vznikli miestami jazerá, v ktorých sa usadila poltárska formácia. Sú to štrky, ohňovzdorné íly so skamenelinami tisu (Taxus), ktoré vznikali zvetrávaním fylitov, ďalej piesky a zlievárenské piesky, vznikajúce rozpadom prvohorných kremencov. Poltárska formácia je rozšírená od Lučenca až po Šafárikovo. Okrem priestoru panvy je zachovaná i na úpätiach Slovenského rudohoria a na nižších miestach Slovenského krasu.

V okolí Fiľakova a Lučenca sa v pliocéne prejavila aj sopečná činnosť. Zo sopiek sa vyliali rozsiahle čadičové príkrovy a vychrlili čadičové tufy. Čadiče sú tmavé až čierne horniny, celistvé alebo mandľovcovité až pórovité. Skladajú sa z olivínu, pyroxénu, plagioklasu, ďalej v nich býva zastúpený augit, amfibol, nefelín a i. Čadičové príkrovy boli rozčlenené poruchami a riečnou sieťou, ktorá tieto poruchy využila na jednotlivé tabuľové hory. V čadičových tufoch sa nachádzajú kosti a zuby cicavcov z rozhrania pliocénu a štvrtohôr. Je pravdepodobné, že sopečná činnosť prebiehala na tomto území i v starších štvrtohorách.

Stavba panvy je kryhová. Hlavné zlomy, ktoré ju rozdeľujú na sústavu poklesnutých a vyzdvihnutých krýh, majú smer SZ-JV.

1. časť   2. časť   3. časť