Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

SLOVENSKO (Geológia) - kotliny - Východoslovenská panva (2. časť)
zdroj:
Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané:
23.5.2008

Na pozdišovskej elevácii (tektonickej vyvýšenine) v nich zistili slabý prítok nafty a výron plynov z vrtu Albinov. Pod vplyvom tektonických pohybov vo vrchnom tortóne sa zdvíha oblasť Slovenského rudohoría a poskytuje množstvo šukového materiálu, ktorý je znášaný do južnej časti Košickej kotliny. Tak vznikli varhaňovské štrky. Vo vrchnom tortóne sa začala aj prvá fáza andezitovej sopečnej činnosti. Sedimenty vrchného tortónu dosahujú na niektorých miestach mocnosť až 3000 m (vrt Trhovište).

Začiatkom sarmatu more vniká len do Košickej kotliny, do centrálnej časti panvy a do podvihorlatskej oblasti. Ukladajú sa íly so skamenelinami Ervilia, Mohrensterrria, Cerithium, Cardium. Súčasne prebieha intenzívna sopečná činnosi, na severe andezitová, na juhu ryolitová.

Na ostatnom území panvy je sladkovodný vývoj so vznikom pestrých ílov, ako aj tufitických a bentonitických ílov, ktoré sa striedajú s pieskami a štrkmi. Časté sú polohy uhoľných ílov a neveľké sloje lignitového uhlia (napríklad Zamutov). V malej panve pri Banskom sa usadili farebné limnokvarcity.

Sopečná činnost pokračovala intenzívne aj v sarmate, čím vznikali sopečné pohoria východného Slovenska. Súčasne sa j zdvíhali územia na okrajoch panvy, odkiaľ sa zanášal materiál do jazerných zníženín. Tak bol zo Slovenského rudohoria znášaný materiál do Košickej kotliny, kde vznikla košická štrková formácia, ktorej vrchná časť patrí už do pliocénu. Tak vznikla východne od Slanských vrchov pozdišovská formácia ' (štrky a keramické íly s ostrakódmi) z okruhliakového materiálu splaveného od severu. Pliocénne sedimenty Východoslovenskej panvy majú tiež sladkovodný charakter. Ide zväčša o štrky a pestré vrstvy ílov. V Turnianskej kotline sú v pliocéne sladkovodné vápence a polohy lignitu. V podvihorlatskej i panve sú známe kontinentálne sopečné a jazerné sedimenty, ktoré sú v hornej časti uhlonosné (lignity pri Sejkove a Hnojnom). Obsahujú aj polohy ryolitových tufitov a tenké polohy pelosideritov. Do podvihorlatskej panvy stekali občas andezitové prúdy tvoriaceho sa Vihorlatu.

Na morfologickom dotváraní Východoslovenskej panvy sa zúčastňujú aj štvrtohorné usadeniny, ako spraše, viate piesky, najmä v južnej časti panvy, a nivné náplavy východoslovenských riek.

Tektonika Východoslovenskej panvy je zlomová. Len na severnom okraji, pri bradlovom a flyšovom pásme, došlo k miernemu prevrásneniu starších útvarov, vrátane tortónu. V ostatnej časti panvy je vyvinutých niekoľko sústav zlomov, ktoré rozdelili sedimentačný priestor na jednotlivé stúpajúce i a klesajúce kryhy. Pohyby sa diali i počas sedimentácie (subsidenčné poklesy), najmä v tortóne, podľa zlomov smeru SZ-JV, ktoré oddeľovali centrálnu depresiu, kde následkom klesania majú sedimenty i vrchného tortónu najväčšiu mocnosť. K nim potom pristupujú mladšie zlomy smeru SV-JZ. Od vrchného tortónu vznikajú alebo sa obnovujú zlomy S-J, ktoré sa morfologicky najväčšmi prejavujú. Je to napríklad zlomová sústava hornádska. Výška skokov dosahuje niekoľko sto metrov. Podla týchto zlomov vystúpili aj sopečné horniny.

1. časť   2. časť