Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

SLOVENSKO (Geológia) - stredoslovenské neovulkanity (1. časť)
zdroj: Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané: 23.6.2008

Mladovulkanické pohoria sú dôležitou súčasťou vnútorných Karpát. Zaberajú veľké územné rozlohy na strednom a východnom Slovensku. Vznikli v neogéne, v konečnom štádiu vývinu karpatskej geosynklinály, keď došlo k rozsiahlejšej sopečnej činnosti. Táto vulkanická činnosť sa viaže na vznik alebo obnovovanie veľkých hlbinných zlomov na vnútornom okraji Západných Karpát, ktoré otvorili výstupové cesty sopečným hmotám. Neogénny vulkanizmus z hľadiska vývojových etáp geosynklinály sa nazýva subsekventným (následným) a jeho najmladšie čadičové výlevy vulkanizmom finálnym (konečným). Vyliali sa andezity, dacity, ryolity, teda horniny alkalicko-vápenaté, ktoré patria k "pacifickej provincii".

Sopečná činnosť v neogéne bola mimoriadne intenzívna; vzniklo mnoho sopiek, ktoré chrlili množstvo lávy a popolov. Odohrávalo sa to jednak na suchej zemi, jednak vo vodnom prostredí, o čom svedčia polohy jazerných alebo morských sedimentov medzi sopečnými horninami. Aj charakter sopečných hornín sa v priebehu neogénu menil. Niekoľkokrát sa striedali fázy vulkanizmu ryolitového s andezitovým a sopečnú činnosť zavŕšili výlevy čadičov. Sopečné horniny stredného a východného Slovenska sú rovnaké, ale na východnom Slovensku vznikli sopečné pohoria s určitým časovým oneskorením a aj ich postavenie je čiastočne odchylné.

Na strednom Slovensku zaberajú neogénne vulkanity (sopečné horniny) súvislý celok medzi Handlovou - Banskou Bystricou - Lučencom - Šahami. Budujú rozsiahle pohoria, ako Kremnícké vrchy, Vtáčnik, Pohronský Inovec, Štiavnické vrchy, Javorie, Poľana a Krupinská planina. Okrem toho sa neogénne sopečné horniny vyskytujú medzi sedimentmi susedných panví a kotlín. Pôvodne boli roz šírené ešte omnoho ďalej, o čom svedčia erózne zvyšky v Slovenskom rudohorí (Klenovský Vepor, oblasť Ratkovej), ktoré sa zachovali z pôvodnej súvislej sopečnej pokrývky.

Stredoslovenské sopečné pohoria sa vyvíjali na kryštalinicko-prvohorno-druhohornom podklade základných tektonických jednotiek vnútorných Karpát. Pritom však väčšiu časť podkladu tvoria veporidy. Kedže v období pred neogénnym vulkanizmom bolo opisované územie suchou zemou, utvárali jeho morfológiu erózne činitele. Ako vyplýva z výsledkov geofyzikálnych výskumov a hlbinných vrtov, je reliéf podložia stredoslovenských mladých sopečných hornín veľmi členitý. Je tu niekoľko depresii, kotlín (často pod sopečnými masívmi), ktoré sú oddelené vyvýšenými chrbátami. Výškové rozdiely v povrchu podložia dosahujú v extrémnych prípadoch až 2000 m.

Aj predneogénna erózia bola veľmi silná, takže na veľkých priestoroch obnažila až kryštalinikum. Mladšie útvary, ako druhohory alebo eocénne sedimenty, sa zachovali len v zníženinách alebo kotlinách. Na začiatku neogénu vniklo do okrajových častí more a začali sa tu ukladať sedimenty, na iných miestach boli v zníženinách zasa jazerá. Preto sa sopečný materiál ukladal tak na suchej zemi, ako aj vo vode. Sopečné pohoria nevznikli naraz, ale utvárali sa postupne počas celého neogénu. Medzi jednotlivými sopečnými fázami boli niekedy veľké časové odstupy, v ktorých erózia rozhlodávala predtým vytvorené sopečné horniny. Nakoniec sa však predsa navŕšili masy sopečného materiálu, z ktorého eróziou vznikli jednotlivé pohoria. Tieto pohoria majú väčšinou stratovulkanickú stavbu - stavbu zvrstvených sopiek -, čo znamená, že sa v nich striedajú výlevy láv s polohami pyroklastík, t. j: sypkého vyvrhnutého materiálu (tufov, aglomerátov).

Prvé prejavy neogénnej sopečnej činnosti sa začali v burdigale, keď sa na našom území väčšinou uložili ryolitové tufy vyvrhnuté zo sopiek v severnom Maďarsku. V týchto tufoch sú časté odtlačky rastlín a prekremenených kmeňov stromov. V helvéte nie je na našom území známa sopečná činnosť.

V spodnom tortóne nastáva oživenie sopečnej činnosti v dôsledku tektonických pohybov po zlomoch SZ-JV, prípadne po zlomoch SV-JZ. Bola to prvá andezitová fáza, počas ktorej sa vyliali amfibolicko-biotitické andezity v Burde pri Štúrove a hyperstenické andezity a ich tufy vo východnej časti Podunajskej nížiny. Na území stredoslovenských vulkanitov vznikli amfibolicko-pyroxenické andezity s granátmi, ktoré vytvárali nápadné kopy (oblasť Neresnickej doliny, Lysec, Šiatoroš). V uvedenom období bola táto oblasť súšou, a preto bolí andezity hneď rozrušené a rozplavované. Na začiatku vrchného tortónu sa začína druhá ryolitová fáza. Patria sem granátické ryolity Poľany a Vtáčnika a ich tufy. Táto sopečná fáza poskytla málo vulkanického materiálu.

1. časť   2. časť