Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Zo Skalnej Alpy dolu Vyšným Matejkovom (1. časť)
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané: 16.9.2020

Letné nedeľné ráno, počasie skôr zamračené. Výlet na Smrekovicu a Skalnú Alpu mám už dlho naplánovaný, takže sa ho nemienim len tak vzdať. Sadám do auta a štartujem. Cesta mi trvá necelú polhodinu. Z Ružomberka na Podsuchú, potom hore Vyšným Matejkovom. Na piatom kilometri je veľká serpentína. Tu nechávam auto a hore stúpam peši.

Je pred siedmou hodinou. Všade ticho a taká nepríjemná vlhčina. Obloha zatiahnutá. Zrazu z húštiny predo mnou počujem priam ukážkové „brum – brum“. Vyplaším sa – je to maco? Čakám, váham, najradšej by som to stočil. Takto stojím uprostred cesty asi desať minút. Nakoniec sa dočkám auta, ktoré zo Smrekovice schádza dole. Dúfam, že ak tam niečo bolo, auto to odplašilo. S malou dušičkou pokračujem.

Prichádzam na križovatku k vojenskej a „suprianskej“ chate. Pokračujem k Skalnej Alpe. Jej vrchol za chvíľu vidím pred sebou. Opúšťam cestu a chodníkom prichádzam do sedielka pod Alpou. Odtiaľ krátkym strmým chodníkom na jej vrchol.

Skalná Alpa

Môj obľúbený fatranský vrchol ma tentokrát veľmi nepotešil. Výhľad je biedny, sotva pár kilometrov. Všetko je v sivom, teplom, vlhkom opare. Zato ticho je dokonalé. Bezvetrie, nikde ani vtáčika – letáčika. Na vrchole trávim asi štvrťhodinku a zberám sa na zostup.

Vyčasenie na Močidlách

Schádzam k chate SCP na Močidlách a tu sa na mňa začína šťastie usmievať. Mraky sa postupne trhajú a vychádza horúce letné slnko. Je približne deväť hodín, ešte sa teplo dá vydržať. Nadšený vyťahujem fotoaparát a fotím krajinné detaily. Zelené čučoriedky, šťaveľ a lopúchy pri potoku, po šedivom ráne mi všetko pripadá prekrásne. Kráčam pomaly ku križovatke, potom sa spúšťam asfaltkou dole.

Zostup Vyšným Matejkovom

Keďže som sám, nikto ma nesúri a ja stojím pri každom kamienku. Obdivujem kamenársku prácu, ktorú vykonali stavitelia cesty na Smrekovicu. Cestu pôvodne postavili vojaci za prvej republiky, mostíky, žľaby, prepady sú vybudované precízne a krásne. Použitá je miestna žula. Na niektorých miestach vidieť pekné pegmatity a epidoty. Smrekovická žula je celkovo veľmi pekná hornina.

Lesné porasty dostali zabrať počas kalamít v posledných rokoch, celkovo sa rozpadajú. Našťastie zalesňovanie prebieha úspešne a tie najväčšie holiny už nie sú holé ale pekne sa zelenajú. Snáď majú to najhoršie za sebou.

Serpentína – pegmatit

Prichádzam k veľkej serpentíne na piatom kilometri, kde stojí moje auto. Toto miesto poznám ešte zo stredoškolských čias, keď sme tu s kamarátmi vykonali výpravu na bicykloch z Ružomberka (Liberta, Eska a Favorit). V odkryve sa nachádza nádherná pegmatitová žila, s veľkými živcami. Pred rokmi sme našli aj velikánske niekoľkocentimetrové lupene svetlej sľudy.

Matejkovský skalný prúd

Sadám do auta a spúšťam sa pár sto metrov dolu cestou. Hneď znovu zastavujem. Priamo oproti mne sa týči mohutný Matejkovský skalný prúd. Ten naozaj stojí za zastávku. Mohutné balvany sú naskladané v širokom prúde. Pripomínajú veľké tatranské suťovisko. Nádhera.

Cesta Matejkovom je už živšia. Stretávam autá idúce na Smrekovicu a dolu, zopár cyklistov. Aj tu začínajú prevažovať elektrobajky. No čo už.

Domov

Sadám do auta, lúčim sa s Matejkovom a cestujem domov. Najviac ma prekvapí, keď sa za necelú polhodinu nebo opäť zaťahuje a spúšťa sa poriadny lejak. Mal som proste šťastie, nielen že som nezmokol, ale ešte som si užil slnečné nedeľné predpoludnie vo Fatre. Tak opäť zas dovidenia.

GPS: https://mapy.hiking.sk/?x=19.19325&y=48.98381&ref=permalink

Fotogaléria: https://photos.app.goo.gl/acT64iucqj5iSRmi8

Zväčšiť obrázok