Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Fotogaléria: Ranná novembrová námraza v Sedle pod Sidorovom (1. časť)
zdroj: Rasťo Sabucha
pridané: 4.1.2024

Je novembrové ráno obloha zatiahnutá vysokou a tenkou v oblačnosťou. Balím svoj novozískaný fotoaparát značky Canon a štartujem do hôr. Mojím cieľom je Sedlo pod Sidorovom. Najprv vychádzam na Kalváriu, obzerám sa dookola. Všetky hory sú krásne viditeľné až po vzdialené Vysoké Tatry. Výborne sa dá rozoznať Kriváň, dokonca aj vrchy a doliny, ktoré sú za ním - tipujem že vidieť aj na Gerlachovský štít.

Pokračujem ďalej k lesu, nakoniec sa rozhodujem ísť po trase ružomberského Rozprávkového endura. To jest po spojenej žltej a modrej turistickej značke. Tento nádherný chodník som už opisoval veľakrát, takže tento raz sa zdržím dlhšieho pojednania. Poviem len toľko, že má približne 3 km dĺžku, prevýšenie okolo 200 metrov a vedie prekrásnym zmiešaným lesom na Vlkolínske lúky. Chodník je spravovaný turistami aj ružomberským skiparkom, kde poznať niektoré úpravy, aby bol zjazdný pre cyklistov. Tým pádom profitujú všetci, lebo havárie na chodníku sú veľmi rýchlo odstraňované - napríklad popadané stromy, zosuvy skál, prípadne aj zabezpečenie chodníka proti zošmyknutiu.

Kráčam po ňom približne 40 minút, miestami si vychutnávam pekné výhľady. Počasie je čoraz chladnejšie, aj v meste bolo chladno a tu hore to vyzerá že je mrazu ešte o čosi viac. Na voľných miestach, ktoré nie sú zalesnené, sú dobré viditeľné stopy mrazu. Námraza je tenká, ale súvislá.

Prichádzam na v Vlkolínske lúky, za chvíľu som pod Mini Zoom a za ďalších päť minút vychádzam na Sedlo pod Sidorovom, ktoré sa niekedy volá aj Vrchlúky. Tu sa obzerám a nevychádzam z údivu. Prekrásny výhľad na Nízke Tatry, vzdialenú Prašivú, Veľkú a Malú Chochuľu, Kečku, Kozí chrbát, Hadľanku, všetko mám ako v otvorenej knihe.

Bližšie ponad Revúcku dolinu vidím Brankov a Salatín. Podo mnou sa otvára hlbina Trlenskej doliny. Smerom na sever vidieť úzkou dolinou Čebrať. Korunou krásy sú samozrejme skaliská Haliny, ktoré sú veľmi blízko. Visia nad Maliným brdom, ako keby ho chceli zasypať. Je to však len dojem, skaly vápencom budované držia pevne a vydržia ešte tisíce rokov. Potešením sú pre všetkých, ale predovšetkým pre horolezcov ktorí ich využívajú ako cvičné skalky.

Od vrcholovej stanice lanovky je vyznačený chodník k vyhliadke na Halinách. Je to naozaj veľmi pekný a len málo exponovaný terén. Medzi dvoma najväčšími skalnými blokmi sa nachádza jemné suťovisko, ktorým sa dá zostupovať dole aj vystupovať. Dokonca je tam čosi ako upravený chodník - viditeľné sú niektoré schodíky. No bude to tam treba preskúmať. Teším sa s krásneho miesta, predovšetkým sa mi páči námraza, ktorá pokrýva celé sedlo a okolie. Všetko je ponorené do zvláštnej hnedo - sivej farby. Aj obloha je hnedasto žltá. Teplota je pod nulou, námraza ešte čosi vydrží. Veľa fotím, napokon sa prezliekam a v suchom odeve sa vraciam na asfaltku. Tu balím fotoaparát a rýchlou chôdzou zostupujem do Ružomberka. Nádherné ráno mám uložené v pamäti hlavy aj aparátu. Dúfam, že fotografie budú vydarené. Dovidenia.

GPS: https://www.openstreetmap.org/?mlat=49.04611&mlon=19.27166#map=17/49.04611/19.27166