Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Martinček – marec 2024 (1.časť)
zdroj: Rasťo Sabucha
pridané: 12.3.2024

Je sobota ráno, pol siedmej. Za krásneho takmer bezoblačného počasia vyrážam na túru. Ranné slnko sa už vyhuplo nad Nízke Tatry a zalieva Ružomberok oranžovým svetlom. Kráčam najprv dolu, k námestiu Andreja Hlinku, potom parkom k mestskému úradu a kostolu sv. Ondreja. Schádzam k hotelu Kultúra, potom Mostovou ulicou až k Váhu. Prejdem po lavičke na druhý breh a za chvíľu som už v Likavke. Zatiaľ som na trase necelú polhodinu.

Teraz ma čaká výstup hore tokom Likavského potoka. Popri pekárni Včela a ďalej k Likavskému mlynu. Mlyn je krásne zrenovovaná pamiatka, biely, kamenný, so šindľovou strechou. Obchádza širokým oblúkom vrch Mních. Tento vápencový ostrov sa dvíha ako posledná výspa Chočských vrchov na juhu. Vrchol je známym náleziskom numulitov, archeológovia tu zaznamenali dlhú históriu opevnených hradísk. Stúpajúc po lúke prichádzam na koniec Likavky.

Pokračujem ďalej po hlavnej ceste do Martinčeka. Stúpanie je mierne ale rovnomerné, naberám výšku. Otvárajú sa mi pekné výhľady na Ružomberok, Likavku, vrchy Šípskej Fatry a samozrejme na Predný Choč. Sprava mám stále hrebeň Mnícha.

Úsek medzi dedinami je dlhý asi 1,5 km. Na začiatku Martinčeka je družstvo – zápach siláže je veľmi silný. Je tu aj odbočka na stavbu diaľnice – premávka je teda aj v sobotu ráno značná. Spoza Mnícha už vykúka krásna silueta kostola sv. Martina. Cesta sa strmo krúti doprava, stúpa priamo ku kostolu. Naberám výšku. Prechádzam okolo krčmy a po pár sto metroch som na návrší. Na konci asfaltky je cintorín, doľava sa ide po zámkovej dlažbe strmo hore ku kostolíku.

A som na mieste. Je niečo po pol ôsmej, v dedine je ozaj ticho, ani psy ešte nevstali. Počasie je chladné a zamračené. Je cca 1 stupeň nad nulou. Mám taký novembrový pocit. Pri kostolíku si obliekam suché tričko a pridávam si mikinu naviac.

Fotím kostolík, typické „dášky“ v ktorých sa skladujú zemiaky. Samozrejme aj okolie stojí za pár záberov. Zaujímavý je pohľad na juh, kde pomedzi dva kopce vidím blízky areál Mondi SCP, obrovský komín, ďalej liptovské dediny Štiavničku a Ludrovú. Vzadu je Ludrovská dolina a vrchy Ostrô, Brankov, vľavo Salatín a Kohút. Je celkom dobrá dohľadnosť, asi kvôli chladnému vzduchu.

Pekné sú aj výhľady na sever – na stavbu diaľnice, Likavský hrad a hradbu Chočských vrchov. Dedina sa pomaly budí, ozývajú sa prvé zvuky – havkáči, sliepky a kohúty, ľudské hlasy, sem tam auto. Ja sa zberám na odchod, do Ružomberka sa vrátim po trase ktorou som prišiel.

Návrat do mesta mi trvá asi trištvrte hodiny, ešte vybavujem rodinný nákup v ružomberskej Bille. Vraciam sa domov. Celá akcia mi trvala tri hodiny – aj s oddychom pri kostolíku. Bolo krásne, teším sa na ďalšiu návštevu.

GPS: https://www.openstreetmap.org/?mlat=49.0909&mlon=19.3351#map=16/49.0909/19.3351