Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Bully (1. časť)
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané: 10.12.2009

Špaňodolinské bane a huty spotrebovali v minulosti obrovské množstvo paliva. Klasické kamenné uhlie sa však v našich krajoch začalo používať až v devätnástom storočí. Okrem toho sa v horských oblastiach ani nevyskytuje. Drevo malo zase nízku výhrevnosť. Alternatíva, ktorá spoľahlivo fungovala bola na lesnatom strednom Slovensku vždy nablízku – drevné uhlie.

Táto dôležitá komodita sa vyrábala pomerne jednoducho – nedokonalým spaľovaním dreva v takzvaných milieroch pri obmedzenom prístupe vzduchu. V hlbokých lesoch v blízkosti banských revírov sa objavovali najprv prechodne, potom stálo obývané usadlosti – uhliarske osady.

Aj známe Donovaly, cieľ nášho výletu vznikli ako uhliarska osada. Vlastne to bolo hneď niekoľko osád. Okrem Donovalov sa o niečo južnejšie nachádzajú dedinky Bully, Polianka, smerom na východ drobné Mistríky.

Prístup

Na Donovaly prichádzame autom z Ružomberka po hlavnej ceste – jazda trvá cca. pol hodiny. Auto nechávame stáť na veľkom parkovisku neďaleko starého Športhotela Donovaly. Prechádzkovým tempom za prekrásneho počasia kráčame po asfaltke po zelenej turistickej značke, ktorá končí až v sedle Šachtička nad Banskou Bystricou. Prechádzame okolo niekoľkých hotových aj rozostavaných veľkých hotelov. Naše dojmy sú skôr negatívne – keď Donovaly nie sú zakryté snehovou perinou, väčšina neporiadku bije príliš okate do očí.

Cesta sa prudkým stúpaním dvíha na otvorené návršie, kde sa od seba oddeľujú dve odbočky – ľavá vedie do osady Polianka a pravá smeruje klesaním do osady Bully. Na križovatke nachádzame kamenný kríž medzi dvomi lipami a prekrásny výhľad. Keď sa otočíme, priamo pred sebou vidíme majestátnu panorámu Novej hole, Zvolena a Motyčskej hole, vpravo zase Prašivú a západnú časť Nízkych Tatier. Pod nami celé Donovaly s lúkami pokrytými v tomto novembrovom čase žltou trávou a zbytkami topiaceho sa prvého snehu.

Keď sa otočíme máme pred sebou krížňanskú skupinu Veľkej Fatry. Nachádzame sa v nadmorskej výške takmer 1000 metrov, takže okolité Starohorské vrchy vyzerajú len ako drobné kopčeky. Všade vládne ticho a akási clivota, od juhu sa pomaly ale zreteľne posúva hradba oblačnosti. Predpokladáme, že pekné a jasné počasie už dlho nevydrží.

Nasýtení pohľadom odbočujeme na pravú cestičku a klesáme smerom k Bullom. Asfaltka klesá prekvapivo strmo asi o sto metrov k prvým domcom. Osada je plná chatárov – je sobota, takže sme vystihli relatívne rušný čas.

Bully

Bully boli pôvodne typická drevená dedinka len s niekoľkými murovanými staviskmi. Takmer všetky domy sú už používané ako chaty, vidíme tu autá so značkami z hádam desiatich okresov, prevažuje však Banská Bystrica a Bratislava.

V strede osady nachádzame malú murovanú kaplnku, veľmi pekne zrekonštruovanú, tiež medzi dvoma starými lipami. Miesto dýcha takou silnou atmosférou, že sa tu musíme zastaviť. Letopočet na priečelí prezrádza, že stavba nie je najmladšia, pochádza z druhej polovice devätnásteho storočia.

Neďaleko kaplnky sa nachádzajú zrúcaniny pôvodne murovanej budovy. Malá pamätná tabuľa na nej oznamuje, že bola vypálená v zime roku 1944. Okolie Donovalov bolo po potlačení Povstania rušným regiónom, kde išlo naozaj o život - odvetné fašistické „akcie“ nechávali po sebe spúšť a mŕtvych.

Horniny a minerály

Hoci v blízkosti Donovalov sa nachádza „svetoznámy“ špaňodolinský rudný revír, výskyt nerastov, ktoré by sa dali ťažiť sa tu nenachádza. Bully a okolie sú budované prevažne kremencami obalovej série, miestami vápence až slieňovce patriace ku krížňanskému príkrovu. V kremencoch sú časté biele žilky čistého kremeňa niekedy s veľmi pekným hematitom – spekularitom. Šupinky tohto nerastu bývajú rôznej veľkosti, niekedy aj nad 5 milimetrov.

Turistika

Donovaly sú často prezentované ako lyžiarky raj, je však pravda, že je tu veľa možností pre letné aktivity. Dedina je často východiskom pre turistov, ktorí chcú prejsť hrebeň Nízkych Tatier. Málo náročný na prevýšenia, ale zato krajinársky veľmi pekný je prechod Starohorskými vrchmi do sedla Šachtička a zostup až do Banskej Bystrice (cca 20 km). Hrebeňovka vedie ponad starobylé banícke obce: Staré Hory, Baláže a Španiu Dolinu. Sčasti kopíruje trasu špaňodolinského banského vodovodu, ktorého murované pozostatky sa dajú na niektorých miestach stále vidieť.

Hrebeňovka sa dá celkom dobre absolvovať aj na horskom bicykli, v zime je to obľúbená trasa bežkárov. Trasa je sprístupnená ako náučný chodník – tabuľu o donovalskom uhliarstve vidíme priamo v Bulloch.

Stavby

Donovaly a okolité obce sú charakteristické architektúrou „ľudových“ domov. Domčeky sa na jeseň obkladajú drevom, ktoré slúži ako vonkajšia izolácia. Typické sú presklené verandy. Uhliarske obce nepatrili medzi najbohatšie, stavebným materiálom v horách bolo hlavne drevo, až neskôr začali pribúdať aj kamenné domy.

Mladší súčasníci si už nemôžu pamätať určitú odľahlosť Donovalov, ktoré dnes ležia ne jednej z hlavných ciest, spájajúcich sever a juh Slovenska. Ešte v relatívne nedávnej minulosti ale viedla hlavná trasa z Banskej Bystrice na Liptov zo Starých Hôr do Liptovských Revúc a Donovaly ležali bokom. Pred takými sto rokmi zo musel byť „koniec sveta“.

Návrat

Mraky, ktoré sme z diaľky pozorovali sa s prekvapivou rýchlosťou privalili a zakryli zapadajúce slniečko. Počasie sa prudko zhoršuje, fučí ostrý, naozaj horský vietor, sem-tam aj kvapne. Chatári sa ako na povel schovali vo svojich príbytkoch. Nám ostáva len rýchlo sa vrátiť k autu a rozlúčiť sa s Bullami.

Bully, vzadu Hrubý vrch

1. časť    2. časť