Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Kubínska hoľa (1. časť)
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané: 20.1.2010

Na výlet vyrážame z Ružomberka autom. Hoci som na Kubínskej holi bol už niekoľkokrát, dnes mám pocit neistoty, pretože doteraz som vždy išiel hore z Oravského Podzámku. Dnes však máme málo času, je november a hodiny ukazujú už pol druhej poobede. Takže chtiac – nechtiac musíme trasu skrátiť. Preto sa chceme dostať autom čo najvyššie.

Prichádzame do Dolného Kubína – tu odbočujeme smerom na Kraľovany. Vezieme sa asi dva – tri kilometre a pred Beňovou Lehotou odbočujeme podľa veľkej smerovej tabule doprava. Masív Kubínskej hole je dobre viditeľný zdola, určite sa tu nestratíme. Takže sa len vezieme miernym stúpaním dolinou. Hoci sú len dve poobede, slnko tu už zapadlo. Horné partie sú však krásne prežiarené. Za Beňovou Lehotou máme pred sebou ešte niekoľko krátkych kilometrov po kľukatej, ale vcelku dobre ceste.

Prichádzame k veľkým parkovacím plochám, ktoré boli len nedávno vybudované na dolnom konci lyžiarskeho strediska. Cesta sa zmenila na štrkovú, aj parkoviská majú štrkový povrch. Farba „horniny“ je jasnozelená, priam malachitová. Zastavujem auto a na chvíľu vystupujeme. Zohýnam sa ku skalkám – zisťujeme však, že miesto krásneho malachitu držíme v ruke len hutnú trosku. Ako sme sa neskôr dozvedeli, táto na dolnej Orave celkom bežná stavebná hmota sa často používa na spevňovanie povrchu ciest. Priznám sa, že po čase sme jej však mali už plné zuby, v podstate je to úplne cudzorodý prvok a pôsobí ako päsť na oko.

Na parkovisku zisťujeme, že cesta na Kubínsku hoľu tadiaľto nevedie, slečna so psíkom nás odkazuje na nie veľmi prívetivo sa tváriacu cestu poniže parkovísk. Ubezpečuje nás však, že autá hore bez problémov jazdia. S miernou nedôverou pokračujeme teda po nej smerom hore. Miestami je to hotový tankodróm, predsa len však stúpame až po križovatku s lesnou zvážnicou, ktorá sem vedie od Oravského Podzámku. Tu sa dostávame už na známy terén. Na veľkom prázdnom drevosklade odstavujeme auto a ďalej pokračujeme peši.

Zo skladu máme prekrásny výhľad na juh a juhovýchod. Nádherné horské scenérie Chočských vrchov, Západných Tatier aj Nízkych Tatier sa v zapadajúcom slnku rozkladajú priamo pred nami.

Kocháme sa výhľadom, po chvíli už stúpame po zvážnici smerom k Chate na Kubínskej holi. Na lesnej ceste je prekvapivý dopravný ruch, v priebehu štvrťhodiny nás míňa skoro desať vozidiel – hútame, či bola hore azda nejaká akcia, alebo je to len bežný sobotný priemer. Niektoré autá nás míňajú skutočne nepríjemne blízko, zažívame aj jeden skutočne dramatický moment, pri ktorom nám ide o život (aj dotyčnému šoférovi).

Stúpame lesom, máme občasné výhľady, prechádzame križujúc modrú turistickú značku, ktorá tiež vedie k chate. Keď sa však pozrieme lepšie na rozbahnený terén, je nám jasné, že sa budeme držať radšej asfaltky. Popri ceste ležia kopy špinavého snehu, ktoré sa ešte nestihli roztopiť od októbrového ochladenia.

Trocha geológie

Kubínska hoľa je okrajové, takmer vysokohorské pásmo (meria takmer 1400 m) flyšového pohoria zvaného Oravská Magura. Toto horstvo oddeľuje tzv. Hornú Oravu od Dolnej. Leží v tesnej blízkosti, či priamo nadväzuje na bradlové pásmo, ktoré sa vinie pozdĺž rieky Orava. Horstvo je súčasťou tzv. magurského flyšu.

Dominantnou horninou sú pomerne tvrdé pieskovce. Najvyšším vrcholom je Minčol. Svahy pohoria klesajú k juhu veľmi prudko, na rozdiel od severnej strany, kde sa zvažujú veľmi mierne k údoliu Hruštínskeho potoka. Viac o horstvách oravského flyšu čítajte tu.

Na severných svahoch Kubínskej hole sa v dosť veľkej nadmorskej výške nachádza veľmi pekné a celkovo málo známe tzv. Puchmajerovej jazierko. Je to chránený objekt.

Ochrana prírody

Severné svahy Kubínskej hole a celá Hruštínska dolina je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava.

Chata na Kubínskej holi

Náš výstup končí v blízkosti Chaty na Kubínskej holi. V tomto čase je tu málo turistov, do lyžiarskej sezóny je ešte ďaleko. Do vnútra chaty nejdeme, v blízkosti však vidno nejaké vozidlá, takže je asi otvorené. Otáčame sa v slabnúcom svetle sa vraciame späť k autu.

Výhľad

Výhľad z Kubínskej hole, respektíve už z jej svahov patrí k najkrajším na Slovensku. Vďaka tomu, že sa nachádza medzi tatrami, malou a Veľkou Fatrou a Chočom máme nádherné pohľady na tieto pohoria. Spoza Chočských vrchov, ktoré sú okrem Veľkého Choča pomerne nízkym pohorím dovidíme až na hlavný hrebeň ďumbierskych Nízkych Tatier. V lúčoch zapadajúceho slnka nádhera.

Pod nami vidíme časť kľukatého toku Oravy, ktorá sa prediera od severovýchodu k juhozápadu a za Párnicou sa vnára do úzkeho prielomu medzi Malou a Šípskou Fatrou.

Obloha po krátkom čase nadobúda krásne farby, to už sa však vezieme po ceste opatrne dole. Gýčovitý, ale predsa nádherný západ slnka fotografujeme z malej lúky nad dolnou priamo z okien auta. Kubínska hoľa nesklamala.

Pohľad na dolinu Oravy a Západné Tatry

1. časť    2. časť