Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Decembrový sniežik – adventné potešenie (1. časť)
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané: 12.12.2024

Po novembrovej snehovej nádielke sa vrátilo teplé počasie. Teplomer je viac-menej stále nad nulou, len v noci občas klesne pod bod mrazu. Na prechádzky a turistiku je to celkom fajn, ale deti sa už dožadujú pravého zimného počasia. Preto ich veľmi potešila aktuálna snehová nádielka. Je to síce skôr pre oko – snehu napadlo tak do dvoch cm.

Ráno, spokojne, vďaka Pánu Bohu dobre vyspatý, vychádzam z domu. Vidím, že tesne nad mestom sú už kopce biele. Preto sa rozhodujem – pozrieť sa na sniežik zblízka. Prichádzam na začiatok ružomberskej Kalvárie, prvé štyri kaplnky stoja ešte v meste, ďalšie už sa dvíhajú do kopca. Čerstvo postavený chodník z kamenných kociek sa kľukatí pomedzi ne až ku kalvárskemu kostolu. Ja odbočujem doprava, po mierne stúpajúcej ceste vychádzam asi za desať minút do Kalvárskeho sedla.

Tu si dávam na minútu oddych, fotím snehový poprašok na Trianguli. Snehová pokrývka dáva aj nízkym a nevýrazným kopcom určitú plasticitu, sú to celkom zaujímavé snímky. Po chvíľke ma však začína chladiť, pokračujem teda na začiatok lesa. Tu je vietor miernejší.

Lavička s krásnym výhľadom na údolie Váhu je pokrytá snehom, žiadne posedávanie sa nekoná. Vstupujem do lesa. Pre istotu pár krát zavolám, aby som odplašil medvede :-). Les je prekrásny, tichý, nikde ani hláska. Cesta je mokrá, ale nie je poľadovica. Kráča sa dobre. Pomaly naberám výšku. Začiatok Kalvárie má 525 m, Kalvárske sedlo 619 m. Prichádzam na Orlovskú lúčku, tu už mi „výškomer“ ukazuje 720 m. Zaujímavé, aj takáto krátka vychádzka môže mať celkom pekné prevýšenie.

Dolomit. Tohto roku mierne upravovali cestu na Malinô brdo, výsledkom čoho sú aj čerstvé odkryvy v hornine. V tejto časti sa jedná o svetlosivý, až takmer biely dolomit. Miestami silno zvetraný až na prach, miestami pevný, súdržný. Charakteristické sú kocôčky, na ktoré sa skala rozpadá. Tunajší dolomit je veľmi podobný hornine, ktorá sa ťaží vo veľkých lomoch na južnom okraji Ružomberka pri Bielom Potoku.

Kráčam ešte asi kilometer nad Orlovskú lúku. Tu sú čerstvé rúbaniská s peknými výhľadmi na lanovku a Predné Malinô. Stromy pocukrované. Krásne je aj to, že sa sneh drží na vetvách listnatých stromov. Prichádzam na miesto, kde sa už na ceste drží sneh a ľad. Tu si dávam konečnú. Mám len tenisky, nechcem sa pošmyknúť. Takže pomaly schádzam na Kalváriu. Medzitým sa o troch viac oteplilo, sneh tu už dlho nevydrží. Schádzam do mesta. Prechádzka mi zabrala jeden a pol hodiny.