Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Skalka pri Kremnici (1. časť)
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané: 3.3.2012

Kremnickú skalku sme si nechali na záver našej stredoslovenskej akcie – navštívili sme ju cestou z Krupiny. Skalka je dobre dostupná po 9 kilometrov dlhej ceste z Kremnice. Výletu do hôr predchádzala prechádzka Kremnicou, ktorá nám zabrala prakticky celé dopoludnie. Ako obed si s dcérkou doprajeme len lekvárnik, kúpený v kremnickej samoobsluhe.

Cesta začína pred barbakanom, vedie mestom pozdĺž hradieb k takzvanej Červenej veži, okolo evanjelického chrámu z 18-teho storočia. Po chvíli vkĺzneme do doliny. Prechádzame tunelom popod železnicu – pre dcérku je to silný zážitok, cez otvorené okná sa vracia strašidelný hluk našej felície.

Dolinou na Skalku

Za tunelom už vchádzame do „čistej“ prírody. Po asi kilometri prichádzame na križovatku – naša cesta vedie rovno, doľava odbočuje cesta na Krahule. Úzka dolinová cesta sa tu značne rozširuje a stáva sa z nej nádherná horská autostráda s pomerne miernym stúpaním. Kľučkujúc prichádzame na miesto, kde sa začína traverz – konečné stúpanie na Skalku. Tu sa od doliny oddeľuje zelená značka, ktorá stúpa hore do Bystrického sedla úzkou dolinkou. Nás čaká niekoľko serpentín a strmšie stúpanie mladým lesom nás privádza na skalku.

Cesta k sedlu Tunel

Auto nechávame stáť na parkovisku nad holelom Minciar. Balíme si výstroj a rozhodujeme sa kam pôjdeme. Nakoniec víťazí severný smer – sedlo Tunel. Pamätám sa, že na Skalke máme vždy problémy s orientáciou, tak je to aj teraz, napokon však nachádzame správnu cestu a traverzom bukovou mladinou klesáme.

Sprevádza nás asi 10 členná skupina turistov z Maďarska – lámanou angličtinou a nemčinou sa dorozumievame. Tiež idú smerom k sedlu Tunel. Naša púť trvá asi 20 minút a prichádzame na miesto novej zjazdovky, ktorá pretína svah širokým pásom. Spodná stanica vleku sa nachádza hlboko v Turčekovskej doline.

Zjazdovka je možno v zime pekná, takto odkrytá však v lete pôsobí príšerne. Erózia sa zahrýza do odkrytej pôdy všade a vznikajú široké ryhy. Pôda na andzitovom podklade je skôr piesčitá, odplavuje sa ľahko a vznikajú široké a hlboké ryhy.

Na mieste zjazdovky nejako dochádza dcérke energia a nesmelo naznačuje, že ďalej sa jej už nechce ísť, hoci do sedla tunel už máme odhadujem len zo 10 minút cesty. Nechcem ju však príliš rozladiť, pretože nás ešte poobede čaká dlhá cesta na Liptov. Tak si dávame obednú prestávku priamo na zjazdovke.

Horniny

hrebeň Kremnického pohoria je andezitový, vyskytujú sa aj andezitové tufy. Pozoruhodná je farebnosť andezitov. Stačí sa porozhliadať na ploche niekoľkých štvorcových metrov a máme zbierku farebných kamienkov – sivé, takmer čierne, modrasté, tmavočervené, svetločervené, oranžové aj zelenkasté.

V niektorých vzorkách nachádzame nápadne veľké kryštáliky – výrastlice amfibolov a bielych živcov.

Výhľad

zjazdovka v lete veľa krásy pohoriu nepridala, jednako však odkryla krásny výhľad do diaľky severozápadným smerom. Nachádzame sa takmer v 1200 metrovej výške, aj to cítime. V Kremnici sme pobehovali v tričkách, tu si dávame vetrovky. Pod nami sa rozkladá široká Turčekovská dolina, v diaľke vidieť aj dedinku Turček. Úzkym priezorom vidíme časť Turčianskej kotliny. Vzadu v opare sa ťahá pohorie Žiar. Viac napravo v kremnických horách sledujeme predhorie najvyššieho kopca – Flochovej. Kremnické vrchy majú vo svojej západnej polovici skôr mierny reliéf, ich svahy sú porastené hlavne zmiešanými lesmi.

Pôdy

V kremických horách prevažujú hnedé lesné pôdy, za zmienku však stoja zvláštne pôdy, tzv. andozeme (andosol), ktoré vznikajú vo vyšších nadmorských výškach na andezitoch a sú výnimočné svojou výživnosťou. To sa aj odráža na kvalite lesných porastov hlavne smreka.

Návrat

Zjedený obed, pred nami dlhá cesta – je čas na návrat. Pri aute sme za chvíľu a smerujeme k našej poslednej dnešnej zastávke – Kremnickým Baniam.

Pohľad z cesty k sedlu Tunel na Flochovú, najvyšší kopec v Kremnických vrchoch

Mapa Skalky. Nová zjazdovka ešte na nej nie je

1. časť    2. časť    3. časť