Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Zbieranie minerálov

Kordíky (1. časť)
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané:
17.10.2012

Do tejto zaujímavej podhorskej dediny odchádzame v skorých hodinách z Malachova. Zvezieme sa do Banskej Bystrice, potom okolo sídliska Fončorda, údolím popri plážovom kúpalisku a štveráme sa hore k Rooseveltovej nemocnici. Na kruhovom objazde odbočujeme smerom na dedinku Tajov.

Naša cesta z Bystrice vedie ďalej na západ, úzkou cestou predhorím Kremnických vrchov. Po približne piatich kilometropch prichádzame k odbočke do dediny Riečka. Ideme ďalej a za chvíľu sme v Tajove. Tu sa na moment zastavujeme.

Tajov

Obec je vtesnaná v uzučkej doline, jej dominanta - kostol stojí nad ňou na nevysokom, ale veľmi strmom kopci. Predhorie Kremnických vrchov je poznačené, podobne ako pri Malachove odnosom vulkanitov - sú tu odkryté druhohorné aj treťohorné vrstvy.

Tajov je známy ako rodisko Jozefa Gregora (Tajovského) aj Jozefa Murgaša. Nás zaujíma viac ťažba rúd arzénu - auripigmentu a realgáru. Tieto farebmé minerály sa vyskytovali a vyskytujú ako produkty nízkotermálneho hydrotermálneho zrudnenia - podobne ako ložisko ortuti v Malachove. Ťažili sa dlhšie obdobie, hlavne v doline pod Sokolovom za Tajovom cestou na Kordíky. Tu sa vo vápencoch rozbíjaním dajú vzorky ešte získať, je to však komplikované, pretože na mieste vyrástla (a podľa všetkého ďalej rastie) chatová osada plná psov, plotov a iných zábran.

Dá sa však zísť do potoka, a pri šťastí sa auripigment objaví. Tento žltý minerál má niekedy aj nenápadnejšiu, zelenkastú alebo žltozelenú podobu - je zemitý, niekedy práškovitý.

Kordíky

V Tajove odbočujeme doprava a začíname stúpanie na Kordíky. Táto obec má naozaj horskú polohu - šplháme sa strmým kopcom, zaradená dvojka. Naše mapy hovoria, že leží vo výške viac ako 800 metrov. Prichádzame do dediny, ktorá je celá v prudkom svahu, aj námestíčko je viac-menej strmá ulica. Neďaleko centra pri križovatke turistických značiek zastavujeme. Vybaľujem kočík, ratolesti a začíname s “turistikou”.

Po úvodnom mudrovaní štartujeme po zelenej značke na juh. Cesta dedinou vedie po asfaltke, Ľudová architektúra je vzácosťou, zato máme možnosť kochať sa množstvom novopostavených a zrekonštruovaných chát a viliek. Väčšinou patria lepšie situovaným Bystričanom, domčeky miestnych domorodcov sú o poznanie skromnejšie.

Popod hrebeň po ceste k chate nad Tajovom

Prichádzame na koniec obce, tu aj končí asfaltka. My postupujeme popri upravenom prameni pri starej lipe ďalej. Zelená značka, po ktorej kráčame nás má zaviesť k Chate nad Tajovom - až tak ďaleko ale zájsť neplánujeme. Kráčame popod hlavný hrebeň Kremnických vrchov, ktorý sa ako strmá hradba týči do 1200 metrovej výšky západne od našej cesty.

Podložie už tvoria andezity. Lesné porasty nad nami sú prevažne bukové a majú ochranný charakter. To znamená, že sa v nich prakticky neťaží a preto tvoria krásnu, celistvú zelenú stenu. Rozmýšľame nad tým, aké úžasné to tu musí byť v jeseni.

Z cesty za kordíkmi máme nádherný výhľad smerom na východ. údolie Hrona aj blízke kopce, ďalej na severovýchode celé Starohorské vrchy a časť Nízkych Tatier. Rozoznávame haldy nad Špaňou Dolinou, ktoré sú priamo oproti nám.

Ranný chlad vystriedalo slniečko, ktoré nemilosrdne pečie. Našťastie vchádzame do hustého, mladého smrekového lesa, kde máme pred ním ochranu. Cesta horou začína však byť po čase dosť nudná, a čo je horšie, čoraz ťažšie zjazdná nášmu kočíku. Hoci predpokladáme, že od Chaty nad Tajovom už nie sme veľmi ďaleko, obraciame sa k návratu.

Pri príchode naspäť do Kordík sa ešte detváky vyhrajú na ihrisku - neviem či je verejné alebo súkromné - vyzerá, že by mohlo byť oboje. ale našťastie nás nikto nevyhadzuje. spokojní s predpoludňajším výletom sadáme do auta a vraciame sa do Malachova.

543 (135K)
V popredí Kordíky, vzadu Veľká Fatra a Starohorské vrchy.
Pohľad z cesty na Chatu nad Tajovom


Mapa

1. časť    2. časť    3. časť