Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Sedlo Ploskej (1. časť)
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané: 6.3.2016

Letné horúčavy nemajú konca, chvíľkové poľavenie (z 35 na 28 stupňov) preto využívame na turistiku. Výstup na veľkofatranskú Ploskú s návratom je za normálnych okolností záležitosť asi na 4 hodiny. Dúfame, že nám to nebude trvať oveľa dlhšie.

Cesta z Ružomberka do Liptovských Revúc trvá pol hodiny. Chceli sme vyštartovať ráno, ale zdržali sme sa a túru začíname až okolo pol desiatej. Auto nechávame stáť pri krčme vo Vyšných Revúcach.

Na Ploskú vedie z Revúc žltá turistická značka. Stúpanie je na začiatku veľmi strmé, ideme síce po ceste, ale sklon je neskutočný. Slnko na nás pečie s plnou silou – svah je otočený na juh. Dieťatko to zvláda na počudovanie celkom dobre.

Prvá väčšia zastávka nás čaká pod Mogurami. Cesta sa vyšvihne z výmladkového bukového lesa na lúčnatý hrebeň kopca. Otvárajú sa nádherné výhľady – na Čierny Kameň a Rakytov, na západ na Hlavný fatranský hrebeň od Krížnej po Ostredok a Suchý. Chvíľu oddychujeme a pijeme čaj s vodou. Po ceste obdivujeme na jednom mieste krásne červené pieskovce – cesta sa do nich zahrýza a voda vyplavuje krvavé koľaje.

Po oddychu stúpame ďalej na Mogury. Tu stretávame dosť ľudí, salaš je obsadený ovečkami, psami, valachmi, návštevníkmi. Vedľa neho stoja fantastické vozidlá terénneho typu – skutočné skvosty tuningu. Obdivujem všetkých, čo sa osmelia po ceste, ktorou sme išli, zísť do Revúc na kolesách.

Putujeme ďalej. Cesta je síce suchá ale jej povrch je pokrytý ovčím trusom hádam do výšky 5 cm. Takže kráčame hovienkovým blatkom. Prechádzame cez bukový hájik, sprava zvonia ovčie zvončeky, stovky múch nás už našli. Dcérka na cesta nachádza krásne klencové úlomky kalcitu.

Kopec má už takmer vysokohorský charakter – je tu oveľa chladnejšia ako na Mogurách – vietor je veľmi silný. Záverečný výstup do sedla Ploskej vedie strmým chodníkom. Sprava obchádzame ihlu Čierneho kameňa.

V sedle Ploskej stojí niekoľko rokov maličká útulnička – prístrešok. Je dobre chránená pred zúrivým vetrom. Aj my sa tu schovávame, aby sme sa prezliekli a niečo zjedli. Dcérka ďalej ísť nechce. Nechávam je na chvíľu samu relaxovať a stúpam pár minút smerom na vrchol Ploskej. Kochám sa neskutočným výhľadom. Napriek letnému vzduchu opar je len mierny. Dohľadnosť je úžasná.

Vraciam sa do sedla Ploskej a zostupujeme trávnatými svahmi na Mogury. Je už skoré popoludnie, vládne tu oveľa tichšia atmosféra ako počas výstupu. Vietor ustal, hic je nenormálny. Tešíme sa, kedy už budeme dole. Voda nám dávno došla. Zostup po stvrdnutom a skalnatom teréne je veľmi nepríjemný, hlavne v úžľabine tesne nad Revúcami.

Cestou dole si dávame trochu viac načas, čítame tabule náučného chodníka „Okolo Čierneho kameňa“. Takže pri návrate budeme o niečo múdrejší:-)

V Revúcach kupujeme v krčme Horalku a mierne zasýtení sadáme do pekelne rozpáleného auta. Vraciame sa domov.

Mogury