Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

SLOVENSKO (Geológia) - Strážovské vrchy (1. časť)
zdroj: Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané: 17.9.2007

Strážovské vrchy sa rozprestierajú medzi Žilinskou kotlinou na severe, Malou Fatrou a Žiarom na východe, Hornonitrianskou a Bánovskou kotlinou na juhu, Považským Inovcom na juhozápade a Ilavskou a Trenčianskou kotlinou na západe. Po štruktúrnej stránke sa odlišujú od ostatných jadrových pohorí vnútorných Karpát, lebo netvoria jednotnú megaantiklinálu, ale niekoľko antiklinálnych a synklinálnych popaleogénnych pásiem. Je to pohorie morfologicky silne rozčlenené. Kryštalické jadro vystupuje v južnej časti pohoria v masíve Suchého a Malej Magury. Severná väčšia časť pohoria je z druhohôr a má typickú príkrovovú stavbu, s troma príkrovmi nad sebou — s krížňanským chočským a strážovským. Severný výbežok Strážovských vrchov tvoria druhohory manínskej série.

Na juh od kryštalického jadra vystupujú tiež druhohory v masíve Rokoša a Drieňového vrchu. Sú však oddelené od kryštalinika pruhom paleogénu. Vnútrokarpatský paleogén sa zúčastňuje na stavbe pohoria i v severnej časti, v Súľovskej vrchovine.

Kryštalinikum masívu Suchého a Malej Magury sa skladá z kryštalických bridlíc a z niekoľkých typov granitoidov. Medzi kryštalickými bridlicami majú prevahu biotitické pararuly (ruly, ktoré vznikli premenou zo sedimentov). Petrograficky sú príbuzné s biotitickými pararulami Inovca. Sú prevažne jemnozrnné, sivej až tmavosivej farby, výrazne bridličnaté s pomerne stálym nerastným zložením, v ktorom prevláda kremeň, zásaditý oligoklas a biotit. S pribúdaním kremeňa prechádzajú do kvarcitických pararúl, ktoré tvoria obyčajne tenké polohy. Ojedinele sa v nich vyskytujú i vložky grafitických pararúl. Biotitické pararuly sa vyskytujú najmä v severozápadnej a strednej časti masívu Suchého a Malej Magury. Slabšie sú v biotitických pararulách zastúpené polohy amfibolitov, najmä v severnom okolí Závady, v okolí Chvojnice a v strednej časti oboch masívov. Vystupujú obyčajne súhlasne s bridličnatosťou pararúl, v pruhoch zhodných s hlavnými tektonickými smermi. Podstatnou zložkou týchto tmavozelených až čiernych, niekedy páskovaných hornín je amfibol a bázický plagioklas, andezin alebo labrador. V severnom okolí Závady v kryštalických bridliciach vystupuje hlbinná vyvrelina povahy gabrodioritu. V blízkosti granitoidov pod vplyvom prínosu granitickej hmoty z nich vznikli amfibolické migmatity.

Ďalším veľmi rozšíreným typom kryštalických bridlíc sú migmarity. Vystupujú v dvoch hlavných pásmach, v ústrednej časti, medzi osadami Rudnianska Lehota a Čavoj, a vo východnej časti, medzi severným okolím Bojníc a severovýchodným cípom kryštalického jadra. Od druhého pásu sa oddeľuje menšia vetva smerujúca na hrebeň Magury. V prevládajúcom type migmatitov je parazložka (vzniknutá zo sedimentov) i ortozložka (pôvodom z intruzívnych hornín) rovnomerne zastúpená. Parazložka sa skladá z pararúl, v ortozložke prevláda kremeň a plagioklas, ku ktorým pristupuje smerom ku granitoidnému telesu biotit, muskovit i ortoklas. Na sryku kryštalických bridlíc s graruroidnými horninami pri ich vzniku intenzívnejšie prenikali magmy, a tým sa vytvárali pásma nugmatitov arteritického typu.

Z granitoidných hornín je značne rozšírený biotitický kremenný diorit až granodiorit, ktorý vystupuje na povrch zhruba v strednej časti kryštalického jadra vo viacerých telesách. Vyznačuje sa nerovnomernou kryštalizáciou a množstvom uzavrenín biotitických rúl a amfibolitov. V zložení horniny prevláda kremeň nad živcami, v menšom množstve je zastúpený biotit a ortoklas. Rovnobežné usporiadanie biotitu svedči o usmernenom tlaku pri vzniku horniny. Relatívne mladším typom sú drobnozrnné granitoidy magurského typu, ktoré na rozdiel od predošlého prenikajú kryštalickými bridlicami ostro nesúhlasnými smermi. Majú vyšší podiel ortoklasu a muskovitu a nižší podiel biotitu.

Teleso tohto typu sa vyskytuje v západnom okolí Čavoja a pozdĺž severného obmedzenia jadra Malej Magury, medzi juhozápadným okolím kóty Magury a údolím Chvojnice a Tužinnej. Na rozdiel od magurského typu v Malej Fatre a prašivského typu v Nízkych Tatrách nemajú tieto mladšie granitoidy znaky autometamorfózy (samopremeny), ani nespôsobujú premeny plášťa metasomatózou, t. j. nahradzovaním jednej látky inou. Produktom štiepenia granitoidov magurského typu sú apliticko-pegmatitické žuly, ktoré sú v oboch kryštalických masívoch značne rozšírené. Vystupujú v podobe samostatných prepriahnutých telies aj niekoľko kilometrov širokých, prerážajúcich kryštalické bridlice, ako aj v nepravidelných telesách v granodioritoch magurského typu a v biotiticko-kremennom diorite. Ich svetlú farbu spôsobuje nedostatok biotitu a iných tmavých minerálov. V zložení prevládajú živce (z nich najmä albit), kremeň a granát.

Ďalším typom sú autometamorfované žuly až granodiority a biotitické dvojsľudové žuly s draselnými živcami, ktoré sa vyskytujú v severozápadnej časti kryštalického jadra Malej Magury, medzi dolinou Chvojnice a Tužinnej v najsevernejšom výbežku jadra. Sú to silne znečistené granitoidné horniny s vložkami zvyškov plášťa. Ako kyslejšie diferenciáty (odštiepeniny) granodioritovej magmy vyskytujú sa v jadre Malej Magury muskovitické až dvojsľudové žuly až granodiority.

Z ďalších granitoidných hornín drobné hlbinné telesá tvoria amfibolické a biotiticko-amfibolické diority v Porubskej doline a v údolí Kamenistej severozápadne od Chvojnice. Sú to tmavé strednozrnné až hrubozrnné horniny, tvorené najmä amfibolom, biotitom, plagioklasmi a kremeňom.

Najmladším typom hornín kryštalinika sú pegmatitové a aplitové žily, prerážajúce kryštalické bridlice a granitoidy, najmä v severnom okolí Chvojnice a v západnom okolí Poruby. Okrem týchto žilných telies vyskytujú sa v masíve Suchého a Malej Magury aj žily zásaditých hornín, ktoré sú v iných pohoriach vzácne. Sú to lamprofýry, vyskytujúce sa v biotitických pararulách juhovýchodne od Okrúhleho vrchu. Oproti lamprofýrom z Malej Fatry obsahujú viac svetlých minerálov (sú leukokrátnejšie). Sú to všesmerne zrnité, celistvé, neusmernené zelenosivé horniny, zložené najmä z plagioklasu-andezínu, biotitu a kremeňa.

Kryštalinikum Suchého a Malej Magury vytvára v podstate antiklinórium — chrbát zložitej vrásy smeru S—J až SV—JZ, ktoré je v strednej časti vyklenuté a na okrajoch má vejárovitú stavbu. Sú to staré varíske štruktúry. Alpínske tektonické procesy dali vznik mylonitovým zónam a diaftoréze (spätnej premene) rúl. Ich smer je väčšinou kolmý na variské štruktúry. Mladé popaleogénne zlomy, ktoré obmedzujú kryštalinikum proti kotlinám, majú smer S—J a SZ—JV.

V kryštaliniku sú drobné výskyty olovnatých a zinkových rúd, viazané na hydrotermálne kremenné žily v granitoidoch v okolí Čavoja, Gápla a Chvojnice. Okrem kremeňa, kalcitu, hematitu a sideritu obsahujú galenit, sfalerit a pyrit. Dnes však nemajú praktický význam.

1. časť   2. časť   3. časť