Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

SLOVENSKO (Geológia) - Strážovské vrchy (2. časť)
zdroj:
Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané:
18.9.2007

Severný okraj kryštalinika lemuje úzky pruh obalových druhohôr, malomagurská séria. Začína sa spodnotriasovým súvrstvím kremencov a pestrých bridlíc v ich nadloží. Stredný a čiastočne i vrchný trias zastupuje celok dolomiticko-vápencový, v ktorom prevládajú dolomity. Vo vrchných polohách dolomitov sa vyskytujú tenké vložky tmavých bridlíc, ktoré zodpovedajú lunzským vrstvám. Najvyšší trias tvorí pestré súvrstvie keuperu,v ktorom majú v pestrých bridliciach kremence väčší po-diel ako v iných pohoriach. Nad keuperom býva vyvinutá menšia poloha sivých organogénnych vápencov rétu, obsahujúca bohatú faunu lamelibranchiát, ako Modiolus minutus, Lima gigantea, Gervillia inflata, Chlamys falgeri, Pieria contorta. Jura je tu vyvinutá v podobe súvrstvia tmavých až čiernych bridlíc, v ktorého spodnej (liasovej) časti sa vyskytujú polohy tmavosivých a slienitých vápencov, v strednej a vrchnej časti (doger-malm) polohy doskovitých, krinoidových a rohovcových vápencov a rohovcov. Spodnú kriedu tvoria sivé doskovité rohovce a slienité vápence, na ktorých leží súvrstvie tmavosivých slienitých bridlíc s polohami pieskovcov a vápencov, patriacich už k strednej kriede.

Jednotlivé súvrstvia obalovej série sú tu často tektonicky vyvalcované, takže miestami na spodnom triase leží priamo jura, prípadne i krieda.

Krížňanský príkrov buduje značnú časť Strážovských vrchov. Tvorí ho hlavne séria zliechovská a sčasti séria belianska. Pre zliechovskú sériu je charakteristický hlbokomorský vývoj jury a spodne) kriedy. Začína sa spodnotriasovým súvrstvím kremencov a pieskovcov, v horných častiach ktorvch sa objavujú polohy pestrých bridlíc. Stredný trias má na báze vyvinuté sivé a tmavé vápence, ktoré miestami obsahujú nepravidelné polohy dolomitických vápencov.

Nad nimi sa vyvinuli sivé dolomity, zasahujúce až do vrchného triasui. Vrchný trias je ďalej vyvinutý v podobe lunzských vrstiev vrstiev, kde prevládajú piesčité bridlice s vložkami pieskovcov a pod.

Mohutne je tu vyvinutý karpatský keupcr, tvorený červenými ílovcami s polohami kremencov a dolomitov. Nad nimi sú nepravidelné polohy sivých až čiernych organogénnych vápencov rétu. Obsahujú časti koralov

l.ias sa začína bridličnatými súvrstviami v ktorých sú polohy pieskovcov, piesočnatých a krinoidových vápencov. Bohatá lokalita na skameneliny je najmä na Kozom vrchu severne od Valaskej Belej. Vyššie leží súvrstvie škvrnitých slieňovcov a slienitých vápencov. V súvrství sa nachádza na viacerých miestach (Rajecká Lesná, Trenčianske Teplice, Čičmany) bohatá fauna amonitov.

Doger a malm zastupujú doskovité rohovcové vápence a rádiolarity s tenkými polohami slienitých vápencov až ílovcov. Vo vrchnejších polohách súvrstvia sú vyvinuté červené a svetlosivé lavicovité vápence. Najvrchnejší malm (titón) aj spodnú kriedu tvorí mohutný komplex slienitých vápencov a slieňov. V spodnej časti prevládajú vápence s bohatou mikro faunou Calpionelta alpma, Globocluicir alpma, ale nechýbajú ani zástupcovia makro fauny, ako Aplychus punciuus, amonity Perisphincies eivrti, Lvti'ci'ras sutile, Neocomiles sp., Beriaselta poniica atď. Vo vyšších polohách prevládajú slienité vápence, ktoré sa striedajú so slieňmi. Aj toto súvrstvie je bohaté na skameneliny na viacerých lokalilách (Trenčín, Sivkov, Vápenica pri Zliechove, Jasenov, Dubové). Najčastejšie sa vyskytujú formy Pygope diphyindís, Lytoceras raricinclum, Desmoceras sp., Duvalia ditalata, Aptychui pusitlus a iné. Vo vrchnej časti súvrstvia prevládajú tmavosivé sliene a slienité bridlice s polohami organodetritických vápencov, miestami s hľuzami čiernych rohovcov. Spomenutý vrstevný komplex je v Strážovských vrchoch hodne rozšírený. Najvyššiu časť zliechovskej série tvori súvrstvie strednej kriedy, a to sivé sliene a slienité bridlice s polohami vápnitých pieskovcov a piesočnatých vápencov. Súvrstvie obsahuje bohatú mikrofaunu (Placenlamina placenla, Glomospira charoides, Vaginuluia humilis, Tristic excavala a ďalšie).

Belianska séria má to isté stratigrafické rozpätie ako zliechovská séria, líši sa však vývojom jury, j ktorá má plytkovodný vývoj a jej krinoidové vápence zasahujú až do vrchnej jury. Nie sú v ncj vyvinuté škvrnité sliene a vápence. Aj spodná krieda má plytkovodný vývoj a zastupujú ju organogénnc úlomkovité vápence.

Chočský príkrov sa zúčastňuje na stavbe rozsiahleho územia Strážovských vrchov a je vyvinutý najmä v severnej časti, ale aj v južnej časti medzi Zemianskymi Kostoľanmi, Nitrianskym Rudnom a Uhrovcom. V južnej časti sa záčina melafýrovou sériou, vyvinutou najmä severozápadne od Zemianskych Kostolian. Séria má obvyklý vývoj pestrých pieskovcov, arkóz a bridlíc. Nachádza sa v nej niekoľko melafýrových telies. V severnej časti Strážovských vrchov sa záčina slrcdnýin triasom, i a to sivými až tmavými vápencami, ktoré sú často bituminózne a v spodnej časti prechádzajú do dolomitických vápencov. Pri Nitrianskych Sučanoch obsahujú faunu ramenonožcov, ako Spiriferina fragilis, Spiriferina trigonelía a Spiriferma menzelii. Veľmi rozšírené sú v tomto pohorí sivé a svetlé vápence s výraznými bielymi kalcitovými žilkami, ktoré miestami tvoria i bázu vápencového komplutu. Na hrebeni medzi Bielym potokom a Mažiarom vyskytujú sa v nich i lumachely s ramenonožcami — Spvriferma manca, Anlacotkyris augvstaeformis, Menizelia mentzelii. Obsahujú aj koraly, najmä z rodu Thtcosmilia a miestami i riasy Teutloporeila herculea. Ich stratigrafické rozpätie sa však neobmedzuje len na stredný trias, ale zasahujú aj do vrchného triasu.

V západnej časti Strážovských vrchov sú dosť' rozšírené sivé rohovcové vápence. Sú obyčajne lavicovité a medzi lavicami majú tenké vložky slienitých bridlíc. Najrozšírenejšou horninou stredného, ako aj vrchného triasu chočského príkrovu sú svetlé i sivé dolomity, ktoré obsahujú riasy Diplopora annulata, Teutloporella sp. Vo vrchných častiach obsahujú dolomity tenké preplástky červených a zelených bridlíc, ktoré pripomínajú bridlice keuperu. Ďalším členom vrchného triasu sú lunzské vrsrtvy, ktoré však tvoria len inakšie šošovky. K vrchnému triasu patria aj málo rozšírené svetlosivé vápence, v ktorých sa pri Šípkove a na Žihľavníku našla fauna Taldheimia vespremica, Peclen inconditus a Hahbia rugosa. Najvyšší trias tvoria celistvé organogénne vápence, niekde s lumachelovvmi polohami s bohatou faunou a s polohami tmavých bridlíc. V okolí Košeckého Rovného, Mojtína, Rohatej skaly na Žihľavníku sa nasla táto fauna: Rhaetina gregaria, Valdfuuma austriaca, Spiriferina uncinata, Uma disi.us, Madio-lus naniiM, Chiamys valoniensv a iné.

V chočskom príkrove Strážovských vrchov sa nachádza jura, a to v plytkovodnom vývoji. V spodnej časti ju tvoria pestré krinoidové a celistvé vápence s hľuzami rohovcov,vo vyššej časti červené a ružové doskovité vápence a červené hľuznaté vápence. Na mnohých miestach (severne od Košeckého Rovného, na Čiernom vrchu, severne od Zliechova, v Bielom Potoku, na južnom svahu Strážova, južne od Košece a inde) obsahujú bohatú faunu. Najčastejšie druhy sú: Rhynchonella belemni-tica, Cincia numismalis, Pecien príscus, Asteroceras obtusum, Corniceras sp., Terebratula Jiunctata, Waldheimia batilla, Spiriferina alpina, Calliphylloceras nilsom, Harpoceras falcifer, Perisphinctes sp. a množstvo ďalších. Najvyššiu časť chočského príkrovu tu tvori súvrstvie spodnej kriedy, zložené v spodnej časti zo sivých doskovitých vápencov, vo vrchnejšej časti zo slienitých vápencov a slieňov. Obsahujú mikrofaunu kalpionel, z makrofauny aptychy. Rozšírenie jurských a kriedových zložiek chočského príkrovu v Strážovských vrchoch nie je veľké, vyskytujú sa najmä v jej najsevernejšcj časti.

Chočský príkrov je plocho uložený na krížňanskom príkrove a okrem rozsiahlych más vytvára viacero drobných príkrovových trosiek.

1. časť   2. časť   3. časť