Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

SLOVENSKO (Geológia) - Malá Fatra (1. časť)
zdroj: Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané: 15.10.2007

Malá Fatra sa rozprestiera medzi Žilinskou a Turčianskou kotlinou. Na juhozápade hraničí so Strážovskými vrchmi a na severovýchode v údolí Oravy s Chočskými vrchmi. Strečnianskou tiesňavou je rozdelená na južnú — lúčanskú časť, a severnú — krivánsku časť. Jej východné obmedzenie proti Turčianskej kotline je výrazne zlomové a na zlome sa kryštalinikum stýka s neogénom. Podstatnú časť Malej Fatry tvorí kryštalinikum, zatiaľ čo druhohory budujú jej severnú,a juhozápadnú časť a úzkym pruhom vrúbia západný okraj pohoria, kde vystupuje i mladšie paleozoikum.

Kryštalické jadro Malej Fatry tvoria kryštalické bridlice a granitoidné horniny. Zastúpenie jednotlivých typov hornín kryštalinika je nerovnomerné. Kryštalické bridlice sa vyskytujú len v južnej časti pohoria, na východných svahoch lúčanskej M. Fatry. Severnú časť pohoria (krivánsku) tvoria výlučne granitoidy. Z kryštalických bridlíc sú najviac rozšírené biotitické až dvojsľudové pararuly. Obsahujú množstvo biotitu, a preto majú tmavosivú farbu. Okrem biotitu sú zložené z kremeňa, plagioklasu a miestami obsahujú granát.

Fylonity v Strečnianskej tiesňave

Pribúdaním kremeňa prechádzajú do kvarcitických rúl, ktoré v nich tvoria polohy. V spodnej časti komplexu rúl prevládajú kvarcitické ruly, ktoré ako horniny odolnejšie voči zvetrávaniu vytvárajú morfologicky výrazné tvary. Sú to prevažne svetlosivé horniny s výraznou bridličnatosťou. Na niektorých miestach sa v komplexe rúl vyskytujú aj biotitické ruly so silimanitom a západne od Trebostova i polohy grafitických rúl a grafitických fylitov. Tieto polohy ukazujú, že v pôvodných ílovito-piesčitých sedimentoch, neskoršie regionálne premenených, sa vyskytovali aj polohy bituminóznych hornín, ktoré sú menej metamorfované. Prímes bitumenu zvýšila odolnosť týchto polôh voči metamorfóze.

V komplexe pararúl sú časté malé, súhlasne uložené vložky amfibolitov. Vyskytujú sa však j väčšie pretiahnuté telesá, dlhé až 1 km. Sú bridličnaté, súhlasné s bridličnatosťou okolitých rúl a miestami majú páskovitú textúru. Niektoré telesá tvorené hrubozrnnými až strednozrnnýnú amfibolitmi majú povahu polohlbiimých intruzívnych telies. Skladajú sa z obyčajného alebo akdnolitického amfibolu a strednobázického plagioklasu. Amfibolity vyskytujúce sa v migmatitoch bývajú postihnuté injekčnou metamorfôzou. Veľa malých amfibolitových telies je i v granitoidoch na západnom svahu masívu Veľkej lúky.

Parazložka zodpovedá biotitickým pararulám, obsahuje však granát a silimanit. Ortozložku tvorí kremeň, kyslý plagioklas, biotit a sčasti draselné živce. Najviac premenených hornín s veľkým podielom granitíckej zložky obsahuje teleso žulorúl, dlhé asi kilometer a mocné približne 125 m, vystupujúce v biotitických pararulách severozápadne od Trebostova. Zvyšky pôvodného migmatitového a pararulového plášťa granitoidov sa nachádzajú na mnohých miestach na granitoidoch južnej časti Malej Fatry.

Granitoidné horniny Malej Fatry sú podobné ako v iných pohoriach starovarískeho veku a tvoria dva základné typy: biotitický granodiorit až kremenný diorit ďumbierskeho typu a granodiority až žuly magurského typu, ktoré zodpovedajú prašivskému typu.

Biotitický granodiorit až kremenný diorit má všesmerne zrnitú, niekde usmernenú textúru. Na zložení horniny sa zúčastňuje kremeň, plagioklas, ortoklas a biotit. Muskovit je menej zastúpený alebo úplne chýba. V lúčanskej Malej Fatre a vo východnom ukončení Malej Fatry sú s týmto typom geneticky spojené kyslejšie odrody, biele aplity a svetlosivé až biele pegmatity. Tento typ je v Malej Fatre veľmi rozšírený. Buduje takmer celú južnú časť pohoria, kde často obsahuje útržky bridličnatého metamorfovaného plášťa. V severnej časti tvorí asi polovicu kryštalického jadra a vystupuje v nižších častiach pohoria. V severozápadnej časti kryštalického jadra (najmä v Strečnianskej tiesňave) vyskytujú sa v granodioritoch ďumbierskeho typu prejavy káliovej metasomatózy (draslikovej zámeny látok), ktorá sa prejavila muskovitizádou plagioklasov a vznikom ružových výrastlíc ortoklasu alebo mikroklínu. Takéto horniny majú charakter strednozrnných granodioritov a ich kyslejšie odštiepeniny sa vyskytujú ako ružovo sfarbené žily aplitov a pegmatitov.

Magurský typ predstavujú autometamorfované žuly až biotitický a dvojsľudový granodiorit. Tieto horniny majú zelenkastú až naružovelú farbu a všesmerne zrnitú štruktúru. Na rozdiel od prvého typu obsahujú hodne ortoklasu a muskovitu. Podiel draselných živcov dvoch generácií v hornine dosahuje až 30 % (pri prvom type vzácne 10 %). Magurský typ granitoidov sa vyskytuje najmä v sever-nej (krivánskej) časti pohoria a tvorí teleso pozdĺžneho tvaru orientované v smere Z-V. Tiahne sa medzi dolinou Stráňanského potoka a západným okolím doliny Oravy.

Styk oboch typov granitoidov je niekde ostrý, miestami do seba pozvoľne prechádzajú. Magurský typ granitoidov predstavuje asi samostatnú intrúziu, relatívne mladšiu ako ďumbiersky typ.

Kryštalické jadro Malej Fatry je prestúpené žilami pegmatitov a aplitov, ktoré sa viažu na oba typy granitoidných hornín. Najmladším členom kryštalinika sú bázické žilné horniny — lamprofýry. Sú to horniny tmavozelenej alebo sivozelenej farby s porfyrickou štruktúrou. Porfyrické výrastlice tvoria plagioklasy a augit. Základná hmota je jemnokryštalická až celistvá a skladá sa z plagioklasov, augitu, kalcitu a druhotného chloritu.

Lamprofýry tvoria žily s mocnosťou až 1 m. Vyskytujú sa v lome Dubná skala a v hrebeňovej časti lúčanskej Malej Fatry.

Smer preddruhohorných štruktúr parakryštalinika dobre vidieť podla polohy amfibolitových vrstiev. Ich smer je prevažne S-J, prípadne s malými odchýlkami na západ alebo na východ, so sklonom 70—90° k JV. Široké mylonitové pásma pri juhozápadnom okraji kryštalinika, pri styku s druhohorami, sú produktom alpínskych horotvorných procesov.

Kryštalinikum Malej Fatry je chudobné na výskyt rúd. Je tu niekoľko mineralogických nálezísk, ako antimonitu pri Bystričke a Trebostove, chalkopyritu v hydrotermálnych žilkách pri Višňovom a Strečne a molybdénu v aplitických žilkách na východnom svahu Veľkej lúky.

Mladopaleozoický obal je v Malej Fatre zastúpený veľmi útržkovite. Ku karbónu sa počítajú tmavé, jemnopiesčité fylity, ktoré sa v malom množstve vyskytujú južne od osady Stráňavy na západnom obvode jadra. Perm je vyvinutý v úzkom páse na západnom svahu v okolí Kuneradu. Tvorí ho súvrstvie pestrých sericitických bridlíc, ktoré sa striedajú s arkózovitými pieskovcami. Pieskovce často prechádzajú do hrubozrnných arkóz až zlepencov.

1. časť   2. časť