Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

SLOVENSKO (Geológia) - Malá Fatra (2. časť)
zdroj: Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané: 16.10.2007

Druhohory sú zastúpené v troch jednotkách, a to v obalovej malofatranskej sérii, krížňanskom a chočskom príkrove.

Malofatranská séria je vyvinutá v severnej časti pohoria a buduje oblasť západne od Párnice, oblasť Veľkého a Malého Kriváňa, a svojimi spodnými členmi zasahuje až do okolia Strečna. Začína sa spodným triasom vo zvyčajnom vývoji kremencov a pestrých bridlíc v ich nadloží. Stredný trias má vápencovo-dolomitický vývoj. Na jeho báze sú hrubolavicovité čierne vápence s polohami sivých dolomitov, ktoré sa na severných svahoch medzi Malým Kriváňom a Chlebom viackrát striedajú, čím podmieňujú morfologickú pestrosť územia. V okolí Chlebu môžeme vo vápencoch pozorovať dolomitizačné javy, najmä hubovité prerastanie vápencov dolomitmi. Na severozápadných svahoch Kriváňa sa v spodnej časti súvrstvia vyskytujú tmavosivé slienité bridlice s polohami čiernych doskovitých vápencov. Vo vyššej časti prevládajú tmavosivé dolomity, v ktorých sa miestami nájdu Zvyšky krinoidov, najmä Encimus sp. Vrchný trias je vyvinutý v podobe karpatského keuperu ktorý tu má malú hrúbku. Prevládajú v ňom lavicovité kremence a kremité pieskovce, medzi ktorými sú polohy pestrých bridlíc. Pieskovce a kremence prechádzajú až do zlepencov, v ktorých sa vyskytuje najmä žulový materiál.

Kľačianska Magura

Jura má na báze obyčajne tmavosivé piesčité, prípadne lumachelové alebo sivé krinoidové vápence, niekde s hľuzami rohovcov. Západne od Párnice sa v lumachelových vápencoch našli druhy, ako Pteria dunklerí, Chlamys punctatissima, Lima compressa, Rhynchonella protoptychides. Nad dolinou Bystrička sa v tomto súvrství vyskytujú fosfatické brekcie. Vyššie je vyvinuté súvrstvie sivých slienitých vápencov, škvrnitých slieňov a slienitých bridlíc s častými konkréciami pyritu. Pri Zázrivej sa v ňom vyskytujú druhy Cuspiteutis oxytoma, Holcoteutis paxilosa, Harpoceras sp., Tmetoceras sp. a i. Vyššiu časť jury tvoria sivé a zelenkasté vápence s rohovcami a ružovými lavicovitými vápencami so šošovkami krinoidových vápencov.

Spodnú kriedu zastupuje súvrstvie sivých rohovcových vápencov, slienitých vápencov a bridlíc. Krížňanský príkrov buduje severné svahy pohoria, kde leží na malofatranskej sérii; na juhozápadnom okraji leží na kryštaliniku a úzkym pásom vrúbi západný okraj pohoria, kde takisto leží zväčša na kryštaliniku. Vývoj druhohôr nie je v celom rozsahu jednotný, sú tu rozdiely medzi severnou a juhozápadnou časťou.

V severnej časti Malej Fatry majú druhohory krížňanského príkrovu zastúpenie v Malej Fatre. Začínajú sa stredným triasom,tmavými vápencami, ktoré sú situované južne od Strečna. V severnej časti sú vyvinuté len útržkovite a podstatnú časť stredného triasu tu tvoria sivé dolomity, ktoré zasahujú i do vrchného triasu. Lunzské vrstvy vystupujú miestami v bezprostrednom podloží karpatského keuperu, majú však veľmi malé mocnosti. Karpatský keuper je značne rozšírený a uprostred pestrých bridlíc s polohami pieskovcov a dolomitov sa v ňom miestami vyskytujú tenučké uhoľné sloje. V jeho nadloží je súvrstvie tmavých bridlíc, organogénnych piesčitých vápencov, slienitých vápencov a pieskovcov, ktoré zasahuje do spodnej jury. Piesčité vápnité bridlice južne od Zázrivej majú zvýšený obsah mangánu.

Jura má vcelku vývoj viac hlbokomorský. V spodnej časti prevládajú tmavosivé hrubolavicovité vápence, na báze piesčité, vyššie krinoidové, na niektorých miestach s rohovcami. V nich sa vyskytuje belemnit Nannobelus acutus a amonity rodu Vermiceras. Prevládajúcim súvrstvím jury sú škvrnité slieňovce a vápence tmavého sfarbenia, pripomínajúce súvrstvie jury obalovej série.

Ďalej sa tu vyskytujú červené krinoidové a hľuznaté vápence. Vyšsiu časť jury tvoria červené a sivé rádiolarity, rádioláriové a červené slienité vápence. Nad nimi ležia doskovité svetlé kalpionelové vápence, ktoré postupne prechádzajú do spodnokriedového súvrstvia neokómu. Toto súvrstvie má hrúbku niekoľko sto metrov a tvoria ho sivé slienité vápence a sliene s polohami slienitých bridlíc; je rozšírené na veľkých plochách. Obsahuje bohatú faunu na východnom svahu Hromovej a pri Párnici: Pygope diphyoides, Neocomites neocomiensis, Lamellaptychus angulicostatus, Ptychoceras sp. a iné. Strednú kriedu zastupuje súvrstvie slienitých bridlíc a slieňovcov s polohami vápnitých pieskovcov.

Druhohory krížňanského príkrovu pri juhozápadnom ukončení Malej Fatry sa označujú ako ďurčinská séria. Trias je naspodku vyvinutý podobne ako v iných sériách. Sú to kremence, niekde s prechodmi do zlepencov, a v ich nadloží pestré bridlice. Stredný trias zastupujú svetlosivé vápence, často dolomitické, a v ich nadloží dolomity. Vrchný trias má zvyčajný vývoj karpatského keuperu — pestré bridlice s polohami kremencov, pieskovcov a dolomitov. V jeho nadloží sú vyvinuté rmavé bridlice s polohami tmavých organogénnych, lumachelových, miestami aj oolitických vápencov, ktoré zasahujú i do jury.

Jurské súvrstvie má v spodnej časti tmavosivé lavicovité vápence, vyššie piesčité krinoidové vápence s rohovcami a krinoidové vápence s belemnitmi. Posledne menované prechádzajú do celistvých ružových a červených vápencov, na niektorých miestach hľuznatých. Obsahujú belemnity a amonity rodu Phyloceras. V Ďurčinskej doline patria k jure tmavé až čierne sliene s polohami slienitých vápencov a rohovcov. Vyššie členy tejto série nie sú zatiaľ známe.

Chočský príkrov v Malej Fatre je málo rozšírený, tvori však morfologicky najčlenitejšie časti pohoria, ako Rozsutec, Sokolie, Boboty, Strečno a pod. Tieto trosky tvorí len stredný, sčasti vrchný trias. Naspodku sú miestami tmavosivé lavicovité vápence, väčšinou však dolomity. K strednému triasu patria ďalej tmavosivé rohovcové vápence, ktoré mávajú preplástky ílovito-slienitých a piesčitých bridlíc, sú však málo rozšírené. Uprostred masy dolomitov sú kde-tu vyvinuté šošovky lunzských vrstiev.

V sedle medzi Veľkým a Malým Rozsutcom sa nachádza denudačný zvyšok paleogénu s numulitmi, ktorý svedčí o tom, že paleogén pokrýval celú túto oblasť a že vyklenutie pohoria Malej Fatry je mladé, popaleogénne.

1. časť   2. časť