Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

SLOVENSKO (Geológia) - Veľká Fatra (1. časť)
zdroj:
Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané:
24.10.2007

Veľká Fatra je rozsiahle pohorie smeru S-J. Na západe je obmedzená Turčianskou kotlinou, na východe hraničí s Nízkymi Tatrami v doline Starohorského a Revúckeho potoka. Na juhu tvoria jej hranicu mladé sopečné Kremnické vrchy zhruba na čiare Tajov—Horná Štubňa. Zo severu ju obmedzuje údolie Váhu medzi Ružomberkom a Kraľovanmi, kde sa stýka s Chočskými vrchmi. Veľkú Fatru tvoria z väčšej časti druhohory, kým kryštalické jadro vystupuje na povrch len v severnej časti na pomerne malom priestore — v hornej časti Ľubochnianskej doliny.

Druhohory sú zastúpené obalovou veľkofatranskou sériou, ktorá sa nachádza najmä na okraji kryštalického jadra a okrem toho vystupuje v podobe tektonických okien spod krížňanského príkrovu v Necpalskej a Belianskej doline a pri Liptovských Revúcach. Prevažnú časť pohoria buduje krížňanský a chočský príkrov. Veľká Fatra je klasickým príkladom pre príkrovovú stavbu pohoria, kde na rozsiahlych priestoroch vidno ležia triasové dolomity chočského príkrovu na spodnej kriede krížňanského príkrovu.


Pohľad z fatranského Rakytova na masív
Malej Smrekovice (vzadu). Foto: rs

Kryštalické jadro Veľkej Fatry sa označuje ako ľubochniansky masív. Skladá sa takmer úplne zo žulových (granitoidných) hornín rôzneho typu. Ako pôvodný plášť žulového masívu sa len v nepatrných zvyškoch vyskytujú kryštalické bridlice na východnom okraji ľubochnianskeho masívu. Sú to drobnozrnné biotitické dvojsľudové pararuly.

Z granitoidných hornín je najrozšírenejší biotitický až dvojsľudovy granodiorit, označovaný ako smrekovický typ. Názov má podla vrchu Smrekovica vo východnej časti ľubochnianskeho masivu. Je to strednozrnný granodiorit, tvorený kremeňom, plagioklasom, draselným živcom, biotitom a muskovitom. Je rozšírený hlavne vo východnej, menej v západnej časti masívu. Druhým typom, rozšíreným najmä v západnej časti, je muskovitická až dvojsľudová žula. Je strednozrnná až hrubozrnná, zložená z kremeňa, draselného živca, kyslého plagioklasu, muskovitu a nepatrného množstva biotitu. Tretím typom je žula prašivského typu, ktorá je málo rozšírená. Vyskytuje sa najviac v južnej časti masívu a na niekoľkých miestach v strednej časti. Je to biotitická až dvojsľudová autometamorfovaná žula, hrubozrnnejšia ako smrekovický typ, niekde až porfyrická. Okrem kremeňa obsahuje pleťové a ružové draselné živce, biotit a muskovit. V opísaných granitoidoch sa vyskytujú ešte žily aplitov a pegmatitov, ktorých je veľa zvlášť pri východnom okraji ľubochnianskeho masívu.

Obalová veľkofatranská séria má rozpätie od spodného triasu do strednej kriedy a je podobná malofatranskej sérii. Spodný trias má rovnaký vývoj ako v iných obalových sériách. Začína sa sivými a ružovými kremencami s prechodmi do zlepencov. Vo vyšších častiach v nich pribúdajú vložky pestrých bridlíc a žltých bunkovitých vápencov. Stredný trias má naspodku tmavé až černe vápence s častými tenkými vložkami čiernych bridlíc, vyššie súvrstvie dolomitov, najčastejšie sivých, niekde však aj ružových. Charakteristické pre ne sú niekoľkometrové polohy lavicovitých tmavosivých vápencov. Vrchný trias zastupuje len karpatský keuper, ktorý tvoria svetlé pieskovce až zlepence s tenkými polohami červených ílovitých bridlíc. Vyššie členy triasu sa nevyvinuli.

Jura má pestrý plytkovodný vývoj. Naspodku prevládajú krinoidové vápence a piesčité vápence rôznych farieb, niekde s rohovcami. Na vrchole Šiprúňa v nich našli druhy Peiitacrimis sp., Waláhetmia perforata, Uma giganiea, Cardinia concimia, v doline Trlenského potoka amonit Echioceras sp. V tmavosivých krinoidových vápencoch s rohovcami na juhozápadnom svahu Kečky sa vyskytujú druhy Eutolium lunare, Cardinia plana, Plicatula sp., Chlamys lextoria, Grvphea sp., na lokalite Brložnicaamonity Microderoceras bispinatum, Amioceras geometricum. V Dolnej doline obsahujú krinoidové vápence belemnity a bohatú faunu ramenonožcov: Spiriferína alpma, Lobothyrís punctata, Terebraiula beyrichi, Propygope aspasia, Cincta numismalis, Zeilleria mutabilis, Cirpfronto a iné.

Vyššie súvrstvie tvoria tmavosivé škvrnité sliene s polohami sivých škvrnitých vápencov. V súvrství sa vyskytuje fauna amonitov rodu Aríetites a Harpoceras. Vyššiu juru (doger-malm) zastupuje veľmi pestré súvrstvie. Začína sa tmavými až čiernymi ílovcami s polohami rohovcov, prekremenených a slienitých vápencov. Na nich ležia ružové prekremenené vápence s červenými rádioláriami, ružové hľuznaté vápence s polohami slienitých bridlíc a celistvé vápence. V doline Veľká Rakytová sa v ružových vápencoch s červenými rohovcami vyskytujú aptychy, Lamellaptychus sparsilamellosus a amoiuty rodu Perisphinctes.

Najvyššie súvrstvie veľkofatranskej série, ktoré zasahuje až do strednej kriedy, tvoria sivé slienité vápence s nepravidelnými hľuzami a šošovkami tmavých rohovcov. Vo vrchnej časti súvrstvia prevládajú slienité bridlice s polohami pieskovcov. V Belianskej doline sa v tomto súvrství vyskytujú veľké amonity rodu Mortoniceras.

Veľkofatranská séria je najväčšmi rozšírená pri severnom okraji Ľubochnianskeho masívu medzi Sklabinským Podzámkom a západným okolím Vlkolínca. Pri južnom ohraničení masívu vystupuje v hor-nej časti doliny Ľubochnianky. V podobe tektonických okien vystupuje spod krížňanského príkrovu v hornej časti Belianskej doliny, v strednej časti Necpalskej doliny a v západnom okolí Liptovských Revúc.

1. časť   2. časť