Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

SLOVENSKO (Geológia) - Veľká Fatra (2. časť)
zdroj: Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané: 25.10.2007

Krížňanský príkrov buduje rozsiahle plochy Veľkej Fatry, pričom najviac rozšírené sú jeho triasové a kriedové členy. Súvrstvia jury majú pestrý vývoj, ale vytvárajú len úzke pruhy alebo vystupujú

v eróznych oknách spod spodnej kriedy (neokómu). Príkrov má svoj názov práve podla vrchu Krížna v tomto pohorí. Jeho najspodnejšiu časť tvori kryštalinikum, vystupujúce v okolí Starých Hôr a Harmanca. Je tojediné miesto v Západných Karpatoch, kde poznáme časť pôvodného kryštalického podkladu druhohôr krížňanského príkrovu, ktorá bola zo svojho pôvodného miesta odtrhnutá a presunutá na sever, na kryštalinikum a druhohorný obal jadra Nízkych Tatier.

Z kryštalinika sú tu zastúpené migmatity, na ktorých leží súvrstvie permu, reprezentované arkózami a arkózovitými pieskovcami s polohami červených bridlíc. V ostatných častiach Veľkej Fatry tvoria krížňanský príkrov len druhohorné členy. Spodný trias, kremence a pestré bridlice sa vyskytujú najmä v okolí Starých Hôr a Harmanca. Vrstevný sled sa zväčša začína stredným triasom. Tmavé až čierne vápence vystupujúce miestami na báze majú šošovkovitý vývoj. Súvrstvie sa začína väčšinou sivými dolomitmi, ktoré siahajú až do vrchného triasu. Vo vrchných častiach bývajú v dolomitoch vyvinuté tenké šošovky lunzských vrstiev, v ktorých sa západne od Banskej Bystrice — pri Podlaviciach — našla flóra Equisetites arenaceum.

Ploská - chrakteristické zaoblené tvary krížňanského príkrovu

Z vrchného triasu je vývin karpatského keuperu vo Veľkej Fatre dosť rozšírený. Má svoj zvyčajný vývoj v spodnej časti s väčším podielom pieskovcov a kremencov, ktoré miestami prechádzajú do zlepencov. Vyskytujú sa v nich i okruhliaky dolomitov a pestrých slienitých vápencov, čo svedčí o tom, že sedimentácia pred keuperom bola prerušená. V pestrých bridliciach sú časté vložky dolomitov a v Ľubochnianskej doline, ako aj v okolí Borišova i polohy klastických (úlomkovitých) vápencov.

V nadloží keuperu je súvrstvie tmavých bridlíc s polohami organogénnych vápencov, piesčitých vápencov i pieskovcov. Zasahuje až do spodnej jury. Pri Tajove sa začína súvrstvie vápnito-železitých pieskovcov. Neďaleko Hrboltovej pri vyústení Bystrického potoka sa vo vápencoch nachádza bohatá fauna rétu. Sú to najmä druhy Thecosmilia clathrata, Calamophylia rhaetina, Spiriferina uncinata, Waldheimia norica, Rhaetavicula contorta, Chlamys valoniensis, Gervilleia praecursor, Megalodon triqueter a iné.

Pri Jakube, severne od Banskej Bystrice, sa vo vápencoch našli nasledujúce druhy: Calcirhynchia plicatissima, Lobothyrís punctata, Gryphaea obliqua, Lima hettangiensis.Jura sa začína väčšinou tmavými bridlicami s polohami pieskovcov, ako aj piesčitých a krinoidovych vápencov. V bridliciach sa miestami (okolie Borišova) vyskytujú pyritové konkrécie. Na Rakytove obsahuje toto súvrstvie druhy: Cardinia Usteri, Chlamys textoria, Psiloceras planorbis a na Borišove Schlotheimia sp.

V južnej časti pohoria sa nad spomenutým súvrstvim vyskytujú celistvé svetlé vápence. Rozšíreným útvarom jury sú škvrnité slieňovce a vápence, miestami s rohovcami. V nich sa vyskytujú amonity Asteroceras oblusum, Oxynoticeras oxynotum, Echioceras raricostatum, Pleuroceras spinaium, Harpoceras falcifer, Hildoceras bifrons a iné. V okolí Borišova prechádza súvrstvie škvrnitých slieňov často laterálne i vertikálne do kalových vápencov s rohovcami; tie sa vyskytujú aj na Šipruni.

Obsahujú bohatú faunu amonitov JuraphyUites limatus, Uptonia jamesoni, Amaltheus margaritatus. Pre vývin liasu južnej časti Veľkej Fatry sú charakteristické červené hľuznaté vápence s polohami slieňovcov, označované ako adnerské vápence. Pri Tureckej, severozápadne od Starých Hôr, obsahujú bohatú faunu amonitov, ako Asteroceras obtusum, Vermiceras nodotianum, Echioceras raricostatum, Microdero-ceras roberti, Uptonia jamesoni, Calliphylloceras nilssoni, Harpcceras falcifer atď.

V liase sú časté aj krinoidové vápence rôznych farieb, miestami zastúpené adnetskými vápencami. Okrem krinoidov obsahujú i belemnity a amonity. Vyššiu časť jury (doger-malm) tvorí nie príliš hrubé súvrsrvie kremitých škvrnitých slieňov a zrnitých vápencov, ďalej kremité vápence s polohami rádiolaritov a najvyššie zelené a červené slienité bridlice. V doline Rakytová sa vo vápencoch s červenými rádiolaritmi našli aptychy, Lamellaptychus sp., Lamellaptychus sparsilamellosus a Laevaptychus sp.

Spodnokriedové súvrstvie (neokóm), ktoré sa vyvíja z najvrchnejšej jury v podobe kalpionelových vápencov a prechádza do slienitých vápencov a slieňov, má veľké mocnosti a rozšírenie a tvori hlavný chrbát Veľkej Fatry. Na viacerých miestach (Černová, Biely Potok, Bystrý Potok, Hubová) sa v ňom našli druhy: Neocomites neocomiensis, Holcodiscus incerlus, Beniasella calisto, Lytoceras regale, Barremites liagtum a iné.

V nadloží neokómu prevládajú sivé slienité bridlice a slieňovce s polohami jemnozrnných vápencov, ktoré sú vyvinuté najmä na severných svahoch Veľkej Fatry a patria k strednej kriede.

Chočský príkrov je vo Veľkej Fatre značne rozšírený. Súvislejšie pokrýva juhozápadnú časť pohoria (Žarnovická, Blatnická, Gaderská dolina), zatiaľ čo v ostatných častiach tvorí väčšie alebo menšie príkrovové trosky. V tomto pohorí ho tvori výlučne stredný a vrchný trias. Na báze stredného triasu sú obyčajne vyvinuté sivé až tmavé vápence, niekedy lavicovité alebo aj masívne. Smerom do nadložia sú obyčajne svetlejšie, miestami až ružové, ako napríklad na Hýrovej južne od Ružomberka. Sú väčšinou veľmi čisté, no miestami majú aj dolomitické polohy.

Najrozšírenejšou horninou chočského prikrovu sú dolomity, ktoré vytvárajú súvrstvie niekoľko sto metrov hrubé. Ojedinele sa v nich nájdu i hľuzy tmavých rohovcov, ako napríklad v Revúckej doline. Pri styku s mladými sopečnými horninami Kremnických vrchov sú často prekremenené a brekciovité. V Žarnovickej doline a na Smrekovici pri Kráľovej studni sú na mnohých miestach preplnené riasami rodu Diplopora. Dolomity siahajú až vdo vrchného triasu. V okolí Liptovských .Revúc sa zriedkavo vyskytujú sivé rohovcové vápence stredného triasu. K vrchnému triasu patria ešte ojedinelé výskyty lunzských vrstiev pri Liptovskej Osade a východne od Folkušovej na západnej strane pohoria.

Chočský príkrov, hlavne jeho dolomity, vytvárajú morfologicky výrazné tvary, obyčajne bralá a skalné steny, ktoré ostro kontrastujú s miernym reliéfom neokómového súvrstvia krížňanského prí-krovu, na ktorom ležia, čo zvýrazňuje príkrovovú stavbu.

V juhozápadnej časti pohoria v okolí Blatnice (Tlstá) aj inde ležia na dolomitoch chočského príkrovu sivé a svetlé vápence, na niektorých miestach hnedasté s bielymi kalcitovými žilkami, ktoré patria ^ k strednému až vrchnému triasu, ale tektonicky vytvárajú vyšší príkrov.

Tektonická stavba Veľkej Fatry sa zdá jednoduchá. V skutočnosti to tak nie je. Vidíme, že druho-horné súvrstvia sú často veľmi zvrásnené, najmä súvrstvia jury a spodnej kriedy krížňanského príkrovu. Veľmi časté sú tektonické redukcie celých súvrství. V západnej časti ľubochnianskeho masívu priamo na kryštaliniku leží krížňanský príkrov a celá obalová séria sa tu tektonicky redukovala.

V krížňanskom i v chočskom príkrove sú časté tektonické vytiahnutia súvrství. Z mladotreťohorných tekto-nických prvkov sú výrazné zlomy smeru S-J. Nachádzame ich napríklad pri východnom ohraničení ľubochnianskeho masívu, v Revúckej doline a v okolí Ružomberka. Aj západné ohraničenie Veľkej Fatry voči Turčianskej kotline má zväčša zlomový charakter.

1. časť   2. časť