Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

SLOVENSKO (Geológia) - Tatry (1. časť)
zdroj: Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané: 1.11.2007

Tatry sú najvyšším pohorím vnútorných Západných Karpát. Svojim vysokohorským rázom sú skutočnými veľhorami, Mnohé končiare presahujú výšku 2000 m, najvyšší vrch — Gerlachovský štít — meria 2655 m.

Z juhu sú ohraničené Liptovskou kotlinou, z juhovýchodu Popradskou kotlinou, na severovýchode Spišskou Magurou, na severozápade Skorušinskými vrchmi. Všetky uvedené orografické celky vytvára vnútrokarpatský flyš, 7. ktorého masív Tatier strmo vystupuje. Jedine na juhozápade na malom úseku hraničia Tatry s Chočskými vrchmi, ktoré vytvárajú druhohory. Tatry sa členia na Západné a Východné.

Východné ďalej na Vysoké a Belanské. Hlavnú časť Tatier buduje kryištalinikum. Druhohory lemujú kryštalinikum v súvislom pruhu od východu severnými svahmi po západný okraj, kde prechádzajú do Chočských vrchov. Okrem toho vystupujú v drobných ostrovoch pri južnom úpätí Tatier medzi Štrbským plesom a Račkovou dolinou. Južné obmedzenie Tatier je tektonické (podtatranský zlom) proti paleogénu Liptovskej a Popradskej kotliny.

Kryštalinikum buduje podstatnú časť Západných a Vysokých Tatier, pričom granitoidné horniny prevládajú nad kryštalickými bridlicami. Tieto bridlice sú vo väčšej miere zastúpené v Západných Tatrách, kde sa vyskytujú najmä v juhozápadnej časti kryštalického masívu a iba v menšej miere v jeho severnej časti. Vo Vysokých Tatrách sa kryštalické bridlice vyskytujú len ojedinele v podobe malých pruhov v granitoidoch. Pôvodné sedimentárne série, z ktorých vznikli kryštalické bridlice, majú ten istý vývoj ako v ostatných jadrových pohoriach. Takisto sa niekoľkokrát metamorfovali, nie však tak intenzívne ako napríklad v Nízkych Tatrách.

Ani alpínska spätná premena sa tu veľmi neuplatnila. V kryštalických bridliciach možno odlíšiť svory, ruly, amfibolity a migmatity. Svory sú najslabšie regionálne premeneným členom tatranského kryštalinika. Vystupujú na západnom hrebeni Baranca a Ráztoky. Majú sivozelenú farbu a sú zložené z kremeňa, biotitu, muskovitu, živca, ku ktorým v malej miere pristupuje granát a epidot. Ruly sú prevládajúcim členom kryštalických bridlíc. Ide zväčša o dvojsľudové pararuly, zložené z kremeňa, oligoklasu, biotitu a muskovitu. Pribúdaním kremeňa prechádzajú do kvarcitických rúl a kvarcitov, ktoré tvoria polohy v komplexe dvojsľudovych pararúl. V blízkosti migmatitov, ako aj vo zvyškoch metamorfovaného plášťa zachovaného na granitoidoch obsahujú pararuly silimanit a granát. V súvrství pararúl sa vyskytujú polohy (od niekoľkých centimetrov do niekoľko desiatok metrov) pôvodných bázických sopečných hornín, zmenené na amfibolity. Sú zložené najmä z amfibolu a bázickcho plagioklasu. Odlišuje sa v nich viac typov, ako jemnozrnné amfibolity, hrubozrnné gabroidné amfibolity, granátické amfibolity a amfibolity zrudnené pyritom. Pri regionálnej premene v hlbokých polohách vznikali miestami metasomatickými procesmi (procesmi látkovej výmeny) migmatity až žuloruly, ktoré sú však málo rozšírené.

Prevládajúcim členom kryštalinika Tatier sú granitoidy, ktoré vznikli do komplexu kryštalických bridlíc po hlavnej variskej horotvornej fáze, teda v období spodného karbónu. Majú niekoľko typov. Najrozšírenejší je biotitické kremenný diorit až granodiorit, kde-tu s prechodom do muskoviticko-biotitického granodiorilu. Je to stredno zrnná hornina svetlosivej a zelenkastej farby, ktorá na niektorých miestach prechádza do jemnozrnného prechádza do jemnozrnných odrôd. Je tvorená najmä z plagioklasu, kremeňa, biotitu, malého množstva draselného živca a muskovitu. Tento typ tvori najhlbšiu časť granitoidného telesa a v podstate buduje Vysoké Tatry i značnú časť Západných Tatier. Ďalším typom sú autometamorfované granodiority až granity. Geneticky sú príbuzné žulám prašivského typu v Nízkych Tatrách. Vznikli zásaditou metasomatózou z biotitických granodioritov až kremenných dioritov.

Výrazné prejavy autometamorfózy sú v dvojsľudových granodioritoch až granitoch, v ktorých sú vo svetlosivej „základnej hmote" veľké výrastlice ružových živcov. Sú zložené najmä z plagioklasu, draselných živcov, kremeňa, biotitu a muskovitu.

Autometamorfované granodiority až granity prechádzajú smerom k nadložnej časti granitoidného telesa do okrajového pegmatitovo-aplitového pásma, v ktorom vystupujú aplitické a pegmatitické žuly. Toto pásmo je dobre odkryté v Západných Tatrách, kým vo Vysokých Tatrách vo vlastnom kryštalickom jadre nevystupuje, lebo erózia zasiahla už pomerne hlboké časti granitoidného telesa. Tieto žuly sú tu zastúpené v presunutých jednotkách v jadre ležatej vrásy Širokej vedľa autometamorfovaných žúl. Okrem týchto hlavných granitoidných hornín sa v Tatrách vyskytujú malé telesá zásaditých odštiepenín typu biotiticko-amňbolického dioritu.

Granitoidný masív Tatier tvorí rozsiahle teleso, ktoré jazykovito vniklo do kryštalických bridlíc a vo svojom okolí spôsobilo ich migmatitizáciu. Svedčia o tom úložné pomery kryštalických bridlíc a granitoidov v Západných Tatrách.

Kryštalické bridlice v juhozápadnej časti masívu Západných Tatier sú sklonené na sever pod uhlom 30—50°, teda ponárajú sa pod granitoidy. Podobne končiare Ráztok, Veľkého vrchu a Ostredku sú budované granitoidnými horninami, zatiaľ čo v dolinách vystupujú kryštalické bridlice. Vo Vysokých Tatrách je granitoidný masív veľmi rozsiahly a podložné kryštalické bridlice tu nevystupujú na povrch. Miestne výskyty kryštalických bridlíc predstavujú nadložnú časť granitoidného masívu. Podobne aj rozmiestnenie jednotlivých typov granitoidov poukazuje na jazykovitý tvar masívu. Biotitický granodiorit ako najbázickejší typ, ktorý buduje prevažnú časť Vysokých Tatier, prechádza do Západných Tatier, kde tvorí spodnú časť granitoidného masívu, ležiacu na kryštalických bridliciach. Autometamorné žuly, ktoré sa na malých plochách sporadicky vyskytujú po celých Tatrách, tvoria obyčajne vyššie časti hrebeňov alebo vrcholov. Pegmatitové a aplitové žuly tvoria najvyššiu časť telesa.

V miestach, kde granitoidy sú v styku s podložnými kryštalickými bridlicami, je vyvinuté migmatitové pásmo, v ktorom možno pozorovať prechod od hybridných žúl cez imbibičné migmatity do biotitických a dvojsľudových pararúl. Nadložný bridličnatý komplex obsahuje biotitické, miestami kvarcitické ruly a migmatity arteritického typu. Kryštalický masív Tatier je prestúpeny žilami aplitov a pegmatitov, ktoré sa v Západných Tatrách vyskytujú najmä v oblasti svetlých žúl a pegmatitov.

Kryštalinikum Tatier je na mnohých miestach tlakom premenené — mylonitizované. Mylonitové pásma vytvárajú dva systémy, a to v smere SZ-JV a SV-JZ. Druhy systém je pravdepodobne starší. Pôvod týchto mylonitovych pásiem sa pokladá väčšinou za alpínsky. Nemožno však vylúčiť v niektorých prípadoch i varísky alebo starší pôvod. V blízkosti presunutých druhohorných príkrovov dosahujú mylonitové pásma šírku miestami až 1 km.

Mladšie paleozoikum je vo Vysokých Tatrách zastúpené drobným výskytom permu v sedle Kopy na severovýchodnej hrane Jahňacieho štítu. Leží na žule a označuje sa ako meďodolský (koperšadský) zlepenec. Skladá sa z úlomkov a blokov žúl, rozšírených vo Vysokých Tatrách. Tmel tvorí rozomletá žula červenej alebo zelenkastej farby. Je spodným členom vysokotatranskej série.

1. časť   2. časť