Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

SLOVENSKO (Geológia) - Tatry (2. časť)
zdroj: Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané: 5.11.2007

Druhohory patria k trom jednotkám, a to k vysokotatranskej sérii, krížňanskému a chočskému príkrovu. V každej z týchto jednotiek sa vyčleňujú ešte ďalšie série, ktoré sa čiastočne odlišujú vývojom jednotlivych útvarov a majú iné tektonické postavenie.

Vysokotatranská séria predstavuje vcelku obalovú sériu, avšak niektoré jej časti vytvorili mohutné ležaté vrásy a boli čiastočne presunuté. Ich jadro tvorí obyčajne žula, ležiaca na rôznych členoch dru-hohôr. Takouto rektonickou jednotkou je vrása Červených vrchov, na slovenskom území vyvinutá v masíve Červených vrchov až k Ľaliovému sedlu, a vrása Giewontu, ktorá je na Slovensku vyvinutá spolu s vrásou Cervenvch vrchov v masive Javorinskej Širokej. Autochtónny, t. j. na svojom podloží sa nachádzajúci obal sa označuje ako tomanovská séria. V uvedených čiastkových jednotkách sú i menšie rozdiely vo vývoji niektorých útvarov.

Belianske Tatry

Vysokotatranská séria sa začína v druhohornej časti súvrstvím bazálnych zlepencov a kremencov, nad ktoťými ležia verfénske vrstvy s rytmickým charakterom sedimentácie. V dolomitických polohách sa vyskytujú lastúrniky Myophoria costata. Stredný trias zastupuje súvrstvie dolomitov, dolomitic-kých vápencov a vápencov, ktoré sú častejšie vo vyšších polohách. V dolomitoch sú polohy slienitých a ilovitých bridlíc, dolomitických brekcií a krinoidových vápencov, v ktorých sa vyskytuje Dadocrinus gracilis. V strednotriasových vápencoch vo vráse Červených vrchov sa našli druhy Gervillia mytiloi-dea, Modiola triquetra, Pecten discites. Vrchný trias je vyvinutý v podobe karpatského keuperu, ktorý na našom území vystupuje len v tenkých šošovkách v Západných Tatrách. Najvyšší trias, rét, je vyvinutý na slovenskom území len pri severnom ukončení Tichej doliny. Spodná časťsúvrstvia má kon-tinentálny vývoj, označovaný ako tomanovské vrstvy; tie sú zložené z tmavých piesčitých bridlíc, pieskovcov až kremencov. Vyskytuje sa v nich flóra Equisetites chalubinskyi a Schizoneura hoerensis. V nadloži tomanovských vrstiev je vyvinutý morský rét, zložený z krinoidových, oolitických a luma-chelových vápencov.

Lias sa vyznaôuje tým, že má prevažne detritický charakter. Spodnú časť tvoria obyčajne hrubo-zrnné pieskovce až zlepence, prechádzajúce do pieskovcov a piesčitých vápencov, ktoré sa viackrát striedajú a obsahujú vložky krinoidových vápencov. V Západných Tatrách v oblasti Osobitej lias transgreduje (nastupuje) až vyššou časŕou. Je tu zastúpený piesčitými vápencami, krinoidovými vápen-cami a rohovcami, ako aj sivými organogénnymi vápencami. V ležatých vrásach Cervených vrchov a Giewontu a v presunutých elementoch lias nie je vyvinutý;transgresiasazačma až dogerom, prí-padne malmom, pričom sedimentácia pokračuje až do spodnej kriedy. K dogeru patria obyčajne ružové a sivé krinoidové červené a hluznaté vápence, k malmu ružové a svetlé celistvé vápence s kalpionelami, a miestami oolitické vápence. Spodná krieda sa vyvíja postupne z malmu, naspodku sú to celisrvé slienité vápence (neokóm), vyššie organogénne vápence (urgón). V Západných Tatrách v oblasti Osobitej sa vo vápencoch vrchného malmu objavujú tenké polohy limburgitových rufov, na ktorých ležia v kompaktnej mase limburgity a limburgitové tufy zelenosivej až zelenočiemej farby. Majú por-fýrickú štruktúru s výrastlicami augitu a olivínu. Niekde sa vyskytujú typy i s mandlovcovou textúrou, pričom mandle sú vyplnené kalcitom a delesitom. Tento vulkanický obzor vznikol v dôsledku tekto-nickej činnosti mladokimerskej fázy. Nad limburgitmi ležia organogénne vápence spodnej kricdy.

Po sedimentácii spodnej kriedy (urgónu) sa vynorila celá oblasť Tatier, čím sa zároveň sedimen-tácia prerušila. Nová transgresia sa začína v strednej kriede (vyšší alb); usadzujú sa glaukonidcké vápence a nad nimi sliene s polohami pieskovcov. Strednou kriedou sa vrstevný sled vysokotatranskej série končí.

Krížňanský príkrov je v Tatrách značne rozšírený. Buduje Belanské Tatry a severnými svahmi sa tiahne až na západný okraj masívu Tatier. Okrem toho vystupuje v ost;rovoch spod paleogénu Lip-tovskej kotliny na južnom úpätí pohoria. Tento príkrov vytvára v Tatrách zložité, často nad sebou ležiace tektonické štruktúry. Sú to väčšinou čiastkové príkrovy. V Západných Tatrách sa odlisuje v krížňanskom príkrove čiastkový príkrov Bobrovca a čiastkový príkrov Mihulče a Farkašky. V Belan-ských Tatrách sa odlišuje čiastkový príkrov Havrana, čiastkový príkrov Bujačieho a medzi nimi ležiace šošovkové pásmo Žlebiny.

Najspodneším stratigrafickým členom krížňanského príkrovu sú spodnotriasové kremence. Sú známe len vo východnej časti Tatier pri sedle Kopy v čiastkovom príkrove Havrana. Ďalším členom sú verfénske vrstvy, ktoré tvoria niekedy najnižšiu zložku príkrovu. Najnižším členom krížňanského príkrovu však býva zväčša stredný trias. V čiastkovom príkrove Havrana sa začína bazálnynú brek-ciami, v ktorých sa okrem úlomkov karbonátických hornín nachádzajú aj úlomky zelených bridlíc. Nad nimi je hrubé súvrstvie dolomitov s vložkami červíkovitých vápencov a vápencov s chudobnou krinoidovou faunou (články Dadocrinus). Dolomitmi sa začína čiastkový príkrov Míhulče a Farkašky. V čiastkovom príkrove Bujačieho sa stredný trias začína tmavými až čiernymi vápencami, v ktorých sa vytvorila známa Belanská jaskyňa. Miestami sú v nich polohy bohaté na krinoidy (Encrinus lilii-formis) a ramenonožce (Coenothyris vulgarís, Spiriferina mentzehi, Spirigera trigonella). Ostatnú časť stredného triasu tvoria dolomity. Na rozdiel od iných oblastí chýba v krížňanskom príkrove Tatier spodný člen vrchného triasu — lunzské vrstvy.

Stálym členom vrchného triasu je karpatský keuper, ktorý sa rozprestiera ako typické súvrstvie v rozsiahlejších alebo úzkych, tektonicky vyvalcovaných pruho(;h, uložených nad masami dolomitov. Je vyvinutý vo forme ílovitých a piesčitých pestrých bridlíc,v ktorých sa vyskytujú vložky pieskovcov, úlomkovitých vápencov, zlepencov a modrastých dolomitov. Polohy pieskovcov majú vysoký obsah živcov, kremeňa, muskovitu a akcesorických mine-rálov. Úlomkovitý materiál poukazuje na pôvod z kryštalického jadra. Najvyšší trias — rét _ má všeobecne morský vývoj. V čiastkovom príkrove Havrana i v šošovkovom pásme Žlebiny sú naspodku vyvinuté tmavé ílovité bridlice tyčinkovitého rozpadu s polohami piesčitých lumachelových vápencov. Vyššiu časť súvrstvia tvoria sivé pieskovce s polohami oolitických železných rúd, dobývaných kedysi v okolí Oravíc. Nad nimi sú lumachelové vápence s Rhynchonella cormgera carpatica a Terebratula gregaria. V južnej časti Belanských Tatier sa vyskytujú litodendrónové vápence s Thecosmilia clath-rata. V čiastkovom príkrove Bujačieho sú v réte tiež svetlé vápence a v čiastkovom príkrove Mihulče a Farkašky lavicovité hľuznaté vápence.

Jura krížňanského príkrovu má pestrý vývoj i značné rozšírenie. V spodnej časti, v liase, možno odlíšiť niekolko súvrství. Naspodku je vyvinuté flyšoidné súvrstvie, ktoré sa vyvíja z rétu. Zastupujú ho prevažne tmavosivé slienité bridlice s vložkami pieskovcov, krinoidových a lumachelových vápen-cov. V nadloží v čiastkovom príkrove Havrana prechádza súvrstvie do kremitých pieskovcov a kremen-cov, ktoré sú typické pre lias krížňanského príkrovu Tatier. Tvoria výrazné morfologické stupne na . južnom svahu Belanských Tatier medzi Javorovou dolinou a severovýchodným úpätím Kopy. Nad nimi leží súvrstvie škvrnitých slieňov a vápencov, ktoré majú polohy krinoidových vápencov.

Vrchná časŕ súvrstvia obsahuje vela rohovcov a spongolitov, ktoré v čiastkovom príkrove Bobrovca a Bujačieho vytvárajú samostatný horizont. V šošovkovom pásme Žlebiny v kameňolome Dlhá sa v rohovcových vápencoch vyskytujú amonity rodu Asteroceras. Najvyššiu časť liasu tvoria sivé a červené hluznaté vápence, miestami s rohovcami a vložkami krinoidových vápencov. Na juhozápadnom svahu Holice sa v nich,,vyskytujú amonity druhu Hildoceras bifrons. Vrchnú juru (doger-malm) tvoria lavicovité zelenkavé a ružové kremité vápence, rádioláriové jaspisy, červené rohovce a hľuznaté vápence a niekde aj organogénne vápence. Najvyššiu časť jury zastupujú sivé slienité kalpionelové vápence, ktoré zasa-hujú i do spodnej kriedy.

K spodnej kriede patria aj slienité bridličnaté vápence. V čiastkovom príkrove Bobrovca vo vyššej časti tohto súvrstvia sú vložky piesčitých vápencov. V čiastkovom príkrove Havrana prechádzajú bridličnaté vápence do muránskeho vápenca, ktorý je masívny, tmavosivý a má jemnú organogénnu štruktúru. V skupine Jatiek sa v ňom vyskytujú koraly a rudisty. Najvyšším súvrstvím krížňanského príkrovu, ktoré sa vyskytuje v čiastkovom príkrove Bobrovca na východ od Juráňovej doliny, je súvrstvie slienitých bridlíc s vložkami pieskovcov. Patrí asi k sirednej kriede.

Chočský príkrov je na slovenskom území Tatier málo rozšírený. Vyskytuje sa len pri západnom ukončení masívu Západných Tatier. Séria chocského príkrovu sa tu začína stredným triasom, pričom na juhu je úplnejšia ako na severe. Naspodku sú vyvinuté tmavé vápence, porom dolomity a rohovcové vápence. Vrchný trias zastupujú lunzské vrstvy, dolomity a gravelové vápence. Na severe v skupine Sivého vrchu chočský príkrov tvoria len členy vrchného triasu. Podobné zloženie majú kryhy choč-ského príkrovu pri Brestovej v skupine Osobitej a na severnom svahu horskej skupiny Farkašky. Chočský príkrov leží na krížňanskom príkrove, avšak medzi Osobitou a Sivým vrchom leží priamo na kryštaliniku alebo na obalovej sérii. Pri iužnom svahu Vysokých Tatier sa vyskytuje v ostrovoch vyčnievajúcich spod paleogénu Liptovskej kotliny. Leží na križňanskom príkrove a tvoria ho tmavé vápence a dolomity. Vyššie stratigraňcké členy chočského príkrovu sa v Tatrách vyskytujú len na poľskej strane. Na Zadných Košariskách sa vyskytuje denudačný zvyšok paleogénu, najvyššie položený na Slovensku.

Vo štvrtohorách boli Tatry vo veľkom rozsahu zaladnené vysokohorským ľadovcom, ako o tom svedčia morény, kary, zahradené plesá, ladovcové ohladenie a pod.

1. časť   2. časť