Minerály a horniny Slovenska :: prepni na celú stránku
|
Pod drobnohľadom |
SLOVENSKO
(Geológia) - Nízke Tatry (1. časť)
zdroj:
Slovensko II. (Príroda),
kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané:
13.11.2007
Nízke Tatry, druhé najvyššie pohorie Západných Karpát, rozprestierajú sa medzi dolinou Hrona — od Banskej Bystrice na východ — a Liptovskou kotlinou. Na východe sa stýkajú so Stratenskou hornatinou zhruba v doline Vernárskeho potoka. Na západe hraničia s s Veľkou Fatrou v doline Starohorského a Revúckeho potoka. Na stavbe Nízkych Tatier sa zúčastňujú všetky hlavné tektonické jednotky vnútorných Karpát, a to tatridy, veporidy, krížňanský a chočský príkrov a gemeridy.
Tatridy, ktorých kryštalinikum tvori jadro pohoria, budujú západnú a centrálnu časť Nízkych Tatier, veporidy východnú časť (od sedla Čertovice na východ), križnanský a chočský prikrov najmä severné a sčasti juhozápadné svahy, gemeridy južné a východné úpätia masívu Kráľovej hole.
Kryštalinikum tatridnej časti Nízkych Tatier tvoria kryštalické bridlice, ktoré budujú južné svahy masívu Ďumbiera a Chabenca, a granitoidné horniny, budujúce hrebeň a horné časti severných svahov. Kryštalinikum tu má obdobný predmetamorfný vývoj ako v iných jadrových pohoriach a počas svojho vývoja prešlo niekoľkými metamorfózami. Premeny tu však boli intenzívnejšie, nastala značná migmatitizácia až granitizácia pôvodných sedimentárnych súvrství. Všetky kryštalické bridlice sú tu premenené katazonálne, t. j. v hlbších zónach zemskej kôry.
Pôvodné sedimenty proterozoickej geosynklinály sa tektonickými procesmi dostali do veľkých hĺbok, a preto sa prenikavejšie metamorfovali. Pritom vznikla z pôvodných sedimentárnych hornín celá škála premenených hornín. Sú to pararuly ktoré majú rôzny charakter podla pôvodného materiálu, a najmä dvojsľudové a biotitické ruly, kvarcity a kvarcitické ruly, miestami s polohami amfibolitov.
Ďalej vznikli horniny, ktoré okrem premenených zvyškov pôvodného sedimentárneho materiálu obsahujú aj materiál žulový (apliticko-pegmatitický). Týmto spôsobom vznikli rozličné druhy migmatitov. Najmenej migmatitizovaným členom tejto série sú horniny, v ktorých pôvodný materiál (paleosom), bohatý na tmavú sľudu, úplne prevláda nad aplitickým materiálom (neosomom), tvoriacim len malé šošovkovité útvary alebo slabé žilky.
Ďalší typ migmatitov obsahuje už viac aplitického materiálu, takže obe zložky sa viac-menej rovnomerne strie-dajú v tenkých, silne poprehýbaných vrstvičkách. Sú to migmatity arteritického (tepnovitého) typu. Pribúdaním aplitického materiálu (kremenno-živcového) vznikajú horniny podobné žulám, ktoré sa nazývajú žuloruly alebo migmatické ortoruly. Sľudy v nich, ktoré sa považujú za zvyšky pararulového materiálu, netvoria už súvislé vrstvičky, ale sú v hornine roztrúsené. Pri vyššom stupni premeny tu vznikli žuloruly hrubšieho zrna, obsahujúce na niektorých miestach živcové alebo kremenno-živcové oká veľké až niekoľko centimetrov. V najkrajnejšom prípade prevláda v žulorulách aplitický materiál a biotit tvori krátke, hrubo lupenité zhluky, ktoré sú nedokonale usmernené.
Proces, pri ktorom z pôvodných sedimentárnych hornín vznikajú horniny žulového charakteru, sa nazýva granitizácia. Úplným pretavením sedimentárnych hornín vzniká magmatická hmota, ktorá môže ako celok prenikať nepretavenými pevnými horninami zemskej kôry. Takéto prenikanie sa nazýva intrúzia. V Nízkych Tatrách sa za produkt granitizácie považujú dvojsľudové žuly, nazývané žula typu „Kraličky", ktorá má určité zvláštnosti. Obsahuje ihličky silimanitu a muskovit s kremeňom ktoré sa v nej prstovite prerastajú.
Geneticky je asi súvislost medzi žulou typu „Kraličky" a aplitickými pegmatitickými žilami, ktoré prerážajú migmatity a žuloruly. Táto žula tvori asi ich rozsiahlejšie partie vo väčších hĺbkach.
Granitoidné horniny tvoria rozsiahle telesá, najmä v najvyššej časti hrebeňa Nízkych Tatier, v severnej časti masívu Ďumbiera, Chopku, Chabenca a v masíve Prašivej. Telesá granitoidných hornín majú väčšinou smer V-Z, približne rovnobežný so smerom pruhov kryštalických bridlíc, ako aj so smerom tektonických prvkov ďumbierskeho pásma, ktoré vznikli za alpínskeho vrásnenia. Vnikli do komplexu kryštalických bridlíc po skončení hlavnej fázy hercynského vrásnenia, t. j. v období spodného karbónu. Preto sa označujú ako neskoroorogénne granitoidné horniny.
Odlišujeme v nich dva základné typy: ďumbiersky a prašivský.
Ďumbiersky typ je biotitický granodiorit až kremenný diorit. Je to svetlosivá, strednozrnná hornina, zložená z plagioklasu, kremeňa, biotitu, so stopami draselného živca. Často obsahuje aj druhotné minerály, drobnošupinovitú svetlú sľudu (sericit), chlorit, epidot, albit a i. Ďumbiersky granodiorit miestami obsahuje zvyšky plášťa, ktoré sú v rôznej miere prepracované magmou. Obsahuje i množstvo žil alebo menších telies aplitov a pegmatitov.
Prašivský typ (kyslejší, bohatši na SiO2) je strednozrnná až hrubozrnná biotitická až dvojsľudová žula, zložená z pleťového alebo ružového draselného živca (mikroklin a ortoklas), zelenkastého vápenato-sodného živca (plagioklas), kremeňa, biotitu a muskovitu. Pomer oboch živcov je približne v rovnováhe. Niekedy draselný živec dosahuje niekoľko centimetrovú veľkosť, a preto má hornina miestami porfyrovitý charakter. Prašivská žula je rozšírená v západnej časti kryštalického jadra Nízkych Tatier a považuje sa za mladšiu ako ďumbierska. Okrem uvedených prevládajúcich granitoidných hornín sa medzi hlbinnými magmatickými horninami vyskytujú v neveľkých množstvách drobné telesá strednobázických až bázických hornín, ako kremenné biotiticko-amfibolické diority, amfibolické diority a gabrá.
Na styku opísaných neskoroorogénnych granitoidov s kryštalickými bridlicami vznikli premiešaním starších rúl a granitoidnej magmy migmatity. Od starších migmatitov sa líšia hrubším zrnom a vačšäou idiomorfiou plagioklasov (t. j. vývinom kryštálov podľa vlastných, vnútornej stavbe zodpovedajúcich tvarov). Predintruzívna zložka je roztriedená nerovnomerne a vystupuje v podobe biotitických šmúh. Pásma týchto zmiešaných (hybridných) hornín-migmatitov sú obyčajne úzke a vyskytujú sa pri južnom obmedzení granitoidného masívu.