Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

SLOVENSKO (Geológia) - Nízke Tatry (2. časť)
zdroj: Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané: 15.11.2007

Kryštalinikum nízkotatranského jadra okrem opísaného celku vystupuje ešte spod druhohôr v najzápadnejšej časti Nízkych Tatier, ktorá sa niekedy v geologickej literatúre označuje ako Starohorské pohorie. Kryštalinikum na tomto území patri však ku dvom tektonickým jednotkám, oddeleným presunovou príkrovovou plochou, vychádzajúcou na povrch medzi Balážmi a Bulami.

Východná časť starohorského kryštalinika patrí k nízkotatranskému jadru. Tvoria ju granitoidné horniny, medzi ktorými prevláda prašivský typ žuly nad ďumbierskym granodioritom. Z kryštalických bridlíc sú tu zastúpené okaté ortoruly, žuloruly a migmatity, podobne ako na južných svahoch Nízkych Tatier. Pri alpínskych tektonických procesoch sa tieto horniny spätne premenili na fylonity.

Západná časť starohorského kryštalinika patri ku krížňanskému príkrovu. Je to jediné miesto v Západných Karpatoch, kde sa vyskytuje i kryštalický podklad druhohôr krížňanského príkrovu. Sú tu zastúpené len kryštalické bridlice,a to migmatity, biotitické ruly, žuloruly a drobné telesá amfibolitov. Východná časť kryštalinika Nízkych Tatier patrí k tektonickej jednotke veporíd. Kryštalinikum veporíd je tu oddelené od tatridného kryštalinika ďumbierskeho pásma čertovickou príkrovovou líniou, ktorá sa na povrchu tiahne od Mýta pod Ďumbierom na sedlo Čertovice, pokračuje ďalej na východ a oblúkom sa stáča na západ k Vyšnej Boci, kde je prekrytá chočským príkrovom.

Hrebeňové partie Nízkych Tatier

Kryštalinikum tu patri ku krakľovskej a kráľovohoľskej zóne. Kryštalinikum krakľovskej zóny bolo pôvodne zložené najmä z biotitických, dvojsľudových a kvarcitických pararúl s veľkým množstvom amfibolitových telies. Mnohé z nich majú veľké rozmery, ako napríklad brezniansky amfibolitový masív, ďalej masív severovýchodne od Polomky, na Zadnej holi a pod. Alpínskymi tektonickými pochodmi sa pararuly z veľkej časti deformovali a spätne premenili na diaftority, ktoré majú teraz povahu chloriticko-muskovitických svorov až fylitických hornín. Podobne aj amfibolity sa spätne premenili na diaftoritické mylonitické horniny.

Kryštalické bridlice sú na viacerých miestach preniknuté telesanu granodioritov, mikrogranitov, žulovými porfýrmi a granodioritovými porfyritmi, pochádzajúcinu asi z permu. Sú to svetlé, jemnozrnné až hrubozrnné horniny, zreteľne zbridličnatené (sericitické plošky). V jemnej hmote zloženej z kremeňa a živcov sú vtrúsené porfyrické výrastlice živcov a kremeňa.

Staršie granitoidné horniny sú v krakľovskej zóne slabo zastúpené. Kryštalinikum kráľovohoľskej zóny, ktoré buduje väčšiu časť masívu Kráľovej hole, je nasunuté na krakľovskú zónu pozdĺž pohorelskej tektonickej linie. V kráľovoholskej zóne prevládajú granitoidné horniny, a to biotitický granodiorit, granitizované ruly a migmatity. Pararuly sú slabo zastúpené. Aj horniny kráľovohoľského pásma sú silne tektonicky pretvorené alpinskymi procesmi.

Granitoidy sú zbridličnatené na horniny ortorulovej povahy. Fylonity sú zastúpené v menšej miere len na bezprostrednom styku kryštalinika so sedimentmi mladoprvohorného a druhohorného obalu.

Kryštalické jadro Nízkych Tatier predstavuje spolu s južnejšimi tektonickými pásmami veľmi zložitú tektonickú jednotku. Východozápadná, v podstate popaleogénna, nízkotatranská elevácia (vyzdvihnutie) prebieha šikmo cez staršie štruktúry, formované vrchnokriedovým vrásnenim v smere JZ-SV, takže smerom na východ sa objavujú postupne vnútornejšie — južnejšie tektonické jednotky v tomto poradí: ďumbierska zóna tatríd, krakľovská a kráľovohoľská zóna veporíd. Každá zóna je ešte podrobnejšie prevrásnená a porušená zlomovými priečnymi i pozdĺžnymi poruchami.

Granitoidy

V kryštaliniku Nízkych Tatier sa vyskytuje viacej typov rudných ložísk, ktoré sa v minulosti využivali. Výskyty železných rúd sú pri Bacúchu, Vyšnej Boci, Jarabej a Mýte pod Ďumbierom. Známe ložiská medi boli v Španej Doline a na Starých Horách. Hojne sa vyskytujú farebné kovy, antimonit v okolí Dúbravy a Jasenia, zlato najmä na Magurke, striebro, olovo, zinok, molybdén a iné.

Mladšie paleozoikum je v Nízkych Tatrách zastúpené veľmi skromne. V období jeho sedimentácie bola táto oblasť územím denudácie. V obale kryštalických hornín jedine na severovýchodných svahoch Kráľovej hole je zlepencami a kremitými porfýrmi slabšie zastúpený perm. Karbón a perm sú však viac zastúpené v chočskom príkrove na severnom svahu pohoria a budeme o nich hovoriť pri opise tejto tektonickej jednotky.

1. časť   2. časť   3. časť   4. časť   5. časť