Minerály a horniny Slovenska :: prepni na celú stránku
|
Pod drobnohľadom |
SLOVENSKO
(Geológia) - Branisko (1. časť)
zdroj:
Slovensko II. (Príroda),
kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané:
15.1.2008
Branisko tvorí morfologicky výrazný horský chrbát smeru S—J. Na západe a severe hraničí s Levočskými vrchmi a Spišskou kotlinou, na východe so Šarišskou vrchovinou. Na juhu v doline Hornádu sa^stýka so Slovenským rudohorím. V juhovýchodnom cípe v doline Kluknavského potoka sa stýka s Čiernou horou. Celé pohorie je rozdelené priesmykom Braniska na dve časti; južnú časť tvorí masív Sľubice, severnú — vlastné Branisko. Na stavbe pohoria sa zúčastňuje predovšetkým kryštalické jadro a jeho mladopaleozoický a mezozoický obal, v južnej časti i mladšie paleozoikum a spodný trias gemeríd, ktoré tvoria malé príkrovové trosky aj uprostred pohoria.
Kryštalinikum vystupuje v dvoch od seba oddelených masívoch s odlišným vývojom. Severný patrí k tatridnému, južný k veporidnému kryštaliniku. V južnom, v masíve Sľubice, prevládajú svory, ktoré prechádzajú do biotitických a dvojsľudových pararúl. Celé súvrstvie je výrazne postihnuté spätnou premenou (diaftorézou) a na niektorých miestach migmatitizáciou.
Pararuly sú jemnozrnné bridličnaté horniny, tvorené hlavne kremeňom, bázickým živcom a sľudami. Svory sú hrubo šupinovité a skladajú sa najmä z kremeňa, chloritu a muskovitu. Vo východnej časti masívu Sľubice vystupujú v kryštalických bridliciach drobné telesá amfibolitov. V severnej časti masívu sa vyskytuje úzky pruh migmatitov. Majú paralelnú prúžkovanú textúru, v ktorej sa striedajú tmavšie pásiky, viac sľudové, so svetlejšími. Niekde sa nachádzajú okaté migmatity, v ktorých oká živcov bývajú veľké i niekoľko centimetrov. Zastúpený je v nich biotit, muskovit, kremeň, sericit a chlorit, ktoré tvoria parazložku, kým kremeň a živce tvoria ortozložku. Migmatity prechádzajú lokálne do žulorúl.
V severnom kryštalickom masíve Braniska prevládajú migmatity. Pararuly sa uchovali len v malých zvyškoch. Žuly sú tiež málo zastúpené. Vystupujú síce na mnohých miestach, ale ich výskyty majú malý rozsah. Žulový masív tu ešte erózia neobnažila do takej miery ako v iných pohoriach.
Pararuly sú takmer vždy postihnuté migmatitizáciou alebo granitizáciou. Najväčšmi sú rozšírené biotitické pararuly, ktoré majú miestami polohy kvarcitických pararúl. Migmatity sú často granitizované a vidno v nich striedanie zložky sedimentárneho a magmatického pôvodu. Skladajú sa z kremeňa, plagioklasov, biotitu a granátov. V pararulách a migmatitoch vystupuje veľké teleso amfibolitov, ktoré je odkryté v záreze hradskej zo Širokého na sedlo Braniska.
Z granitoidných hornín sú zastúpené biotitické kremenné diority a granodiority. Sú svetlosivé, drobnozrnné až strednozrnné. Vyznačujú sa zhlukmi biotitu. Na ich minerálnom zložení sa zúčastňuje kremeň, plagioklas, biotit, sporadicky muskovit a draselné živce, zastúpené mikroklínom a ortoklasom pertitom.
Niektoré granitoidné telesá sú kyslejšie a obsahujú aj granát, čo svedčí o tom, že magma bola znečistená okolnými horninami. Tvoria niekoľko menších telies v okolí Polanoviec a v malých množstvách sa hojne vyskytujú v celom masíve.