Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

SLOVENSKO (Geológia) - Branisko (2. časť)
zdroj: Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané: 16.1.2008

Paleozoikum je v Branisku zastúpené karbónom a permom a tvorí jednak obal kryštalického jadra, jednak príkrovové trosky gemeridného príkrovu, ktoré ležia buď na autochtónnom (tektonicky nepre-sunutom) mezozoiku, alebo na kryštaliniku. Obalový karbón je v Branisku zachovaný v severnej časti, južne od Vyšného Slavkova.

Je to súvrstvie tmavých až čiernych ílovitých bridlíc s polohami piesčitých bridlíc. V bridliciach sa uchovali zvyšky flóry. Gemeridný karbón v príkrovových troskách vystupuje po oboch stranách priesmyku Braniska, kde leží na druhohornom obale, a v okolí Vojkoviec, kde leží na kryštaliniku. Tvorí ho súvrstvie tmavých piesčitých bridlíc, s polohami grafitických bridlíc, sľudna-tých pieskovcov a zlepencov. Perm je značne rozšírený medzi masívom Sľubice a Braniska a v severnej časti Braniska v okolí Smrekovice. Skladá sa z pestrého súvrstvia zlepencov, brekcií, arkóz, pieskovcov a pestrých bridlíc. Najmä zlepence a brekcie tvoria podklad súvrstvia a skladajú sa z málo opracovaných okruhliakov a úlomkov kremeňa, pieskovcov, kremencov a podložného kryštalinika. Ich tmel býva piesčitý až kremitý. Zlepence sa nepravidelne striedajú s arkózami a brekciami. Arkózy bývajú väčšinou svetlé, zložené zo zŕn kremeňa a živcov. Tmel majú sericiticko-kremitý.

Pestré bridlice sú prevažne piesčité alebo ílovité, zväčša červené. Vo vyšších častiach súvrstvia vytvárajú samostatný horizont, ale ako vložky sa vyskytujú v celom súvrství. Gemeridný perm sa vyskytuje v príkrovovej troske severne od priesmyku Braniska, kde je zastúpený ílovitými pestrými bridlicami, a na južnom okraji pohoria v doline Hornádu medzi Richnavou a Kalavou. Perm tu predstavuje hrubé súvrstvie pestrých a piesčitých bridlíc, v ktorom sa vyskytujú mocné polohy tufov kremitých porfýrov a kde-tu aj kremité porfýry. Podrobnejšie sa nimi budeme zaoberať v stati o Slovenskom rudohorí.

Druhohory v Branisku sa vyskytujú v dvoch synklinálnych zónach. Jedna je vyvinutá medzi masívom Sľubice a Braniska, druhá pri severnom okraji pohoria medzi Vyšným Slavkovom a Šindliarom. kh priebeh má vcelku smer Z—V. Väčšinou je tu zastúpený trias, niekde aj jura a krieda. Spodný trias sa začína transgresívnymi kremencami, ktoré ležia buď na perme, alebo priamo na kryštaliniku.

Naspodku sú ponajviac hrubozrnné až zlepencovité. Vo vyšších polohách prechádzajú do strednozrnných až jemnozrnných kremencov s vložkami pestrých bridlíc. Z nich sa pozvoľna vyvíjajú kvarcitické a sericitické bridlice a pestré verfénske bridlice. Stredný trias zastupujú zväčša dolomity, ktoré sú sivé, miestami tmavomodré. V okolí Šindliara sa stredný trias začína tmavými lavicovitými gutensteinskymi vápencami. V okolí Vyšného Slavkova sa v dolomitoch vyskytujú polohy sivých a zelených slienitých bridlíc.

Pri Harakovciach sa v dolomitoch vyskytujú hniezda limonitu, ktorý sa tu v minulosti ťažil. Ide o druhotné ložiská, ktoré vypĺňali dutiny v dolomitoch. Vrchný trias zastupujú poväčšine dolomity, len okolo priesmyku Braniska je vyvinutý v podobe lunzských vrstiev a karpatského keuperu.

Jura a spodná krieda sú zachované len útržkovite v okolí priesmyku. K jure patria tmavé doskovité slienité vápence, rohovcové vápence, svetlé a ružové vápence. Spodnú kriedu zastupujú slienité sivé vápence. Celá obalová séria je slabo metamorfovaná.

Stavba pohoria je dosť zložitá. Branisko predstavuje vyzdvihnutú hrasť pozdĺž zlomov smeru S—J, ktoré ho obmedzujú zo západnej i východnej strany. Staré tektonické formy sú takmer úplne zotreté alpínskymi štruktúrami. Z priebehu amfibolitov v masíve Sľubice možno usudzovať, že smer starých vrás bol SZ—JV. Alpínske tektonické pohyby sa na stavbe kryštalinika odrazili vznikom bridličnatosti v smere Z—V a mylonitových zón. Pohorie Braniska buduje teda viacero tektonických jednotiek.

Základnými jednotkami sú: kryštalický masív Sľubice so svojím mladopaleozoicko-mezozoickym obalom, ktorý patrí k veporidám, a kryštalický masív Braniska so svojím obalom, patriaci k tatridom. Príslušnosť masy dolomitov medzi Vyšným Slavkovom a Šindliarom nie je jasná. Môžu patriť k obalu, alebo predstavujú zvyšok chočského príkrovu. Poslednou tektonickou jednotkou, ktorá sa zúčastňuje na stavbe pohoria, sú gemeridy. Budujú južnú časť pohoria medzi Richnavou a Vojkovcami a vyskytujú sa v tektonických príkrovových troskách v okolí priesmyku. Kryštalické masívy Sľubice a Braniska predstavujú antiklinály, mezozoikum medzi nimi a na ich okrajoch synklinály.

1. časť   2. časť