Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

SLOVENSKO (Geológia) - Zemplínske vrchy (1. časť)
zdroj:
Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané:
31.1.2008

V južnej časti Východoslovenskej nížiny vystupuje malé pohorie, pretiahnuté v smere SZ—JV medzi Veľatami a Ladmovcami, nazvané Zemplínske vrchy. Dosahuje výšku 470 m. V geologickej literatúre sa označuje ako „zemplínsky ostrov". Je to jedno z najvýchodnejších jadrových pohorí. Budujú ho hlavne horniny mladšieho paleozoika, sčasti mezozoika a po okrajoch mladé sopečné horniny.

Kryštalické jadro nevystupuje priamo v Zemplínskych vrchoch, ale o niečo západnejšie, na východnom úpätí Miliča, južne od Veľkého Kazimíra. Možno však s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať, že i v Zemplínskych vrchoch sa v hĺbke pod mladopaleozoicko-mezozoickým obalom nachádza obdobné kryštalické jadro.

Toto kryštalinikum predstavujú muskovitické a dvojsľudové svory a svorové ruly. Miestami sú v nich tenké polohy sľudnatých a sericitických kvarcitov. V minerálnom zložení svorov prevláda muskovit a kremeň, v menšej miere je zastúpený biotit. Kvarcíty sú jemnozrnné až strednozrnné a skladajú sa z kremeňa a muskovitu, resp. sericitu. Bridličnatosť je zhodná s vrstevnatosťou a má smer SZ—JV so sklonom k JZ.

Zloženie tohto bridličnatého kryštalinického komplexu je veľmi podobné parakryštaliniku Čiernej hory. Je pravdepodobne jeho pokračovaním v juhovýchodnom smere, avšak na povrchu je od neho oddelené neogénnymi sedimentmi Košickej kotliny, Východoslovenskej nížiny a sopečnými Slanskými vrchmi.

Prevažnú časť Zemplínskych vrchov buduje paleozoikum. Je zastúpené vrchným karbónom (stefanom) a permom. Oba útvary majú kontinentálny vývoj. Karbón zastupujú dve súvrstvia. Naspodku je to súvrstvie tmavosivých až sivohnedých sľudnatých pieskovcov, ktoré sa striedajú s vrstvami piesčito-sľudnatých bridlíc. Miestami v spodnej časti sa vyskytujú aj zlepence. V súvrství sú časté vložky čiernych grafitických ílovcov a pri Veľkej a Malej Tŕni sa vyskytujú aj polohy antracitových uhoľných slojov.

Uhoľné sloje sa vyskytujú vo viacerých horizontoch a majú hrúbku od niekoľkých centimetrov až do dvoch metrov. V minulosti sa tu pokusne ťažilo uhlie. Je to jediný výskyt čierneho uhlia v Západných Karpatoch. V týchto vrstvách, nazvaných podla obce Tŕňa tŕňanské, sa vyskytuje bohatá vrchnokarbónska flóra (Annularía stellata, Sphenophyllum eniarginatum, Alethopteris bohemica, Sphenopteris ohmaniana, Sigilaríae, Cordaites, Calamites, prekremenené úlomky dreva araukaritových kmeňov a iné). Vrchné súvrstvie karbónu sú kašovské vrstvy. Sú to hlavne svetlosivé arkózovité pieskovce a arkózy, niekde s polohami ílovitých bridlíc. V nich sa vyskytujú prekremenené kmene araukaritov. V karbónskom súvrství juhovýchodne od Malej Tŕne sa vyskytujú aj polohy sopečných hornín, tufov a tufitov kremitých porfýrov.

Perm, ktorý sa vyskytuje najmä v severovýchodnej a juhovýchodnej časti ostrova, zastupujú cejkovské a černochovské vrstvy. Cejkovské vrstvy sa skladajú zo silne sľudnatých a pestrofarebných bridlíc. V spodných častiach sa vyskytujú polohy rôzno zrnitých zlepencov, skladajúce sa z okruhliakov žilného bieleho kremeňa, rúl, svorov a pieskovcov. Ojedinele sú v nich lavice jemnozrnných pieskovcov a polohy tufitov.

Cejkovské vrstvy sa priraďujú k spodnému permu. Na nich ležia černochovské vrstvy, zložené z tmavočervených, fialkovastých a červenohnedých ílovcov. Ich príslušnosť k spodnej alebo vrchnej časti permu je neistá.

1. časť   2. časť