www.commons.wikimedia.org/wiki/Category:
Maps_of_geomorphological_units_of_Slovakia
Minerály a horniny Slovenska :: prepni na celú stránku
|
Pod drobnohľadom |
SLOVENSKO
(Geológia) - Zemplínske vrchy (2. časť)
zdroj:
Slovensko II. (Príroda),
kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané:
2.2.2008
Druhohory sú v zemplínskom ostrove zachované len v juhovýchodnej časti medzi Ladmovcami a Černochovom. Začínajú sa transgresívnymi spodnotriasovymi lavicovitými kremencami. Miestami sú v nich vložky zlepencov s okruhliakmi bielych kremencov, čiernych buližníkov a červených porfýrov. Nad kremencami leží súvrstvie strednotriasových tmavých a svetlosivých doskovitých vápencov s oiedinelými polohami dolomitov. Sú silne prestúpené spleťou druhotných kalcitových žiliek. Pri Ladmovciach sú v nich náznaky medených rúd.
www.commons.wikimedia.org/wiki/Category:
Maps_of_geomorphological_units_of_Slovakia
Po okrajoch Zemplínskych vrchov vystupujú na niektorých miestach mladosopečné horniny. Súvislý pruh tvoria medzi Zemplínom a Kašovom. Sú to najmä ryolitové tufy a tufity, jemnozrnné až | hrubozrnné. Prevažnú časť horniny tvorí vulkanické sklo pemzovitého charakteru, zriedkavejší je andezit, kremeň a biotit. Pri Veľatoch sú silne prekremenené, takže majú charakter tvrdej a krehkej opálovitej hmoty.
Severne od Veľkej Tŕne sa ťažia v kameňolomoch ako stavebný materiál. Vyskytujú sa v nich vložky ílov, v ktorých sa našla tortónska mikrofauna. V okolí Cejkova, Zemplína a pri Bare sa nachádzajú drobné telesá hyperstenických andezitov. Sú to tmavé horniny s jemnozrnnou až celistvou základnou hmotou s porfyrickými výrastlicami živcov alebo pyroxénov.
Poslednou sopečnou horninou ktorá sa tu vyskytuje, sú sarmatské ryolity. Najviac ich je pri Viničkách, drobné telesá sú roztrúsené po severovýchodnom okraji zemplínskeho ostrova. Majú porfyrický charakter. Porfyrické výrastlice tvorí kremeň, živce a biotit.
Tektonika. Zemplínske vrchy tvoria hrasť, ohraničenú voči neogénu priľahlej nížiny sústavou výrazných zlomov smeru SZ-JV. Niektoré zlomy majú hlboké založenie a slúžili ako výstupové dráhy neogénnym vulkanitom. Okrem uvedeného systému zlomov uplatňujú sa na výstavbe pohoria i priečne zlomy smeru SV—JZ alebo Z—V.