Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

SLOVENSKO (Geológia) - Slovenské rudohorie (1. časť)
zdroj:
Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané:
22.2.2008

Slovenské rudohorie je jedno z najrozsiahlejších pohorí Západných Karpát. Zo severu je ohraničené dolinou Hrona, Vernárskym potokom, hornádskou časťou spišských kotlín, Braniskom a Čiernou horou, z juhu Lučenskou a Rimavskou kotlinou, z juhovýchodu a východu je obmedzené Košickou kotlinou a zo západu stredoslovenskými mladými sopečnými pohoriami Poľany, Javoria a Krupinskej planiny.

Geologická stavba tohto pohoria je veľmi zložitá a možno v ňom rozlíšiť dva základné celky. Západnú časť Slovenského rudohoria (označovanú niekedy ako Veporské pohorie) buduje stredne až hlboko premenené parakryštalinikum a granitoidné masívy. Mladoprvohorný a druhohorný obal kryštalinika sa zachoval len vo zvyškoch, obyčajne na okrajoch kryštalinika alebo pod presunutými druhohorami (prípad Muránskej planiny). Táto časť predstavuje i samostatnú tektonickú jednotku — veporidy —, ktorá vznikla počas kriedových horotvorných procesov. Delí sa na štyri tektonické pásma, ktoré sú od seba oddelené mohutnými prešmykmi alebo zlomami. Od severu na juh je to pásmo ľubietovské, krakl'ovské, pásmo Kráľovej hole a pásmo Kohúta.

Východnú časť pohoria (označovanú ako Spišsko-gemerské rudohorie) tvoria málo premenené prvohory, ku ktorým sa družia na okrajoch oblasti budované druhohorami. Tieto sú na niektorých úsekoch v pozícii obalovej, miestami však boli od podkladu odlúčené a presunuté na sever. Na juhu je to Slovenský kras, na severe Galmus, Stratenská hornatina a Muránska planina (presunutá na veporidy). Táto východná časť pohoria predstavuje tektonickú jednotku zvanú gemeridy.

Veporidy

Kryštalinikum západnej časti Slovenského rudohoria (veporíd), ktoré buduje podstatnú časť pohoria, je veľmi rozmanité, pokiaľ ide o látkové zloženie i pokiaľ ide o premeny jeho zložiek. Jednotlivé horninové pruhy parakryštalinika sa striedajú s granitoidnými horninami, pričom ich priebeh je SV—JZ. Stupeň metamorfizmu (premien) je v jednotlivých častiach pohoria tiež rozdielny. V severnejších pásmach je vcelku vyšší, v pásme Kohúta nižší. K hlboko premeneným horninám patria ortoruly, migmatíty a pararuly.

Ortoruly sa vyskytujú v kryštaliniku pásma Kohúta, v jeho naj severnejšej častí, pozdĺž muránskej línie v pruhu dlhom asi 2 km. Vystupujú vo svorovej sérii a sú sčasti migmatitické. Sú to drobnozrnné svetlo ružové horniny s výrazne usmernenou textúrou. Na ich zložení sa podieľajú kyslé plagioklasy, ortoklas, kremeň, biotit a z akcesórií najmä apatit. Podobné migmatitické ortoruly sa vyskytujú v ľubietovskom pásme, kde tvoria si 10 kilometrov úzky pruh na rozhraní pruhu migmatitov a pararúl. Sú to horniny majúce vzhľad usmernených žúl s výrastlicami draselných živcov.

Ubúdaním granitoidnej zložky prechádzajú ortoruly do migmatitov, na ktorých možno pozorovať striedanie sľudnatejších prúžkov s prúžkami svetlo ružovej ortozložky. Okrem toho často obsahujú aj granát. V severnejšom pásme Kráľovej hole sa nachádzajú pegmatitické migmatity. Medzi Muránskou Dlhou Lúkou a Revúcou a od Revúčky na východ smerom k Ratkovskému Bystrému vystupujú na oboch svahoch údolia migmatity v podloží granitoidného pásma. Vyskytujú sa tu nebulitické migmatity, t. j. granitoidy s takmer úplne rozpustenými, „vstrebanými" uzavreninami kryštalických bridlíc, ako aj „páskované migmatity"—arterity. V antiklinále Trešníka sa migmatity označujú ako imbibičné, t. j. parabridlice s vtrúsenými väčšími zrnami živca.

Pararuly tvoria podstatnú časť kryštalinika kráľovohoľského, krakľovského a ľubietovského pásma. Menej často sa vyskytujú v kohútskom pásme. Najrozšírenejší typ pararúl sa vyznačuje vysokým obsahom sľúd, najmä biotitu, ktorý vznikol premenou ílovitých hornín. Miestami sú v nich polohy bohaté na kremeň, rôznej mocnosti, ktoré vznikli premenou piesčitých sedimentov. Sú z nich kvarcitické pararuly. V pararulách sa vyskytujú rôzne hrubé polohy amfibolitov, ktoré vznikli premenou zásaditých geosynklinálnych sopečných hornín a ložných žíl. Na styku s granitoidnými horninami boli amfibolity postihnuté neskoršou metamorfózou, pri ktorej nastala biotitizácia amfibolov alebo aj prínos kremenno-živcovej hmoty do amfibolitov. Amfibolity sa najviac vyskytujú v krakľovskom pásme.

K mezozonálne, t. j. k stredne metamorfovaným horninám patria dvojsľudové svory, v ktorých sa miestami vyskytujú výrastlice granátov. Sú rozšírené najmä v kohútskom pásme. Tvoria úzky pruh južne od Muránskej Huty smerom k Muránskej Dlhej Lúke. Tento komplex pokračuje na západ a označuje sa ako granáticko-svorová zóna. Budujú ju granátické svory a biotitické svorové ruly. Ako vložky, obyčajne tenké, sa v nich vyskytujú granátické kremence, kryštalické vápence, ktoré sú v okolí Hnúšte metasomaticky, t. j. látkovou zámenou premenené na magnezity.

V južnej časti pásma Kohúta veľké plochy zaberajú horniny slabo až stredne premenené. Sú to sericitické, sericiticko-chloritické a chloritické fylity, dvojsľudové a drobové fylity, prechádzajúce do metakvarcitov (premenených kremencov). Na styku s granitoidnými horninami sú zmenené na rohovcové ruly. Pásmo výskytu týchto hornín sa označuje ako fylitovo-migmatitové pásmo. Uvedené kryštalické bridlice prestupujú granitoidné horniny, ktoré v oblasti Čiernej Lehoty, Hnúšte a Chyžného mali za následok vytvorenie pásma migmatitov. V nadloží granitoidných hornín vznikli biotitické a granátické fylity až rohovcové ruly, v podloží migmatity až zmiešané granitoidy.

Vo veporidnej časti Slovenského rudohoria okrem kryštalických bridlíc sú značne rozšírené granitoidné horniny. Z neskoroorogénnych granitoidov veporidného kryštalinika sú zastúpené biotitické granodiority až žuly, často porfyrovité. Vyskytujú sa v pásme Kráľovej hole a v pásme Kohúta. Sem patria výraznejšie typy granitoidných hornín, ako sihlanský granodiorit až kremenný granodiorit s rovnomernou zrnitosťou a všesmernou štruktúrou a s pomerne hojným biotitom, ďalej svetlejšia hrončocká porfyrovitá biotitická žula a iné. Najrozšírenejšie vo veporidnom kryštaliniku sú kyslejšie odrody nepravidelných tvarov bez zreteľného ohraničenia.

Ďalším rozšíreným typom je biotitický granodiorit až porfyrovitá žula, označovaná ako veporský typ, ktorá sa vyskytuje južne od biotitického granodioritu až kremenného dioritu, budujúceho strednú hrebeňovú časť veporského pohoria. Tieto horniny niekde prechádzajú do porfýrovitých typov. V juhozápadnej časti veporidného kryštalinika na styku s gemeridami vystupujú menšie masívy granitoidov. Sú to prevažne kyslé muskovitické až dvojsľudové granity a niekde granodiority stredného zrna, prechádzajúce do drobnozrnných a porfyrických žúl a granodioritov. Tieto granitoidy spôsobili okrem javov charakteristických pre dotykovú premenu rozsiahlu výmenno-granitizačnú premenu — migmatitizáciu. Na rozdiel od granitoidov pásma Kráľovej hole sú uvedené typy svetlejšie a obsahujú menšie množstvo biotitu a primárneho muskovitu. Z hlavných minerálnych zložiek je zastúpený biotit, ortoklas, mikroklín, kremeň, muskovit, oligoklas, albit-oligoklas a albit. Zo sekundárnych minerálov je to sericit, chlorit, miestami vo väčšom množstve titanit a iné.

Charakteristickým znakom veporidného kryštalinika je jeho spätná premena (diaftoréza) a premena tlakom - mylonitizácia. Spätnú premenu spôsobili mladé tektonické procesy. Z kryštalických bridlíc hlbinného rázu (biotitických rúl a pod.) vznikli pritom horniny menej hlbinného charakteru, ako chloriticko-muskovitické svory, zložené vedľa všadeprítomného kremeňa z nerastov charakteristikých pre nízky stupeň premeny v malých hĺbkach — sodného živca (albitu), muskovitu, sericitu, chloritu a z minerálov epidotovo-zoizitovej skupiny, často obsahujúcich aj uhličitany (kalcit, ankerit).

Pri vyššom stupni spätnej premeny vznikli z rúl a svorov horniny, ktoré majú nerastné zloženie aj celkový vzhľad chloriticko-sericitických fylitov. Tieto fylitické horniny nazývame fylonity. V nich došlo k rozrušeniu pôvodných nerastov a k vykryštalizovaniu nových minerálov. Miestami sa vyskytujú zvyšky nezmenených hornín, ktoré ukazujú, z čoho také fylitické horniny vznikli. Aj granitoidné horniny veporidného kryštalinika sú na niektorých miestach oblastne tlakom premenené v rôznom stupni epizonálnej metamorfózy.

1. časť   2. časť   3. časť   4. časť   5. časť