Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

SLOVENSKO (Geológia) - Slovenské rudohorie (3. časť)
zdroj:
Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané:
29.2.2008

Druhohory

Druhohory v Slovenskom rudohorí sa vyvíjali v dvoch základných smeroch. V západnej časti, vo veporidách, sú zachované vo zvyškoch, tvoria obal kryštalinika a sú celé premenené. Najúplnejšie sú zachované západne od Dobšinej (Foederata séria) a miestami v podloží presunutého mezozoika (gemeridného) Muránskej planiny. Začínajú sa spodnotriasovými kremencami a pestrými bridlicami, metamorfovanými na epikvarcity a fylity. V ich nadloží vystupujú sivé dolomity a kryštalické vápence.

Najvrchnejšiu časť pri Dobšinej tvoria tmavé až čierne ílovité bridlice s polohami vápencov a rohovcových vápencov. Na južnom okraji pásma Kohúta sú zachované len spodnomasové kremence z obalovej série. Severne od Lučenca pri Ružinej a Tuhári ležia na kremencoch dolomity a kryštalické vápence, ktoré sa ťažia ako mramor. V okolí Ľubietovej vystupujú ako obal kryštalinika kremence a dolomity.

Vo východnej časti Slovenského rudohoria majú druhohory iný vývoj (gemeridný). Tvoria tu obal prvohôr, niekde sú však od neho odlepené a samostatne presunuté na veporidy (napríklad Muránska planina). Druhohorné celky vo východnej časti Slovenského rudohoria lemujú okraje pohoria a tvoria viac-menej samostatné horopisné celky. Na juhu je to Slovenský kras, na severe Stratenská hornatina, Galmus a Muránska planina, ktorá zasahuje až do stredu pohoria.

Charakteristickým znakom druhohôr v tejto časti pohoria je značná mocnosť jednotlivých súvrství a nevýrazná hranica voči permu. Začínajú sa bridličnato-pieskovcovým súvrstvím, tvoreným rytmicky sa striedajúcimi červenými i svetlými pieskovcami až kremencami, resp. červenými i zelenými ílovcami. Pieskovce spodných častí majú často krížové zvrstvenie a čeriny. Vyššia časť súvrstvia býva ílovitejšia a na niektorých mies-tach obsahuje šošovky anhydritu a sadrovca (Novoveská Huta, Silická Jablonica, Silická Brezová). Súvrstvie obsahuje mnoho skamenelín, ktoré poukazujú na jeho vek — zeis-kampil. Sú to najmä: Claraia clarai, Anodontofora fassaensis, Myophoria costata, Turbo rectecostatus, Gervilleia exporrecta, Tirolites cassianus atd'.

Vrchnú časť spodného triasu — kampil — tvorí slienito-vápencové súvrstvie, zložené zo zeleno-sivých aj žltkastých slienilých bridlíc s polohami svetlých slienitých doskovitých vápencov. Miestami obsahuje aj vložky červených slienitých bridlíc a vápencov. Kampilské súvrstvie obsahuje tiež hodne skamenelín, •/. ktorých mnohé sú totožné s predošlými, avšak v tomto súvrství sú početne zastúpené cefalopódy: Dinarites mucianus, Dinarites nudns, Dinarites drcumplicalus, Tirolites illyricus, Tirolites idrianus, Tirolites spinosus. Hrúbka spodného triasu v Slovenskom krase dosahuje až 1000 m, zatiaľ čo v Stratenskej hornatine a Galmuse len 200—300 m. V súvrstviach spodného triasu vystupuje mnoho malých telies zásaditých. hornín, ako serpentinitov, glaukofanitov, diabasov, diabasporfyritov, ktoré sa považujú za spodnomasové. Mnohé z nich však môžu byť oveľa mladšie.

Stredný trias je značne rozšírený a tvorí podstatnú masu druhohorných hornín. Zdanlivo má mono-tónny vývoj vápencový a dolomitový, avšak v skutočnosti je jeho vrstvový sled veľmi pestrý, aj keď sa v ňom striedajú najmä uhličitanové členy. Začína sa obyčajne tmavými vápencami a tmavými dolomitmi, nad ktorými v Slovenskom krase vystupujú svetlé vápence a svetlé dolomity, v Stratenskej hornatine najprv sivé až tmavé vápence s rohovcami a potom svetlé vápence. V Slovenskom krase sa vyskytujú v strednom triase svetlé a ružovkasté vápence, ako aj rohovcové vápence a niekoľko polôh dolomitov.

Najrozšírenejším typom hornín stredného triasu sú tu svetlé a svetlosivé vápence tzv. wettersteinského typu, ktoré budujú rozsiahle krasové oblasti Slovenského krasu, Muránskej planiny a Galmusu. Sú väčšinou masívne, niekde i lavicovité. Ich podstatnú časť tvorí organodetritický typ vápencov, ktorý obsahuje úlomky vápencov, rias, húb a schránok mäkkýšov. Strednotriasové vápence obsahujú množstvo fauny, ramenonožcov, lastúrnikov, bruchonožcov, blavonožcov, krinoidov, machoviek a foraminifér. Z ramenonožcov sú najčastejsie: Rhynchonella decurtata, Rhynchonella trinodost, Spirigera trigonella, Spiriferina fragilis, Valdheimia a.ugusta a Terebratnla, z hlavonožcov Ptychites acutus, Ptychites megalodiscus, Arcestes, Norites apidoides, Orthoceros campanile.

V strednotnasových vápencoch sa v značnom množstve vyskytujú morské rastliny - riasy, ktoré v období sedimentácie tvorili na dne nehlbokého mora (50-100 m) celé porasty, zvané morské lúky. Pomocou nich možno stanoviť veľmi podrobný sled vrstiev. Najdôležitejšie sú zelené riasy, Dasydadaceae, daceae, ako Teutloporella herculea, Physoporella pauciforata, Diplopora annulata, Oligoporella pilosa.

V strednotriasových vápencoch, najmä v Slovenskom krase, sa vytvorili mohutné jaskynné systémy, ako Domica, Gombasecká jaskyňa a i. Hospodársky sa tieto vápence využívajú vo veľkolomoch v Gombaseku, vo Včelároch a v Margecanoch na rôzne ciele.

Vrchný trias je menej rozšírený ako stredný. Vývoj má väčšinou uhličitanový. V Slovenskom krase sa zachoval pri Silickej Brezovej a tvoria ho svetlé alebo červené lavicovité hľuznaté vápence, ktoré sa tu ťažia ako brezovský mramor. Obsahujú skameneliny lamelibranchiát — Monotis salinaria, Halcbia imperialis a cefalopód — Arcestes a Celtites. Ďalším výskytom je Drienkova hora pri Drnave, kde ho zastupujú svetlosivé lavicovité vápence s megalodontmi a krinoidové vápence s bohatou faunou ramenonožcov (Terebratulagregariaeformis, T. pyríformis, Waldheimia norica, Spiriferina suessi, S. kôssenensis) a. hlavonožcov (Megaphylites insectus, Arcestes subum, A. bilicalus, Celtites ardnini).

V Muránskej planine a Stratenskej hornatine má vrchný trias vápencový a dolomitický vývoj. Sú to buď masívne svetlé organogénne vápence, alebo lavicovité vápence (dachsteinské) a sivé dolomity. V spodnej časti sú-vrstvia sú miestami vyvinuté tmavé bridlice a pieskovce. Vápence na mnohých miestach obsahujú bohatú faunu ramenonožcov, lastúrnikov, hlavonožcov a koralov.

Jura v Slovenskom rudohorí je zachovaná len vo zvyškoch. Neznamená to však, že tu nebola vyvinutá, ale v pokriedovom období, ked' pohorie bolo už vyzdvihnuté, podľahla erózii. V Stratenskej hornatine a Muránskej planine je jura zastúpená súvrstvím tmavých doskovitých vápencov s rohovcami a tmavých bridlíc. V tomto súvrství sa vyskytujú aj šošovky pestrých vápencov, najmä krinoidových. V krinoidových vápencoch sa našla táto fauna: Waldheimia engelhardti, Waldheimia ewaldi, Rhyncho-nella plicatissima, Phylloceras sp., Bellemnites sp.

V Slovenskom krase je jura známa pri Drnave na Drienkovej hore a z iných drobných lokalít. Zastupujú ju tu červené a biele krinoidové vápence, červené hľuznaté vápence a pestré rádiolarity. Fauna amonitov (Zetoceras zetes, Vermiceras sp., Deroceras sp.) z tohto súvrstvia svedčí o jeho liasovom veku.

Krieda je v Slovenskom rudohorí vyvinutá veľmi nepatrne a nemá význam pre stavbu pohoria. Je tu zastúpená vrchná krieda v gosauskom vývoji, ktorá sa usadila v niektorých depresiách po hlavnom horotvornom procese, a preto je nezvrásnená. Pri Drienovci, východne od Turny nad Bodvou, vyskytujú sa hrubozrnné zlepence, ktoré ležia na triasových vápencoch. Ich okruhliakový materiál pochádza výlučne z druhohôr. V ich podloží na južnom okraji výskytu je menšia poloha bauxitu, ktorý predstavuje kriedový produkt zvetrávania. Druhý výskyt, pravdepodobne z vrchnej kriedy, je pri Dobšinskej ľadovej jaskyni. Je to súvrstvie zlepencov, červených pieskovcov a bridlíc, ktoré sa nepravidelne striedajú.

1. časť   2. časť   3. časť   4. časť   5. časť