Minerály a horniny Slovenska :: prepni na celú stránku
|
Pod drobnohľadom |
SLOVENSKO
(Geológia) - kotliny - Podunajská panva (2. časť)
zdroj:
Slovensko II. (Príroda),
kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané:
16.4.2008
Vrstvy sarmatu majú zhruba také isté rozšírenie ako vrchný tortón. Na východnom úpätí Malých Karpát patria k sarmatu štrky a sčasti piesky, ktoré v nadloží prechádzajú do vápnitých ílov. Na východnom okraji panvy zastupujú sarmat štrky, zlepence, piesky, pieskovce a organogénne vápence, striedajúce sa s ílmi. Súvrstvie sarmatu je bohaté na skameneliny mäkkýšov (Tapes gregaria, Limnocardium plicatum, Mohrensternia, Hydrobia a iné). V okrajovej severovýchodnej časti Podunajskej nížiny prebiehala intenzívna sopečná činnosť s vytváraním andezitov a najmä ryolitov.
Pliocén je rozšírený v celom rozsahu panvy a tvorí hlavnú časť jej výplne. Možno v ňom rozlíšiť tri súvrstvia, patriace k panónu, pontu a levantu. Panón sa začína usadzovaním vápnitých ílov, ktoré smerom do nadložia vystriedajú piesky s polohami pestrých ílov a štrkov. Íly sa často iažia ako tehliarska surovina (Pezinok). Vrstvy obsahujú jednotvárnu faunu lastúrnikov (Congeria subglobosaJ a bruchonožcov (Melanopsis fossilis). Vyššie polohy panónu tvoria zelené, modré a sivé piesčité íly a v okrajových častiach zarastaním okrajových močiarov vznikali uhľonosné vrstvy. Sú známe medzi Želiezovcami a Gbelcami, pri Pukanci, Beladiciach, z okolia Piešťan a inde. Lignitové sloje, aj keá niekde dosahujú hrúbku 2-3 m, majú podradnú kvalitu a rýchle sa vykliňujú. Preto nemajú hospodársky význam. Pri Piešťanoch sa usadili pestré sladkovodné íly (maliarske hlinky) a piesky, vhodné áko sklárska surovina, a riasové travertínové vápence. Mocnosť panónu je vyše 1000 m.
Pont zastupuje pestré súvrstvie sladkovodného pôvodu v strede panvy, s mocnosťou až 1500 m. Prevládajú v ňom jemnozrnné piesky, ktoré sa striedajú s pestrofarebnými ílmi, miestami so štrkmi. Skameneliny sú v ňom chudobné ( Unio wetzleri, viviparus neumayeri, Melanopsis praemorsa, Planorbís cornu). Veľká hrúbka usadenín svedčí o tom, že prehýbanie panvy a klesanie podložia boli veľmi intenzívne. Do poklesnutých častí bolo splavované veľké množstvo materiálu zo zdvíhajúcich sa jadrových pohorí.
Najvrchnejšiu časť pliocénu (levant) predstavuje sladkovodná štrková kolárovská formácia. Štrky majú monotónne zloženie a boli donášané riekami do prietočných jazier. Kde-tu sú v nich polohy pieskov a ílov.
V Podunajskej nížine sú značne rozšírené aj štvrtohorné usadeniny, a to najmä dvojakého druhu. Sú to predovšetkým spraše, vyskytujúce sa na trnavskej, nitrianskej, žitavskej a hronskej tabuli. Vznikli činnosťou vetra v ľadových dobách. Druhou skupinou sú riečne usadeniny, náplavy Dunaja, Váhu, Nitry a Hrona.
Podunajská nížina má kryhovú stavbu, podmienenú viacerými sústavami zlomov. Zlomy JZ-SV, obmedzujúce jadrové pohoria, ako Považský Inovec, Tríbeč, pokračujú aj do panvy a obmedzujú pochované elevácie (chrbty), ktoré predstavujú pokračovanie rnegaantiklinál uvedených pohorí. Medzi nimi sú stupňovité priekopové prepadliny. Tieto ponorené chrbty prestali hrať úlohu elevácií až v pliocéne.
Menej výrazné sú zlomy v smere SZ-JV, ktoré sa uplatňovali najmä v tortóne, avšak ich založenie je oveľa staršie, pravdepodobne až varíske. K najmladšiemu systému zlomov patria zlomy S-J, ktoré sa uplatňujú najmä pri východnom a severnom okraji panvy. Výškové skoky pozdĺž zlomov sú veľmi rôzne. Najväčší sa predpokladá (vyše 2000 m) pri kravianskom zlome, rovnobežnom s Dunajom.