Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

Reliéf Slovenska - 2. časť
zdroj:
www.referaty.sk
pridané:
25.5.2005

3. Morfoštruktúrne typy reliéfu

Formy reliéfu nie sú závislé len od geomorfologického činiteľa, ale aj od geologického prostredia. Predovšetkým tečúca voda, ale čiastočne aj zvetrávanie, pohyb zvetralín po stráňach, ľadovec a vietor vytvárajú v určitých geologických štruktúrach typické tvary. Okrem foriem na kvartérnych horninách, ktoré už boli charakterizované, možno vyčleniť nasledujúce typy reliéfu:

RELIÉF NA VONKAJŠOM FLYŠI – je ovplyvnený rôznou geomorfologickou hodnotou jednotlivých vrstiev hornín a súvrství. Prejavuje sa to viac ako tektonika. Flyš je vyvinutý v dvoch fáciách. V ílovcovej fácii prevládajú ílovce a slienité ílovce, pieskovce tvoria podradnú zložku. Tu je flyš menej odolný voči zvetrávaniu a erózii ako flyš v pieskovcovom vývoji. V dôsledku toho sa flyšové pásmo rozčlenilo na sústavy eróznych brázd a kotlín na miestach ílovcového flyšu a pásma vypreparovaných chrbtov a vrchov na miestach budovaných flyšom v pieskovcovom vývoji.

RELIÉF BRADLOVÉHO PÁSMA – bradlové pásmo predstavuje erózno-denudačný typ reliéfu, v ktorom sa výrazne prejavujú rozdiely dvoch základných typov hornín. Sú to odolné vápence jury a spodnej kriedy, ktoré tvoria jadrá vrás a plasické horniny vrchnej kriedy, predovšetkým menej odolné púchovské sliene, ktoré tvoria ich obal. Toto pásmo bolo antiklinálne vztýčené súvrstvie.

Výsledkom erózie je úzka výrazná erózna brázda, ktorá oddeľuje pohoria vonkajšieho flyšového pásma od centrálneho pásma Karpát. Bradlové pásmo vystupuje spod neogénu Viedenskej kotliny na západnom okraji Myjavskej pahorkatiny pri Podbranči. Odtiaľ pokračuje cez Myjavu do Bielych Karpát. V okolí Púchova nadobúda pásmo šírku 21 km a prechádza na obe strany Váhu. Pri Žiline prechádza bradlové pásmo na sever od Váhu v tzv. Kysuckej bráne, z Oravy prechádza cez Poľsko poza Tatry a vracia sa na naše územie. Tu sa bradlá najviac sústredia a vytvárajú jediný samostatný geomorfologický celok – Pieniny. Odtiaľ prechádzajú na sopečné svahy Vihorlatu a naposledy sa u nás objavujú vo forme bradlových hrebienkov pri Podhorodi medzi Vihorlatom a Popričným.

RELIÉF NA VNÚTROKARPATSKOM FLYŠI – typickými horninami sú pieskovce, ílovce a tzv. súľovské zlepence. Sú odolné voči zvetrávaniu a erózii. Vyvinuli sa dlhé erózne brázdy (Podtatranská brázda, Podchočská brázda). Typické sú aj zosuny, ktoré postihovali cestné komunikácie, obydlia, ovocné sady. Na Kubínskej holi, Veľkej Rači a Javorine zosuny spestrujú povrch lyžiarskych zjazdoviek.

RELIÉF NA KRYŠTALINIKU – viaže sa na kryštalické jadrá jadrových pohorí a plochy Slovenského rudohoria. Zmeny v reliéfe sú spôsobené zlomovými líniami. V kontraste s hladkými formami reliéfu sú ostré formy hrebeňov, skalných veží a žľabov. Chrbty a stráne sú menej členité, výrazné formy sa vyskytujú na odolnejších horninách – Slovenské rudohorie, Považský Inovec, Tríbeč, Tatry a Nízke Tatry.

RELIÉF NA PERMSKÝCH A DRUHOHORNÝCH SEDIMENTÁRNYCH HORNINÁCH – tento reliéf sa vyskytuje v jadrových pohoriach a v Slovenskom rudohorí. V jadrových pohoriach tatranského oblúka sa nachádza spravidla na severozápadnej, resp. severnej strane, v nízkotatranskom oblúku a v Slovenskom rudohorí po oboch stranách. Vyznačuje sa veľkou pestrosťou a bohatosťou tvarov. Je to spôsobené pestrým zložením rôzne odolných hornín, ktoré boli intenzívne zvrásnené a rozlične sa vertikálne i horizontálne striedajú. Zvlášť vyčleňujeme krasový reliéf, ktorý môžeme nájsť na karbonátových horninách. Formy reliéfu možno sledovať predovšetkým v tatridnej jednotke, v križňanskom a chočskom príkrove a na ich styku. V tatridnej jednotke na kryštalickom podloží sa vyskytujú veľmi odolné kremité pieskovce, zlepence a kremence. Vyčnievajú na rázsochách ako rad kozích chrbtov a ako kvesty, skalné hrebene, skalné hrady (Tríbeč, v Malých Karpatoch). Vo všetkých jednotkách sa v reliéfe vynímajú široké pásy sklanatých vrchov z vápencov a dolomitov.

Majú strmé svahy, skalné steny a bralá, rieky v nich prerezávajú úzke tiesňavy (Kňaží stôl, Rokoš, Vápeč, Maleník – v Strážovských vrchoch, Bujačí vrch v Belianskych Tatrách). Chočský príkrov, ktorý sa nasunul na križňanský, vytvoril mohutný komplex vápencov a dolomitov, výrazne vystupujú nad hladký, znížený povrch križňanského príkrovu. Potoky tečúce cez vápence a dolomity vyhĺbili úzke doliny a tiesňavy (Jánošíkove diery a Tiesňavy – Malá Fatra, Prosiecka a Kvačianska dolina v Chočských vrchoch, Gaderská dolina vo Veľkej Fatre). Ďalšími tvarmi sú tektonické okná s hladko modelovanými formami – vznikli v miestach, kde odstránili erózno-denudačné procesy vápencové a dolomitické horniny chočského príkrovu, odkryli sa mäkššie horniny slieňovcov a slienitých bridlíc, príkrovové trosky – vznikli postupnou eróziou a denudáciou odolnejších príkrovov zložených z odolných vápencov a dolomitov (Veľký a Malý Rozsutec, Boboty, Sokolie).

KRASOVÝ RELIÉF – kras sa na Slovensku viaže predovšetkým na karbonátové horniny v obalovom slede autochtónneho mezozoika a v systéme subtatranských príkrovov (križňanský, chočský a strážovský). V gemerskom pásme sú to najmä silický a muránsky príkrov. V menšej miere sa nachádza krasový reliéf aj v bradlovom pásme a na mladých travertínoch.Podľa klasifikácie rozoznávame na Slovensku dva morfoklimatické typy krasu:

1. stredoeurópsky kras mierneho pásma – na nižšej úrovni sa delí na horský a kotlinový kras. V rámci HORSKÉHO krasu je 5 geomorfologických typov: planinový kras – reprezentovaný samostatnými planinami, ktoré sú navzájom oddelené hlbokými kaňonmi. Tento kras sa viaže na silický a muránsky príkrov. Patrí tu Slovenský kras s rozlohou 800 km2. Nachádza sa tu veľa krasových závrtov, škrapov, priepasti (Čertova diera, Brázda), jaskyne (Domica, Gombasecká, Silická ľadová), Slovenský raj s jaskyňami Dobšinská ľadová, najdlhšia Stratenská. Ďalším typom je rozčlenený kras masívnych chrbtov, hrastí a kombinovaných vrásovo-zlomových štruktúr – u nás plošne najviac zastúpený, vyskytuje sa takmer vo všetkých jadrových pohoriach aj v Slovenskom rudohorí. V rámci Malých Karpát poznáme Borinský, Plavecký, Dobrovodský, Čachtický kras, sprístupnené sú jaskyne: Driny, Čertova pec, Harmanecká, Važecká jaskyňa. Ďalším typom je rozčlenený kras monoklinálnych hrebeňov a chrbtov – oddelených hlbokými dolinami tiesňavového charakteru. Najkrajšie je vytvorený Demänovský kras – a jeho systém jaskýň (Dem. jaskyňa Slobody, Dem. ľadová jaskyňa, Okno, Psie diery, Pustá jaskyňa), Bystriansky kras s ponormi, vyvieračkami, krasovými jamami a suchými dolinami, Bystrianska jaskyňa.

Kras bradlovej štruktúry – menšie povrchové formy a kratšie jaskyne. Vršatecké bradlá, Veľký a Malý Manín, Pieniny s jaskyňou Aksamitkou. Do KOTLINOVÉHO krasu patria menšie krasové územia na dnách vnútrohorských kotlín a ostrovné polohy krasu na Podunajskej pahorkatine. Kras izolovaných krýh a tvrdošov – ostrovné polohy krasu, ktorý sa vytvoril na izolovaných, tektonicky vyzdvihnutých kryhách karbonátových hornín v nížinách a kotlinách Západných Karpát. Kras úpätných plošín a terás – tektonicky poklesnuté kryhy karbonátových hornín ležiacich na dne kotlín. Karbonáty vytvárajú úpätné plošiny – pedimenty (Horehronské podolie – Šumiacky, Hornolehotský; Hybský a Malachovský kras). Kras travertínových kôp a kaskád – v pohoriach aj v kotlinách, vyskytujú sa v nich škrapy, aj menšie jaskynky. Skrasovatené sú pevné travertíny v Liptovskej kotline (Lúčky), Spišské Podhradie, Bojnice, Borová hora. 2. vysokohorský kras – nachádza sa v najvyšších polohách vysokých pohorí (1500 – 2100 m n. m.). Známy je u nás kras Belianskych Tatier (tu sa kras vyvinul v monoklinálnych chrbtoch, je sprístupnená Belianska jaskyňa), Západných Tatier (Červené vrchy), Ďumbiersky kras (v nadmorskej výške 1700 m, vytvorené sú menšie krasové jamy a škrapy, jaskyne a priepasti) a kras Vysokých Tatier (Široká). RELIÉF NA NEOGÉNNYCH SOPEČNÝCH HORNINÁCH – neogénny vývoj našich sopečných pohorí trval dlho, sopečná činnosť sa opakovala. Vznikali vrtevnaté sopky, zložené sopky s parazitickými krátermi. Niektoré kryhy vystupovali, iné klesali a nakláňali sa. Pokles krýh dal vznik kotlinám v sopečných pohoriach: Žiarska, Pliešovská kotlina. Dnes sa zachovalo pomerne málo tvarov z pôvodného sopečného reliéfu. Spôsobili to erózia a denudácia, ktorých činnosťou sa u nás vytvoril rad foriem reliéfu. Sú to: stupňoviny na rozrušovaných kryhách stratovulkánov – striedajú sa tu strmšie sklony na tvrdých lávových pokrovoch s miernejšími svahmi a zníženinami na tufoch a aglomerátoch. Vznikajú skalné hrady obkolesené sutinami. Svoj charakter si zachovala Poľana, značne znížená – s kráterom v tvare kaldery, Javorie, Popričné, západné úbočie Vtáčnika, západné svahy Štiavnických vrchov, západné a južné svahy Pohronského Inovca, Vihorlat. Podhorské a medzihorské tabule – na tufoch, tufitoch a sopečných brekciách. Najlepšie zachovaným pozostatkom tabule je Krupinská planina, so strmým južným okrajom. Ďalšie zvyšky tabúľ – podhorie Poľany, Popričného, na obvode Vtáčnika, na úpätí Javoria.

Vypreparované intruzívne telesá (pne, výplne komínov a trhlín) – okolie Prešova so Šarišským a Kapušianskym hradom, Rohy, Snory, Syroň, Cerová vrchovina, Šiatoroš, Karanč. Tvary rozrušovaných propylitizovaných a prekremenených obvodov – vznikli premenou a impregnáciou horúcimi roztokmi, Novobanská kotlina, okolie Banskej Štiavnice, Kremnice, Banskej Belej. Zvyšky lávových prúdov a pokrovov - tvorené hlavne pyroxenickými andezitmi – na chrbtoch a vrchoch niektorých pohorí, kde tvoria skalné čiapky, ktoré sa na okrajoch rozpadávajú v sklané piliere a kancle. Sitno – Štiavnické vrchy, Vihorlat, Sninský kameň - Vihorlat , Šimonka – Slanské vrchy, Buchlov, Kláštorná skala – Vtáčnik, Klenovský a Ľubietovský Vepor. Zvyšky bazaltových prúdov – okolie Hajnáčky a Fiľakova, Poanský vrch, Bučoň, planina Medveš.

RELIÉF NA NEOGÉNNYCH USADENÝCH HORNINÁCH – najvýraznejšie tvary vznikajú na miestach rozlámania a mierneho naklonenia krýh, je tu hlbšia rezba reliéfu a hustejšia sieť dolín a úvalín, môžu vznikať aj výmole. Nakláňaním krýh sa vysvetľuje aj asymetria dolín Nitrianskej, Žitavskej a Hronskej pahorkatiny.

1. časť   2. časť   3. časť