Minerály a horniny Slovenska :: prepni na celú stránku
|
Pod drobnohľadom |
Reliéf
Slovenska - 3. časť
zdroj:
www.referaty.sk
pridané: 26.5.2005
4. Relatívna výšková členitosť reliéfu
V dôsledku pôsobenia endogénnych a exogénnych reliéfotvorných činiteľov dochádza v určitom čase na niektorých miestach k rozčleňovaniu, na iných miestach k zarovnávaniu zemského povrchu. Rozhodujúcim činiteľom tohto procesu v našich podmienkach je riečna erózia, avšak podieľajú sa na ňom aj všetky ostatné geomorfologické činitele. Najčastejšie sa rezba reliéfu vyjadruje pomocou relatívnej vertikálnej členitosti. Tá sa najčastejšie určuje na základe siete kruhov s polomerom 2 km, na ktorých sa sleduje rozdiel medzi najnižším a najvyšším bodom. Na základe takto zostrojenej mapy bolo vyčlenených na Slovensku 7 typov reliéfu:
ROVINY – rovinný až nepatrne zvlnený reliéf; sú naše najrozšírenejšie územia, zaberajú 22,5 % rozlohy štátu. Výškový rozdiel neprevyšuje 30 m. Vznikli v nížinách a stredohorských kotlinách ukladaním riečnych a eolických sedimentov. Najviac plochy zaberajú v Podunajskej, Východoslovenskej a Záhorskej nížine, v Košickej a Juhoslovenskej kotline (nivy Dunaja, Moravy, Váhu, Ipľa, Nitry, Hrona, Slanej, Hornádu...).
PAHORKATINY – mierne až stredne zvlnený reliéf; majú reliéf so širokými chrbtami, úvalinami a úvalinovými dolinami. Zaberajú 18,4 % rozlohy štátu. Výškové rozdiely sú 31 – 100 m. Vznikli hlavne na slabo spevnených a menej odolných horninách na styku pohorí a nížin a v kotlinách.
Najrozsiahlejšie plochy zaberá Podunajská pahorkatina (Trnavská, Nitrianska, Žitavská, Hronská a Ipeľská), Východoslovenská a Chvojnická pahorkatina.
NIŽŠIE VRCHOVINY – silne zvlnený až mierne rezaný reliéf; sú typické pre nižšie časti pohorí Karpát a dná niektorých kotlín. Zaberajú 17,3 % rozlohy Slovenska. Výškový rozdiel je 101 – 180 m. V rámci pohorí sa vyskytujú v Krupinskej planine, v Cerovej vrchovine, Myjavskej pahorkatiny, vo vonkajších Karpatoch. V rámci kotlín zaberajú plochy vo Zvolenskej, Hornádskej a Liptovskej kotline.
VYŠŠIE VRCHOVINY – stredne rezaný reliéf; zaberajú 20,6 % rozlohy štátu, sú teda druhým najrozšírenejším typom reliéfu. Výškový rozdiel je 181 – 310 m. Zaberajú časti Malých Karpát, Považského Inovca, Tríbeča a vyššie časti flyšových pohorí.
NIŽŠIE HORNATINY – hlboko rezaný reliéf; sú typické pre vyššie polohy našich nie najvyšších pohorí, výškový rozdiel je 311 – 470 m. Zaberajú asi 14,8 % rozlohy Slovenska. Zaberajú plochy vo flyšových a sopečných pohoriach.
VYŠŠIE HORNATINY – veľmi hlboko rezaný reliéf; majú menšie rozšírenie (zaberajú len 4,7 % rozlohy), výškový rozdiel je 471 – 640 m. Súvislé plochy sa vyskytujú vo vysokých pohoriach Karpát, v Nízkych Tatrách.
VEĽHORNATINY – extrémne rezaný reliéf; sú najmenej rozšírené (1,7 %), výškový rozdiel je viac ako 641 m. Predstavujú plochy v najvyšších polohách našich najvyšších pohorí, kde reliéf modeloval prevažne ľadovec. Nachádzajú sa v Tatrách, v ďumbierskej skupine Nízkych Tatier, v kriváňskej skupine Malej Fatry, vo Veľkej Fatre, v Chočských vrchoch a na Babej hore.