Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

O baňach na territoriumu kompossesoratu familie Szentivanich I.
zdroj: Archív Liptovského Múzea v Ružomberku, z materiálov spísaných začiatkom 20-teho storočia Dr.Júliusom Kürtim, zakladateľom Liptovského múzea v Ružomberku
pridané: 12.2004

Dr.Július Kürti, veľký človek liptovského múzejníctva zostavil začiatkom 20. storočia na základe jemu dostupných prameňov zoznam významnejších ešte existujúcich aj zaniknutých banských diel, patriacich šľachtickej rodine Szentiváni v 19. a 18. storočí v severnej časti Nízkych Tatier, v doline Svätojánskej, Bocianskej, v okolí Ludárovej a Rovnej hole až po Čierny Váh. Pozostatky mnohých z nich sú viditeľné aj teraz, po dlhých rokoch.

Obrázok: Jedna z dobre zachovalých háld v závere Jánskej doliny v Nizkych Tatrách na hrebeni Králičky

Lanskeho roku v septembri prevzatej čiastke archívu familie Szentivanich od pána Jozefa Szentivaniho sme pri riadeni a inventarovani materialu všetkeho listi vzťahujúc sa na banictvo do jedneho fasciklu uložili pod inventárne čislo 20588. Tento fascikel obsahuje 5 obalov.

Prva obálka obsahuje v sebe 48 kusov tzv. muthungi = prosby na dovolenie baňu otvoriť, fristungi = prosby na dobu otvorenia bane, ktorá dla zákona jeden rok predĺžiť a 96 kusov rozne spisy.

Z týchto listov a listin som zostavil soznam všetkých tam spomenutých baňov a uverejňujúc to mienim prispieť k dejinám banictva liptovského. Soznam sdelím v alfabetickom poriadku s pomenovaním nazvu a úplného spisu topografickej polohy tak ako som to spomenutý našiel.  Označím roky kedy prvý a kedy ostatný raz bol spomenutý, taktiež čo sa tam baňovalo.

1. St.Antoni erbštôlňa, prostým Sauerkrautštôlňa spomenutá 1783-1792.
2. St.Andrei štôlňa, novootvorená r.1826 pod novým menom Francisci štôlňa v doline Kliesňová na železo.
3. St.Benedicti štôlňa, spom. V r. 1796 pod novým menom Francicsi štôlňa, pod holou Kralov stôl na striebro.
4. Caroli štôlňa, v dolinke Kliesňová vo Vyšnej Boci na Pankuchovskom gruni pod Rovienkami spom. V 1785 na železo a kobalt.
5. Dreibrüderštôlňa vo vrchu Besná na striebro a meď spom v r.1781.
6. Danieli štôlňa, na novo otvorená štôlňa
7. St.Emerici štôlňa, v Zuberovských vrchách r.1790.
8. Ferdinand IV. štôlňa, za lúkou v pravom Úplaku nad dolinou Štiavnickou, 1827.
9. Ferdinand štôlňa, v Sv.Jánskej doline v Štiavničke za lúkou Kolešjech za Salasskom, nekdy Martina Wozára.
10. Francicsi štôlňa, nenovaná kedysi Benedicti štôlňa, pod holou Králov stôl 1796.
11. Ferdinandi I. štôlňa na uboči vrchu Brandorf v prostrednej Boci novo otvorená v r.1844 na kobalt a nikel.
12. Francisi baňa zanechaná, začala sa nanovo pajovať v Nižnej Boci pod lukou poniže Krivého.
13. Georg štôlňa, 1783 patrila ku spol. St.Antonina na zlato, striebro, meď.
14. Gregori šachta pod hoľou Panská pod lúkou Tychnanovskou na železo spom.r.1817 až r.1830 sa mutuje a v boku od neho na Konskom Gruni stará šachta a stará štôlňa.
15. St.Hieronimus erbštôlňa, 1785-1800 v doline Štiavnici, dolinke Zuberovej holne nad Salaskom r.1800, prameni mena Francisci štôlňa, a poloha sa udáva pri joli pod Oselným.
16. Heilige Drei Könige - Sv. Tri Krále štôlňa, 1783-1792 patrí ku St.Antoni erbštôlni.
17. Heilige Dreifaltigkeit štôlňa, 1784 patri ku St.Peter štôlni.
18. Sv.Ján, Johann štôlňa, v Svätojánskej doline v Konskom grúni nad Matkovou poliankou v doline Štiavnici pod Francisci štôlňou r.1789 znovuotvorená pod menom Georg štôlňa, r.1833, vyšná a nižná Johann štôlňa.
19. St.Josephi štôlňa, roku 1823 znovu otvorená v Svätojánskej doline v Konskom grúni na striebro a meď. Stará štôlňa, patrila do 1784 ku Michaeli šachte, ktorá vyššie ležala.
20. Josephištôlňa sa otvorila v roku 1790 povyše Dolnej Boce v Uhliskách pod Horné Lúky na zlato, roku 1792 sa spomína v Starom Uhlisku.
21. St. Jacobi štôlňa, r.1785 v skrovine danielouskom 1807-1819 znovuotvorená v holách Krčahovo v zahrade Daniela Wozáryho v kosotle Panskej na železo a zanechaná Jacobi baňa na zlato.
22. Leopoldi štôlňa, sa v roku 1781 začína novo baňovat v lúke Michala Poloniho na Gruni Bagerovskom.
23. Lucretia štôlňa, zanechaná baňa v dolnobockých vrchoch pod Červeným pri Porubskej doline sa r.1842 znovu baňuje na zlato, striebro, meď, antimon a olovo.
24. St.Ladislaus štôlňa, v Štrbskom  chotáre nad Čiernym Váhom na Grunte Panhunake  na kamenné uhlie, r.1829 znova otvorená.
25. St.Martinus štôlňa, na holi pod Lúka v Sv.Jánskej doline r.1796-1799 na železo.
26. St.Michaeli šachta, vo vrchu Kliesnová povyše St.Antoni štôlne spom r.1781-1784 vyše starobockého hámru od Podmichala do Pod luka.
27. St.Marcus štôlňa, sa spomína roku 1784 až ku erbštôlni Sv.Petra.
28. Mitna, v hone Doline baňa spominaná r.1855.
29. Nicolai štôlňa, voVyšnej Boci na svätojánskej strane blízko ku Leistrochu v Rovienky, v doline Kliesnová na kobalt a nikel, r.1843 pod menom Dreibrüderwekschaft Nicolaistollen spomínaná.
30. Patri Pauli baňa v doline Štiavnickej spom. r.1846.
31. Pán Buch Pomáhaj, Hilf Gotts Stollen v doline Štiavnica pod holou Ludárovou na striebro a zlato, spom. r.1783 až r.1819 ako v doline Rosná ležiaca.
32. St.Paschali štôlňa,, poniže šachty St.Michaeli, k tomu patri r.1784.
33. St.Peter erbstolna je r.1784 spomínaná ku ktorej patri St.Marcus štôlňa.
34. Pingia šachta na Kriváni v roku 1783 ako zanechaná baňa na zlato.
35. Salašek bana, roku 1787 znova otvorená v doline Štiavnica na striebro.
36. Samueli štôlňa, pod tymto menom  sa znova otvorila zanechana bana v zadnej doline pod holou Červenica.
37. Strassberger erbštôlňa, za mlynom vo Vyšnej Boci v Olovisku, spom.roku 1784.
38. St.Theresia stollna pod Čertovou svadbou na Svätojánskej strane r.1783 na zlato a striebro.
39. Sauerkraut štôlňa, zanechaná baňa sa začína r.1815 znova baňovatv vrchu Riečanská na striebro. Neskoršie meno St.Antoni.
40. St.Stephani šachta v Weissholle r.1783 stará, zanechaná sa znova banuje a patri ku St.Antoni erbstolle.
41. Segengottes Gewerkschaft (Božodarská) spom r.1831 v Starej Boci.
42. Sigmundistollen pod Istvani na zlato začnúc od Starobockého mosta na oboch stranách rieky až ku Červenému Váhu (Červená voda) v Nižnej Boci.
43. Trestani šachta spom. r.1782 na striebro.
44. Weissholla stollna spom. r.1783-1792 na striebro patri ku St.Antoni erbstollne.
45. Joachims Samueli stollna r.1837 znova otvorená na vrchu Prandoch na striebro.
46. St.Michaeli stollna v Oselnom nad lukou Štefana Wozaryho v svätojánskej doline v Puchalke v Starej Boci v Bockej Doline Joachimstale r.1836 samostatná Starobocka Gewerkschaft.

Mimo týchto tu spomenutých nachádzajú sa ešte mutungi a spomenuté bane na nasledovných miestach:

- r.1830 zanechaná bana z Konskeho grunu na Prostredný Grún
- r.1829 v Svätojánskej doline na vrchu Homolka na olovo
- r.1786 pri bane St.Hyeronymus
- r.1814 na polnocnej strane vrchu Zuberovskej na striebro
- novootvorená r.1790 zanechaná bana v doline Štiavnica poniže novej huty Zuberovskej od jarku hore pod holou Kralov stôl na striebro, železo a hnedu farbu
- r.1787 v Svätojánskej doline na vrchu Králov Stôl na striebro
- r.1791 novootvorený v Doutravody doliny v gruni Olovisko nad lukou Stefana Poliaka
- r.1784 zanechaná bana od dolinky Dievčej vody do dolinky za kostolom na zlato a striebro
- r.1819 zanechaná na Gruni Dievčej vody ku Lovisku na striebro
- r.1787 novootvorená na doline Besná na striebro
- r.1808 v doline Besná na železo
- r.1784 zanechaná bana na uhliskách pod Horných Lukach vyše Dolnej Boce
- r.1817 v Gruni Bagerousko na zapadnej strane v dolinke Uhlisko proti Pakuchovskej
- r.1844 v nižnej Bocina Kamennom rigli na zlato a antimon
- r.1787 na vrchu Beňovo nad Porubou na zlato, striebro a železo
- r.1797 v Zavažnej Porube v doline Beňovo aneb Hrbonovo na železo
- r.1797 v Zavažnej Porube pod Lieštyhom na železo
- r.1791 novo otvorený v štrbskom chotári pri Čiernom Váhu na vrchu Zemská povyše Bieleho Potoka na meď
- r.1784 na vrchu Oralisko
- r.1814 pri horných a dolných Sv.Peterských starých stupach

1. časť   2. časť