Minerály a horniny Slovenska :: prepni na celú stránku
|
História baníctva na Slovensku |
Slovenské
baníctvo v r. 1918-1938 - Krátke trvanie konjunkturálneho
rozmachu (1. časť)
zdroj:
Rudné baníctvo
na Slovensku v r. 1918-1938, Zdeněk Němec
pridané: 10.8.2007
Hneď na začiatku roku 1938 pri ťažbe niektorých rúd ešte skôr pocítilo celé rudné baníctvo na Slovensku pokles odbytu, ktorý u väčšiny odborov i naďalej klesal. Bolo zrejmé, že konjunkturálne prvky rastu produkcie sa už ďalej nerozvíjajú. Prejavy reakcií na všeobecný hospodársky a politický vývoj boli u jednotlivých rudných odborov opäť rozdielne.
Rozmach ťažby železnej rudy sa zastavil už v januári 1938. Železiarne vo Vítkoviciach a Třinci v dôsledku náhleho poklesu odbytu svojich výrobkov znížili odber slovenských rúd, čo postihlo okrem vlastných závodov aj niektoré iné, ktoré im dodávali rudu. Poklesom odberu železných rúd utrpel však v prvom rade spišský revír a sprevádzal ho pokles produkcie spišských mangánových rúd. Sťažené položenie železiarní ostravsko - karvinského revíru zhoršovali defenzívne vzťahy týchto podnikov voči ríšskonemeckým konkurentom; v júni 1938 rakúska Alpine Montangesellschaft, pohltená nemeckými Vereinigte Stahlwerke, zastavila kompenzačné dodávky erzberských rúd za ostravský koks,257 čím sa odbytová základňa moravskosliezskych železiarní zúžila ešte viac.
Železorudné bane gemerského revíru. orientované zväčša na dodávky maďarským železiarňam, neprežívali v roku 1937 taký prudký rozmach a rast ťažby tu bol pomalší; v prvej polovici roku 1958 rimamuránske závody zvyšovali ešte produkciu. Znova sa objavil osobitný rytmus vývoja gemerského revíru, závislého od prosperity maďarských železiarní. Ostatné nerimamuránske gemerské železorudné bane sa držali hlavných smerov pohybu zodpovedajúcich vývoju odberateľských podnikov, zväčša však Československého železiarskeho priemyslu.
Nádejné zlepšenie odbytu, ktoré sa začalo v dobývaní rúd ukazovať v letných mesiacoch, prerušila septembrová mobilizácia a udalosti spojené s mníchovskou kapituláciou. Poruchy v civilnej preprave nákladov na železniciach. úbytok produkcie v iných priemyselných odvetviach a iné vplyvy zapríčinili viaznutie prísunu základného potrebného materiálu pre bane a úpravne, k čomu sa v prípade rimamuránskych závodov pridali ešte ťažkosti s financovaním prevádzky na Slovensku.
Realizáciou mníchovského diktátu stratili slovenské bane veľké odbytištia v trineckých železiarňach; odber slovenských rúd obnovil Trinec až v polovici decembra 1938. V dôsledku vyhroteného napätia medzí Československom a Maďarskom a v dôsledku viedenskej arbitráže bol prerušený normálny vývoj rimamuránskych závodov na Slovensku. Bane, ktoré po arbitráži zostali na Slovensku. obnovili dodávky do Ozdu až vo februári 1939 (pri znovuotvorení železničnej premávky s Maďarskom). Bývalé štátne bane v Rožňave pripadli Maďarsku, ktoré neuznalo platnosť zmluvy o predaji brnenskej Zbrojovke a pričlenilo ich ku svojim erárnym závodom. Rožňavský závod dodával potom rudu do Diósgyoru a Tisovec hľadal náhradu v coburgovských baniach. Pomery sa ako tak ustálili až v decembri. Ustálenie bolo výsledkom základnej vývinovej tendencie napredovania ťažkého priemyslu len krátko prerušeného špecifickými stredoeurópskymi pomermi v druhej polovici 1938.
Ťažba mangánovej rudy a železnej trosky stále klesala, a pretože obe záviseli od odberu vítkovickými a trineckými železiarňami. podieľali sa v podstate na osude produkcie železnej rudy v spišskom revíri. Po septembrovej mobilizácii sa dodávanie Železnej trosky prestalo rentovať a zaniklo.