Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Slovenské baníctvo v r. 1918-1938 - Krátke trvanie konjunkturálneho rozmachu (2. časť)
zdroj: Rudné baníctvo na Slovensku v r. 1918-1938, Zdeněk Němec
pridané: 11.9.2007

Dolovanie železného kyzu a ortuťonosnej rudy sa nachádzalo v osobitnej kríze. vyvolanej vyčerpávaním známych žíl. Baňa v Merníku kríze podľahla, zastavila prevádzku a už ju neobnovila. Ťažké položenie produkcie slovenského pyritu neuľaľahčilo ani obmedzenie dovozu zahraničných kýzov. Talianske pyritové bane získali vtedy dostatok objednávok od domácich firiem a od podnikov v susedných krajinách (predovšetkým v Nemecku) a až do polovice roku 1938 udržali znížený dovoz pyritu do Československa. Ani Španielsko železný kýz do ČSR nedovážalo. Španielske pyritové bane sa hneď' na začiatku občianskej vojny ocitli pod Francovou kontrolou. Do vypuknutia hospodárskej krízy v roku 1929 kryli španielske pyritové bane polovicu európskej spotreby kýzov. Franco si z nich preto urobil výhodný nástroj svojej politiky a okrem iného im vďačil za udržanie platobnej schopnosti svojej vlády.

Keďže Československo na jednej strane odoberalo vo veľkom množstve Španielsky pyrit a na druhej strane v prevahe domácich demokratických síl nepodporovalo otvorene Francovu politiku, vypovedal fašistický generál kýzové dodávky do ČSR. Zastavenie dodávok sa u nás prejavilo síce zvýšeným záujmom o domáci kýz, avšak smolnícky závod nebol na väčší odber nijako pripravený. Skôr, ako si toto zvýhodnenie stačil uvedomiť, zmenil sa pomer československej vlády k Francovi. Vláda, tiesnená i reprezentovaná reakčnými príslušníkmi pravicových politických strán, zbližovala sa s extrémistickými a vyslovene fašistickými živlami a na žiadosť popredných kapitalistických monopolov Českých krajín pousilovala sa nadviazať v júni 1938 s Francom priateľskejšie styky, za čo sa jej odmenil uvoľnením dodávok železného kýzu. Keďže smolnícky závod krátky čas trvajúcu výhodu nevyužil, podliehal stále viac depresii, prameniacej z neutešených perspektív vyčerpávania rudných zásob.

Podobné ťažkosti medzinárodného charakteru sa stavali do cesty rozvoja ťažby antimónovej rudy. Antimón závisel od vývinu svetových cien, ktoré v priebehu prvého polroku 1938 spolu s niektorými ostatnými kovmi (zinok, olovo a meď) zaznamenali prudké kolísanie. Podnik preto zastavil prechodne prevádzku v Čučme a Spišskej Bani a počas nedostatku odbytu pripravoval bane na zvýšenú produkciu. Sotvaže sa pomery na trhoch zlepšili, udalostí v septembri a októbri nedovolili ťažbu rozvinúť. Podľa rozhodnutia viedenskej arbitráže čučmiansky závod, ktorý produkoval najviac rudy, pripadol Maďarsku. Nastávajúce ťažkosti s prevozom rúd do huty vo Vajskovej a s financovaním závodu uvrhli podnik do nových ťažkostí. Závod v Poproči bol okrem toho oddelený novou hranicou a zbavený komunikačného spojenia s ostatným Slovenskom, a preto zastavený. Nový, neveľký medzibrodský závod nestačil zásobovať hutu vo Vajskovej.

Najpriaznivejšie sa rozvíjala ťažba medenej rudy, ktorá prežívala jednu zo svojich, v posledných desaťročiach už niekoľkokrát sa opakujúcich renesancií. V polovici januára 1938 začala sa v Slovinkách dobývať medená ruda a odhliadnuc od krátkych prechodných porúch zachovala si vzostupnú tendenciu. Zariadenie závodu sa rýchlo dobudovávalo a prispôsobovalo novým požiadavkám, takže ani stagnácia a dočasný pokles cien nemohol výstavbu podniku zastaviť. Slovinský závod neutrpel ani hraničnými zmenami (aspoň nie priamo) a pri zvýšenej spotrebe medi sľuboval rýchly návrat vloženého kapitálu. 5. februára 1938 začala pokusne pracovať huta v Krompachoch, ktorá spracúvala medené rudy, urýchlene sa stavala elektrolýza a iné hutné a pomocné zariadenia.

Dolovanie v Banskej Štiavnici, Kremnici a Hodruši si zachovávalo svoj dosť nepravidelný vývinový rytmus, hoci ťažba oproti predchádzajúcemu roku o niečo vzrástla. My však už vieme, koľko vplyvov na tento banský odbor pôsobilo, takže z prostého zvýšenia alebo zníženia produkcie nemožno vyvodzovať ešte žiadne závery. Dobývanie rúd s obsahom zlata, striebra, olova a zinku sa pohybovalo už po niekoľko rokov zhruba na rovnakej úrovni s nepatrne stúpajúcou tendenciou, ktorá zodpovedala rozširovaniu, ale najmä zlepšeniu technického vybavenia baní, úpravní a hút a vylepšeniu úpravárenskej a hutníckej technológie.

V roku 1938 neustali po celom Slovensku konané kutacie práce, započaté najmä v predchádzajúcom roku. Až októbrové udalosti mnohé z nich zmarili (napríklad pri Ardove a Klížskej Nemej). Kutacie práce sprevádzali pomerne veľké investície vo všetkých banských a hutníckych prevádzkach. Rimamuránska spoločnosť vystavala v Nižnej Slanej veľký zásobník pre pražené rudy. na Železníku, v Nižnej Slanej a v Luciabani vystavala po I dvoch nových pražiacich peciach s umelým ťahom s troj až šesťnásobne vyšším výkonom. ako mali staré pece.

V drnavskej bani sa vyhĺbila šachta Štefan. Vítkovické ťažiarstvo v Rudňanoch dostavalo veľkú spekaciu panvu s výkonom 100 ton denne. Banská a hutná spoločnosť sa zamerala v revíri Róbert-Grellenseifen svojho závodu v Žakarovciach (Máriahute) na otváracie práce a obnovenie starých štôlní a v nálepkovskej bani otvorila tri staré štôlne. Coburgovské závody dokončili výstavbu modernej pražiarne v Mlynkách (360 ton denne) a vykonali potrebné prípravy na stavbu novej pražiarne na baní Birkeln v Dobšinej, kde otváracie práce sľubovali väčšie dobývateľné ložisko. V Markušovciach prehĺbili šachtu, aby sa umožnila ťažba v hlbších horizontoch. Flotačná úpravňa v Medzibrode (Antimónové závody) začala pracovať. V Kremnici sa naďalej rekonštruovali tamojšie hydroelektrárne a v Banskej Štiavnici sa postavila pec na rafináciu medi. Najrozsiahlejším investičným celkom slovenského rudného baníctva v roku 1938 bola však opäť výstavba slovinských medenorudných baní a krompašského hutníckeho závodu.

Napriek pomerne rozdielnemu pohybu dolovania jednotlivých rúd i v roku 1938 možno sledovať určité pravidelnosti, ktoré vymedzujú základné smery vývoja slovenského rudného baníctva. Ťažba všetkých rúd (okrem medenej) v prvých mesiacoch roku poklesla. Tento pokles i s náznakom zlepšenia bol odrazom predovšetkým krízových porúch ťažkého priemyslu nielen u nás, ale aj v ostatnom kapitalistickom svete. Vplyv medzinárodného hospodárskeho diania nadobudol prevahu ešte v auguste, ale už predtým, a hlavne potom prevládali vplyvy domáce, ktoré pochádzali z tragického zápasu o československú štátnu jednotu a zvrchovanosť. Vo vzájomnom pomere týchto vplyvov, pravidelností a . porúch javí sa nám základná vývinová tendencia slovenského rudného baníctva v roku 1938.

Jej smer, krivku pohybu a kvalitu udával stupeň a kvalita tohto pomeru. Rok 1938 je ináč príliš osamotený a je to príliš krátka doba, než aby mohol byť sám osebe svedkom dočasnosti prerušenia konjunkturálneho nástupu. Avšak rad iných znakov, zvyčajne sprevádzajúcich konjunktúru, sa prihovára za konštatovanie tejto dočasnosti.

1. časť   2. časť