Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Slovenské baníctvo v r. 1918-1938 - Organizačná štruktúra slovenského rudného podnikania (1. časť)
zdroj: Rudné baníctvo na Slovensku v r. 1918-1938, Zdeněk Němec
pridané: 6.11.2007

Ťažba niektorých rúd na Slovensku pre svoju jedinečnosť nepotrebovala nijakú domácu medzipodnikovú organizáciu výroby a odbytu. Preto v slovenskom rudnom baníctve nebolo jediného kartelu alebo iných kapitalistických organizácií tohto druhu. Dobývanie väčšiny rúd obstarávali kapitalistické veľkopodniky, ktorých sídlo ležalo mimo územia Slovenska. Prostredníctvom týchto podnikov sa slovenské rudné baníctvo zapájalo do domácich, a predovšetkým do medzinárodných kartelov a syndikátov. Jeho účasť nikdy nebola priama; zúčastnilo sa na monopolných združeniach, ktoré zahrnovali už produkciu zhutnených kovov alebo kovových výrobkov.

Prostredníctvom veľkých železiarní bola ťažba železnej a mangánovej rudy na Slovensku zainteresovaná na československých železiarskych karteloch i na medzinárodných kartelových dohodách; prostredníctvom viedenskej kartelovej organizácie Metall und Erz spájalo sa medenorudné baníctvo s medzinárodným, svetovým mediarskym kartelom a slovenská hutnícka výroba ortuti ovplyvňovala medzi tridsiatych rokov úzko súvisela s viedenským antimónovým kar-telom a slovenská hutnícka výroba ortute ovplyvňovala medzinárodnú ortuťovú predajňu Mercurio europeo. Slovenské rudné baníctvo bolo jedným z koliesok v mohutnom mechanizme svetového kapitalistického hospodárstva.

Vznik Československa a vôbec zmeny, ktoré nastali v dôsledku rozpadu rakúsko-uhorskej monarchie, otriasli slovenským rudným baníctvom, a to tým skôr, že samo v tej dobe prežívalo hlbokú obrodnú krízu. Nové štátne, politické a hospodárske pomery a rýchle majetkové presuny a v neposlednom rade aj odlišné postavenie slovenského rudného baníctva vo vzťahu k baníctvu českých krajín, kedy zanikalo v tieni ohromných množstiev produkovaného kamenného a hnedého uhlia. prinútili banských podnikateľov na Slovensku, aby hľadali cesty k združeniu a spoločnému organizovaniu.

Potreba organizovanosti bola u ťažiarov prirodzená; v hospodárstve založenom na súkromnom vlastníctve sa žiadalo vytvoriť vhodnú spoločnú platformu väčšiny alebo všetkých súkromných, pripadne i štátnych podnikov na zabezpečenie a ochranu svojich záujmov. Takáto potreba sa na Slovensku vynorila hneď po čiastočnej konsolidácii pomerov v novom štáte, ale presadzovala sa dosť ťažko. V marci 1919 bola založená ústredná organizácia slovenského priemyslu, ktorá však nereprezentovala dostatočne banský .priemysel. Na druhej strane paralelne s ňou pôsobilo niekoľko regionálnych podnikateľských korporácii, ktoré sa ťažko prispôsobovali zmeneným pomerom.

Prispôsobenie slovenského priemyslu jednotnej československej hospodárskej sústave viac-menej v prospech českého priemyslu, sprevádzané štrukturálnymi zmenami vnútri slovenského priemyslu a sčasti aj jeho odbúraním, silne ovplyvnilo proces podnikateľskej organizovanosti. Ústup maďarského kapitálu a jeho reprezentantov, ako aj frontálny nástup českých podnikateľov a ich zástupcov, nenapomáhal ku konsolidáciu pomerov; skôr rozlučoval, ako zjednocoval.

Jestvoval však a do určitej miery sa práve rodil nový spoločenský živel: slovenská buržoázia. Jej triedni príslušníci neboli vždy podnikateľmi v pravom slova zmysle a nemuseli byť vždy ani slovenskej národnosti. Ich slovenskosť vyplývala z poprevratovej atmosféry, v ktorej sa zapĺňalo a doplňovalo vákuum v slovenskom verejnom živote. Ich národnostná príslušnosť nebola teda vždy najvhodnejším ukazovateľom pre spoznanie smerov, ktoré v politickom živote zastávali. Takto ponímaná slovenská buržoázia podnecovala podnikateľské organizačné snahy na Slovensku. Na tej či onej strane nezriedka nadsadzujúc primäla konkurujúcich si partnerov, aby zasadli za spoločný stôl a radili sa o spoločných regionálnych problémoch. Vo vytvorení národných podnikateľských organizácii videla táto skupina splnenie časti svojich predstáv o slobodnom národnom živote, ako aj vyrovnanie s vyspelejšími partnermi českých krajín.

Tomuto úsiliu slovenskej buržoázie napomáhal spočiatku rad priaznivých okolností. Hneď v roku 1919 objavili sa v zásobovaní priemyslu palivom a v doprave poruchy, ktoré pri nevidomej politike pražských ministerských úradníkov mohla zmôcť len jednotná akcia, prípadne kampaň podnikateľov na Slovensku. Podniky v českých krajinách trpeli vtedy citeľným nedostatkom niektorých rúd a pyritu, ktoré chceli získať zo Slovenska, pretože európske, najmä však nemecké pomery prerušili na čas tradičné nákupné styky. I maďarskí podnikatelia a akcionári hľadeli katastrofálny úder ich majetkovým pozíciám zmierniť spoluprácou s československými úradmi, inštitúciami a podnikmi. Snahy po jednotnej akcii a za vybudovanie spoločnej podnikateľskej organizácie podporoval, pravdaže, i vlastný charakter banského podnikania, kde pri veľkej produkcii pracovalo len málo závodov, nachádzajúc sa vo vlastníctve ešte menšieho poctu majiteľov.

1. časť   2. časť