Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Hodruša - Hámre (3. časť)
zdroj: www.hodrusa-hamre.sk
pridané: 24.2.2008

Časť obce Banská Hodruša

Pôvodne starobylá banícka obec, ktorej existencia sa spája s baníctvom a ťažbou zlato-strieborných rúd v 13. a 14. storocí. Prvá písomná zmienka sa spája s rokom 1352 a pôvodnou osadou Karlík, nachádzajúcou sa nad dnešnou Banskou Hodrušou na vrchu Kerling. Podľa ENCYKLOPÉDIE SLOVENSKA v zväzku II na strane 277 je údaj, že Banská Hodruša je ako obec doložená rokom 1376 a to ako vonkajšia časť mesta Banskej Štiavnice. Jej takto formulovanou časťou bola po správnej stránke až do roku 1952, teda plných 576 rokov.

Hodruša je jedným z najstarších baníckych osídlení v bansko-štiavnicko-hodrušskom rudnom rajóne. Pôvodné položenie osady sa viazalo výhradne na možnosť ťažby rúd banskou činnosťou.

Začiatkom XIV storočia nemecká kolonizačná vlna zasiahla aj Hodrušu, do ktorej sa prisťahovali nemecké rodiny. Z tých dôb ostali aj mnohé ostali aj mnohé čiastkové názvy ako Gruntal, Zingleiten, Romere stein, Finsterot, Ketten, Hangot, Tiergarten a ďalšie, tieto sa v udomácnelom názve používajú dodnes. Nemeckí kolonialisti do tunajších baní priniesli aj nové dobývkové metódy, ale aj nové LUTHEROVO učenie a tak do vtedajšej katolíckej Hodruše pribudli evanjelici. V roku 1425 uhorský kráľ Ladislav POHROBOK priznal Hodruši privilégium slobodnej osady. 6.januára 1443 postihlo Hodrušu zemetrasenie, ktoré síce bolo slabšie ako v Banskej Štiavnici, no aj tak boli poškodené banské zariadenia, zatiaľ čo drevené banícke domce to vydržali. Koncom 15 a začiatkom 16 storočia bola v Banskoštiavnickom rudnom revíri Hodruša so svojimi baňami významnou oblasťou nielen čo do ťažby vzácnych kovov, ale aj počtom obyvateľov, ktoré poeítalo okolo 1500 duší.

Zápas Hodruše o osamostatnenie od Banskej Štiavnice

Hodrušania vedomí si svojej dôležitosti a významu v ťažbe v tomto regióne už v roku 1488 sa pokúsili o odtrhnutie od mesta. Tento pokus mesto násilne potlačilo - iniciátorov uväzilo a prepustilo ich až po odprisahaní že naďalej budú poslušní mestskému magistrátu. Podobne dopadol aj druhý pokus v roku 1492, vocovia boli opäť uveznení. Hodrušania sa obrátili na kráľa Vladislava JAGELONSKÉHO s prosbou aby mesto väznených prepeustilo a vrátilo Hodruši aj pečať, ktorú dali v období husitských vojen do úschovy mestu. Kráľovský dvor žiadosť zamietol, potvrdil poddanosť Hodruše mestu a žiadal vinníkov prísne potrestať. Spravodlivosť išla vymáhať do Budína osobne delegácia baníkov aj tento pokus bol považovaný za rebéliu Hodruše proti vrchnosti. Štvorčlenná delegácia bola odsúdená na smrť obesením a ich majetok prepadol mestu.

Hodrušanov neodradil ani tento neúspech a v roku 1497 znovu žiadali kráľa o spravodlivé vyriešenie tohto dlhoročného sporu. K jeho konečnému riešeniu došlo až v júli 1502, kedy kráľ Vladisláv JAGELONSKY poveril zvolenského Župana a komorského grófa Jána THURZU doriešením tohto dlhoročného sporu. Po porade Thurzu s predstaviteľmi 7 slobodných banských miest priznal Hodruši voľbu richtára s právomocou sudcu a zastúpením v mestskom magistráte, ale v ostatných záležitostiach ponechané boli právomoci naďalej mestu Banská Štiavnice a tento stav sa nezmenil až do roku 1952, kedy sa Hodruša od mesta osamostatnila. Jej samostatnosť trvala do roku 1970.

Turecké vpády a vojnové nepokoje

Vladárenie Turkov na území horného Uhorska a v podunaskej kotline v 15 a 16 storočí pocítila aj Hodruša. Na svoju bezpečnosť postavili strážny dóm WATHAUS s trvalou strážnou službou, ktorá mala včas oznámiť blížiace sa nebezpečenstvo. Baníci sa zaúčali narábať so streľnou zbraňou.

Prvý vpád Turkov je zaznamenaný roku 1564 kedy Turci vtrhli do Hodruše od VINDŠACHTY. Zničili niektoré banské zariadenia, podpálili katolícky kostol a malú nemocnicu pri čom, zabili niekoľko ľudí a 56 ľudí odvliekli do zajatia. Druhý vpád v roku 1573 prišiel od KOPANÍC, ľudia sa ukryli v baniach a v horách a tak im za obeť padlo niekoľko domov. Pri trečom nájazde /od Dolných Hámrov/ podpálili cintorínsky kostol na Frauembergu. Posledný v poradí už štvrtý vpád bol v roku 1678, kedy okrem rabovačiek pochytali aj niekoľko dievčat a mladých žien a odvliekli do zajatia. Hodruša netrpela len tureckými nájazdami. V rokoch 1620 - 22 sa v obci usadili povstalecké vojská sedmohradského kniežaťa Gabriela BETLEMA, aj tieto rabovali a násilím vysťahovali do Sedmohradska 8 baníckych rodín,ďalšie rabovanie bolo pozastavené za cenu výkupného vo výške 300 toliarov.

Školstvo a osveta

Prvá škola v Hodruši sa spomína už v roku 1728, viedol ju Rád JEZUITOV. Pod správu mesta Bán. Štiavnica prešla v roku 1775. Uhorský školský zákon nariaďoval päťročnú školskú dochádzku. Stará škola v dôsledku zvyšovania počtu detí už priestorovo nepostačovala a tak mesto prenajalo po zaniknutom ťažiarstve prízemnú budovu na TERGOTNI /rok 1876/. Neskôr táto budova bola zrekonštrovaná v rokoch 1939 až 42. Obnovená na meštianku až v roku 1946.

Naproti katolíckemu kostolu bola v rokoch 1903 - 05 postavená - na tie pomery pomerne moderná poschodová katolícka škola v ktorej roku 1937 boli umiestnené dve triedy meštianskej školy.

Evanjelická cirkev zriadila školu v dome pod evanj. kostolom a jednu triedu na evanj. fare. V roku 1914 odkúpila poschodovú budovu tzv. LEITHAUS a tým sa roztrieštené triedy presťahovali do tejto budovy.

Zjednotením a zoštátnením škôl si vyžiadal vyučovací jednotný proces výstavbu novej školskoj budovy v strede obce proti tzv.ERBŠTÔLNI, kde sa vyučuje dodnes - začiatok 1960.

Hodruša žila už v minulosti bohatým kultúrnym a spoločenským životom . Prvé odohrané divadlo sa spomína už v roku 1825, zmiešaný spevokol v roku 1849, dychová hudba v roku l876. Svoj divadelný krúžok mala katolícka a svoj aj evanjelická komunita. Ženský spevokol sa udržal do súčasnosti. Hasičstvo sa spomína v druhej polovici 19. storočia. Aktívny bol Katolícky spolok, Osvetová beseda silná bola pobočka MATICE SLOVENSKEJ, pohrabný a úverový spolok. Známe boli hodrušské zábavy v lete na tzv HÁLNI, v Katolíckom spolku a v Osvetovej besede a v neskôr postavenom kultúrnom dome BANÍK.

Bane boli v minulosti najväčším živiteľom. V 16-17 storočí v období rozkvetu baníctva v hodrušských baniach a zariadeniach pracovalo 800 až 900 ľudí. Pre potrebu baní bola zriadená pletiareň oceľových lán a kováčňa. Banský podnikateľ RÖSSEL v hornej easti obce postavil pivovar v r.1676, v ktorom sa varilo pivo až do roku 1880. V roku 1885 si prenajal zachovalú budovu tohto pivovaru Jotef ZACHAR zo Štiavnice a zaviedol výrobu známych fajok tzv."zapekačiek", výróba pre nerentabilnosť bola zrušená v roku 1917.

Banícke ženy po domácky paličkovali čipky, ktoré mali odbyt v Pešti a vo Viedni. Pre rozšírenie ich výroby a zaučenia žien do bola otvorená čipkárska škola v roku 1875, vychovala desiatky zručných čipkárok. Zanikla v 60-ich rokoch minulého storočia.

Významné roky v histórii Banskej Hodruše v skratke:

13. storočie - prvé stopy ťažby zlato-strieborných rúd
1352 - prvá písomná zmienka o banskej Hodruši
1364 - Hodruša sa spomína ako súčasť Banskej Štiavnice
1387 - postavený rímsko-katolícky kostol sv. Mikuláša
1500 - postavený rímsko-katolícky cintorínsky kostol sv. Petra a Pavla
1505 - postavený obecný dom "Leithaus" na námestí
1521 - postavená banícka klopačka
1525 - najvýznamnejšie banícke povstanie v Banskej Hodruši
1536 - postavený strážny dom "Wachthaus"
1580 - postavená kamenná brána na rímsko-katolíckom cintoríne
1616 - v Hodruši bolo 136 ťažiarstiev
1709 - 1710 - v Hodruši vyčíňal mor
1751 - Hodrušské bane navštívil cisár František Lotrinský
1752 - založená bola Gerambovská banská únia
1764 - Hodrušské bane navštívil cisár Jozef II. a jeho brat Leopold
1765 - ukoncené bolo razenie odvodňovacej dedičnej štôlne cisára Františka (dĺžka 12149 m)
1906 - zánik Gerambovskej banskej únie
1950 - ukončila sa ťažba zlato-strieborných rúd
1993 - obnovenie tažby zlata v Banskej Hodruši

Baníctvo v štiavnicko-hodrušskom banskom revíre dosiahlo vrchol v 18. storocí. Podla písomných záznamov sa v rokoch 1600-1936 v revíre vyťažilo 47 ton zlata a 2577 ton striebra. Historicky najvýznamnejším územím obce Hodruša-Hámre je miestna časť Banská Hodruša, kde sa nachádza aj najväčšie množstvo prírodných technických a kultúrnych pamiatok.

Základnými dominantami Banskej Hodruše sa stali:

Historická panoráma osídlenia vo väzbe na architektonické dominanty a základné urbanistické vzťahy k prírodnému okoliu, ako aj forma a vzhlad stavieb (veľkosť, materiál, farby a rôzne detaily stavieb).

Medzi najpozoruhodnejšie sakrálne stavby v Banskej Hodruši patria:

Farský rímsko-katolícky kostol sv. Mikuláša z roku 1387
Cintorínsky rímsko-katolícky kostol sv. Petra a Pavla z roku 1500
Kamenná vstupná brána do rímsko-katolíckeho cintorína z roku 1580
Banícky kostolík v Jalšovej z roku 1752
Sochy svätých a kríže pri vstupoch do baní

Medzi najvýznamnejšie prevádzkové a úžitkové objekty patria:

Banícka klopaeka z roku 1521
Strážny dom "Wachthaus" z roku 1536
Budova správy závodu Dolný Finserort z roku 1542
Obecný dom "Leithaus" z roku 1503 - 1505
Areál šachty Mayer I. z roku 1929
Vstupný portál štôlne Ján Babtista
Vstupný portál k šachte Lill
Budova haviarskej

Neudržiavané objekty pôvodných základných škôl v Hodruši: Rímsko-katolícka škola v Hodruši, Evanjelická škola v Hodruši, Rímsko-katolícka škola v dolnej Hodruši.

S prihliadnutím na početnosť a historický, technický a kultúrny význam objektov nachádzajúcich sa v Banskej Hodruši, bola táto časť územia Obce Hodruša-Hámre vyhlásená vo februári 1999 za pamiatkovú zónu a územie Banskej Štiavnice a technické pamiatky v okolí, zapísané v roku 1993 na Listinu svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO.

Zdroj: p. Maruniak, hodrusa-hamre.sk

1. časť   2. časť   3. časť