Minerály a horniny Slovenska :: prepni na celú stránku
|
História baníctva na Slovensku |
Stavebné
pamiatky - Kremnica (2. časť)
zdroj: www.kremnica.sk
pridané: 8.5.2008
Mestský dom (Štefánikovo nám. č. 1/1). Prvý písomný záznam pochádza z roku 1441. Odkúpením domu mestom a úpravou gotického sieňového meštianskeho domu, vznikol po roku 1738 mestský dom. V polovici 18. storočia objekt dostavali. Zo vstupnej siene v prízemí sa cez barokové schodisko s plytkými stupňami dostaneme na poschodie. Na poschodí je do námestia orientovaná miestnosť radnej siene s keramickou pecou, na čelnej a zadnej strane siene sú veľké obrazy od akademického maliara Gejzu Angyala. Zo siene je výstup na balkón s kovovým zábradlím, v strede zábradlia s postavou Justície.
Rímsko-katolícka fara (Štefánikovo nám. č.3/5). Pôvodne dvojtraktový gotický dom z konca 14. storočia bol až v 18. storočí podstatne prestavaný a pristavaný tretím, severným traktom. Stredný trakt v prízemí tvorí veľká hala s lievikovite sa rozširujúcim schodiskom. Schodisko má plastickú výzdobu a po stranách postavy – sv. Rozálie a sv. Krištofa. Práce pochádzajú pravdepodobne z dielne D. Stanettiho. Z gotickej vývojovej fázy sa v suteréne zachovali polkruhové portále, vetráky, klenby a torzo točitého schodiska vo východnom rohu medzi južným a terajším stredným traktom; na prízemí je to portál s kovovými dvermi, kamenné konzoly, ďalšie články sú kryté pod omietkami. Ústredná miestnosť fary a poschodia je nad vstupnou halou, je prístupná cez podkovovité schodisko vo východnej časti stredného traktu. Dvojpodlažná budova má priečelie (západná fasáda) empírové, balkón na poschodí nesú dva toskánske stĺpy – pochádzajúce z prelomu 18. – 19. storočia.
Meštiansky dom (Štefánikovo nám. č. 4/7 ). Gotický dom sieňového typu, v priechodnej chodbe do dvora s diamantovou klenbou chodbového typu. Bohatosť stredovekých prvkov a vysoká umelecko-historická a architektonická hodnota zachovaná v pôvodnom materiály (aj napriek niekoľkým prestavbám) je prezentovaná kamennými portálmi ( lomené, sedlové) v suteréne a v prízemí, kamennými okennými šambránami, klenbami (aj z ďalších vývojových fáz), kovovými kovanými dverami s prútmi, kamennou dlažbou so zabudovaným mlynským kolesom v sieni prízemia, drevenými dverami s oplechovaním, kvádrovanou výzdobou fasád linkovaním. Smerom na východ sa k domu funkčne pripája meštiansky dom - oddelený dvorom ( Štefánikovo nám. č. 5/9). Domy sú medzi sebou prepojené aj dispozične cez pivnicu. Gotický dom z konca 15. storočia je prízemný. V interiéri sú zachované gotické a neskorobarokové portále, renesančný vyrezávaný trámový strop, na fasáde gotické pravouhlé kamenné šambrány s krížom a dvojitým krížom.
Meštiansky dom (Štefánikovo nám. č. 10/19). Pôvodne gotický dom z konca 14. storočia, do roku 1652 slúžil ako fara kostola Panny Márie (neskôr zbúraného farského kostola), do roku 1738 tu bola radnica. Dispozične ide o gotický dom sieňového typu, zo siene vedie na poschodie schodisko tvaru L s renesančným zábradlím. Objekt má dve pivnice, spodnejšia je priamo sekaná do rastlej skaly. Veľkou premenou prešiel objekt po oprave v rokoch 1952 – 1955. Vo dvore stojí kamenná socha sv. Floriána, ktorá pôvodne stála na Kutnohorskej ulici. Za domom stojí neskorobarokový obytný, na mieste pôvodnej Bielej veže – spomínanej ešte v roku 1707. Koncom 18. storočia bol objekt prerobený na obytný dom. Trojpodlažná bloková stavba vystupuje svojou hmotou pred múry južného mestského opevnenia. V objekte sa nachádza numizmatická expozícia múzea mincí a medailí.
Meštiansky dom (Štefánikovo nám.č. 11/21). Pôvodne gotický dom zo 14. a 15. storočia na dvoch parceliach, bol v roku 1568 prestavaný – datovanie na portále pri schodisku poschodia. Objekt je bohatý na umelecko-historické a architektonické prvky z rôznych vývojových fáz vysokej autentickej i umeleckej hodnoty napr. klenby, portále, fragmenty pôvodnej omietky, kamenná okenná šambrána, renesančná kovaná mreža, intarzované dvere s krabicovými zámkami, vyrezávaný trámový strop s kazetami. V budove sa nachádza numizmatická expozícia Múzea mincí a medailí. www.nbs.sk/MMM
Meštiansky dom (Štefánikovo nám. č. 34/42). Gotický dom z 15. storočia, s priechodom uprostred, s kamennými prvkami vrcholnej a neskorej gotiky – portále – somársky chrbát – jeden na čelnej fasáde, druhý na I. poschodí, veľké kamenné okenné ostenia - i časti na dvorovej - južnej fasáde severného krídla. Objekt prešiel rozsiahlou úpravou v 18. storočí.
Meštiansky dom (Štefánikovo nám.č. 33/40). Pôvodne gotický dom z 15. storočia, s ranorenesančnými úpravami a maľbami z roku 1527, má dnes široký prejazd klenutý valenou klenbou s výsečami a štukovou výzdobou. Gotické portále s polychrómiou v podchode sú po reštaurovaní. Na poschodí sú výstavné priestory múzea, južná miestnosť nazývaná „zelená“ má zreštaurovanú maľovanú výzdobu (z dvoch základných datovaných vrstiev) – s rastlinými motívmi v kazetovaní, tiež s datovaním – rok 1525, ale už v roku 1527 bola okolo niky doplnená v sivých tónoch. Ďalšie prestavby sa datujú rokom 1624. Vo dvore 2. poschodia sa nachádza otvorená arkádová chodba, v západnej stene dvora je osadená kópia kamenného erbu. Priečelie z polovice 18. storočia – toskánske stĺpy a voluty nesú stredový rizalit. Na čelnej fasáde sú postranne od vstupu dve kamenné konzoly so stojacimi sochami Krista a Immaculaty; pochádzajú z dielne D. Stanettiho.
Na dolnej – západnej fronte námestia sa nachádza areál Františkánskeho kláštora, kostola, loretánskej kaplnky a sýpky. (Štefánikovo nám. č. 31/36). Východné krídlo kláštora bolo postavené v roku 1653 na mieste pôvodných dvoch gotických domov na podnet Juraja Lippaya – ostrihomského arcibiskupa. Kláštor bol ešte rozšírený v roku 1702. Vytvoril sa tak štvorkrídlový pôdorys so stredným – tzv. rajským dvorom a následne pozdĺž mestských hradieb západné krídlo – rok 1777 - datovanie na nároží františkánskej bašty (po veľkom požiari v meste). Jednoloďový barokový kostol, so svätyňou orientovanou na západ, bol vysvätený až roku 1715, hlavný oltár so stĺpovou architektúrou zobrazuje sv. Františka z Assisi, zo zbúraného farského kostola pochádza veľký obraz Nanebovzatie Panny Márie od A. Schmidta. Severne pri kostole sa nachádza Loretánska kaplnka. Pochádza z roku 1758 a je funkčne prepojená s kostolom. Sýpka františkánskeho areálu je pristavaná západne ku kaplnke a severne k časti kostola. V interiéri sú nástenné maľby s figurálnymi a rastlinnými motívmi.