Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Stavebné pamiatky - Kremnica (3. časť)
zdroj: www.kremnica.sk
pridané: 20.5.2008

Mincovňa (Štefánikovo nám. č. 25/24). Najstaršia časť terajšej mincovne sa nachádza na severnej línii námestia, je z 15. storočia (sporadicky sa udáva rok 1442 – príp. rok 1443). Areál zaznamenal zmeny v renesancii, ale najmä koncom 19. storočia po zbúraní Hornej brány v roku 1872. Na mieste mincovne bola postavená roku 1882-1889 a následne v roku 1891 rozšírená severná a severozápadná časť areálu mincovne. V roku 1958 bola pristavaná ešte západná časť. Stará mincovňa v severnej časti mesta v roku 1329 začala raziť uhorské groše a v roku 1335 aj zlaté florény, známe ako kremnické dukáty, tiež strieborné groše a malé denáre.

Meštiansky dom (Kutnohorská ulica č.666/2). Trojpodlažný podpivničený dom s trojtraktovou dispozíciou a dvorovou pavlačou je reprezentantom bohatej renesančnej výzdoby. Stredná chodba je zaklenutá krížovými klenbami so štukovými hranami a kamennými rímsami pätiek. Kamenné portále s profiláciou sú ukončené rímsou, schodisko z prízemia na poschodie je podkovovitého tvaru s kamennými stupňami. Fasádu so sgrafitovým kvádrovaním charakterizuje kruhový arkier na nároží.

Meštiansky dom (Štefánikovo nám.č.14/2). Pôvodný gotický dom bol v 2. polovici 15. storočia rozšírený. V suteréne má zachované kamenné točité schodisko; z prízemia na poschodie ide druhé schodisko tvaru U z mladšej vývojovej fázy - so štukovou výzdobou pätiek klenebných polí. Na čelnej – západnej fasáde sú čitateľné gotické kamenné prvky – portále, okná s kamenným krížom, dymník; biela plocha fasády má na nárožiach a pod odkvapovou rímsou kópiu renesančnej výzdoby – kvádrovanie a esíčka. V ľavej časti fasády je osadená mramorová pamätná tabuľa s medailonom Jána Levoslava Bellu. Na bočnej – južnej fasáde je v nike nástenná maľba Narodenia z 15. storočia.

V súčasnosti dominantným - výrazným prvkom námestia je barokový Morový stĺp sv. Trojice. Pôvodne na tomto mieste stál kamenný stĺp z roku 1711, ktorý v roku 1761 rozobrali a v roku 1776 premiestnili do Hornej Vsi. Základný pylón trojuholníkového pôdorysu má hlavnú stranu orientovanú na západ. Kompozícia je dynamická, s množstvom sôch svätých (14 veľkých sôch v nadživotnej veľkosti) a anjelov. V rokoch 1765 – 1772 dielo vzniklo pod rukami sochárov Dionýza Stanettiho a M. Vogerleho, po ich smrti dielo dorobil Vogerleho tovariš T. Mayer. Stĺp bol opravovaný v rokoch 1891- 1894, 1920 – 1921 a 1954 – 1957, posledné reštaurovanie v súčasnosti je pred dokončením.

Baroková fontána – nachádzajúca sa v severnej časti námestia - je pravdepodobne dielom dielne D. Stanettiho z 18. storočia, má tiež konvexno – konkávne krivky v pôdoryse. Pôvodne ústredným prvkom fontány bola socha Neptúna. Nedostatočné archívne podklady výrazu sochy rozhodli o zmene a novodobom sochárskom dotvorení stredu fontány. Práce boli realizované v rokoch 1990 – 1992.

Meštiansky dom – st.č. 36 – ( Kollárova ulica č.541/1). Poschodový jednotraktový dom s dvomi miestnosťami a s neskorogotickým širokým vstupným portálom do vstupnej siene v južnej časti prízemia, má miestnosti zaklenuté diamantovými klenbami sieňového typu. Objekt je bohatý na reštaurované gotické kamenné články s polychrómiou a kvádrovanú gotickú fasádu s výzdobou.

Červená veža je kruhovou trojpodlažnou baštou na juhovýchodnom nároží mestského opevnenia. Nový interiér zo 70. rokov 20. storočia je riešený kovovým točitým schodiskom stredom objektu, jednotlivé podlažia boli vytvorené nanovo.

Opevnenie mesta veľmi jasne ohraničuje bývalé vnútorné mesto a napája sa na opevnenie mestského hradu. Múr mestského opevnenia má výraznú skladbu riadkovaním, miestami výšky 5 až 7 m. Pôvodne bol hradobný múr vyšší a mal z vnútornej strany drevenú pavlač. Dolná brána tvaru hranola s priechodom na prízemí má na južnej strane spúšťaciu mrežu. Vonkajšie fasády, okrem najvyššieho podlažia, tvorí pohľadovo špárovaný kameň.

Barbakan k Dolnej bráne bol pristavaný v roku 1530. Je tiež tvaru hranola, na prízemí s dvomi prechodnými otvormi : - väčší s polkruhovým portálom a pravouhlou zápustnou plochou pre padací most bol určený pre povozy, - menší má sedlový portál a bol určený pre peších. Chrliče, smolné nosy a nohavicové strieľne dopĺňa na čelnej strane renesančný polkruhový arkier a kamenná edikula s polychrómiou – s reliéfom sv. Kataríny. Vedľa vstupnej brány sú po stranách osadené reliéfne kamenné platne so symbolmi zlata (slnko) a striebra (mesiac), banských a minciarskych nástrojov. Nad platňami stoja keramické postavy baníka a minciara z 19. storočia. Na severnom priečelí veže barbakanu sú postranne prejazdného portálu osadené dva portrétne medailóny s polychrómiou z roku 1539 – cisára Ferdinanda I. a jeho manželky – kráľovnej Anny.

Čierna veža je kruhovou nižšou (dvojpodlažnou) baštou na juhozápadnom nároží mestských hradieb s malými strielňovými otvormi. Ide o jednopriestory radené nad sebou a sprístupnené vonkajším novým kovovým schodiskom z vnútornej strany opevnenia. Napriek odstráneniu dvoch brán z pôvodných troch a zbúraniu severovýchodnej časti múru mestského opevnenia, sa mestský fortifikačný systém Kremnice zachoval takmer v pôvodnom stave.

Kostol rím.-kat. sv. Alžbety vdovy sa prvýkrát spomína roku 1393 a vznikol pri nemocnici v rokoch 1382 – 1393. Gotický jednoloďový kostol má predĺženú svätyňu a klenby svätyne majú kamenné rebrá, na troch svorníkoch sú postupne znaky: uhorský znak Anjouovcov, vlastný rodový znak Anjouovcov a banícke symboly – prekrížené kladivko a želiezko ( čakan a graca). Vežu kostola pristavali v rokoch 1712 – 1713. Staršie neogotické interiérové zariadenie bolo v 20. storočí odstránené. Zostala tu pôvodná gotická krstiteľnica s barokovým figurálnym vekom. Kostol s vežou prešiel v roku 2000 - 2001 rozsiahlejšou údržbou. Zachovaný je vstupný lomený gotický portál do lode kostola, dva gotické portále pri stavebných úpravách boli opäť skryté pod omietku v severnej stene lode kostola.

Gymnázium a Škola úžitkového výtvarníctva č. 390/4, Mestské kultúrne stredisko č. 391/6 a Základná škola (II.) č. 392/8 boli vystavané v 2. polovici a koncom 19. storočia, niektoré zač. 20. storočia a tak vytvorili základ dnešnej podoby Ulice Pavla Križku.

Evanjelický kostol v klasicistickom slohu a fara (ulica Pavla Križku č. 394/12) Vznikli v roku 1824 – 1826 na mieste dreveného kostola z roku 1688 a starej fary – tieto stáli za hradbami mesta. Oltárny priestor má obdĺžnikové ukončenie, klasicistický oltár so stĺpovou architektúrou je z 1. pol. 19. storočia. Priečelie so stredným rizalitom a polkruhovo ukončeným ústupkom má portál s rovným prekladom. Postranné dvojice pilastrov nesú preklad s trojuholníkovým tympanonom. Na vrchole je kovaný kríž, na nárožiach kamenné vázy.

Meštiansky dom (ulica Pavla Križku č.395/14). Pôvodne gotický sieňový dom bol pri barokovej a klasicistickej prestavbe značne rozšírený a prestavaný. Severné priečelie je zvýraznené balkónom a portikusom. V dome v rokoch 1881 – 1908 pôsobil slovenský spisovateľ a banský lekár Gustáv Kazimír Zechenter – Laskomerský. Venoval sa i botanike, preto vedľa domu zriadil park – Zechenterovu záhradu.

Banícke domy reprezentujú ľudové staviteľstvo 19. storočia a začiatku 20. storočia. Boli prízemné zrubové, alebo kamenné, omietnuté, alebo poschodové – s drevenou pavlačou. Základný typ baníckeho domu má trojpriestorovú dispozíciu so strednou prechodnou chodbou, pri poschodových domoch sa schodmi z chodby vystupovalo na poschodie a na pavlač. Stropy sú drevené trámové, s horným zákopom . Poschodové banícke domy s pavlačou majú drevené pavlače nesené trámami, čo je pre banícke domy v okolí Kremnice typickým znakom. Tvar strechy je sedlový, na štíte ukončený polvalbou, alebo je celá strecha valbová. Ako krytina sa povodne používal drevený šindeľ.

Kostol sv. Kríža na Kalvárii po požiari v roku 1977 chátral. Zub času nahlodal múry natoľko, že došlo k jeho úplnému rozpadu. Krížová cesta sa postupne obnovuje. Výstup na Kalváriu a pohľad z vyhliadkovej plochy, sa návštevníkovi odvďačia krásnym pohľadom na okolité vrchy, kľukatú trasu železnice a historické mesto. V diaľke pri pohľade na sever vidieť gotický kostolík sv. Jána Krstiteľa na Kremnických Baniach.

1. časť   2. časť   3. časť