Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Baníctvo v okolí BB pred, za, po Fuggerovcoch (1. časť)
zdroj: www.referaty.sk
pridané: 13.6.2008

Situácia v baníctve

Moháčska katastrofa, vnútorné zápasy medzi Jánom Zápoľským a Ferdinandom Habsburským, obsadenie južných častí Uhorska Turkami, ako aj stúpenie cien životných potrieb malo na baníctvo neblahé následky. Bohatí ťažiari zo strachu pred Turkami a pre rozhárané vnútorné pomery opúšťali banské podniky a odchádzali z banských miest aj s nahonobeným majetkom. Komisári, vysielaní kráľovnou Máriou do banských miest, nedokázali úpadok zastaviť. Odliv kapitálu a podnikateľov nezastavil ani výslovný zákaz Ferdinanda II. z roku 1544. Narastali aj rozličné výrobné problémy. Najväčšie starosti spôsobovali banské vody. V Kremnici zaliala hlbšie partie baní voda. V Novej Bani sa darilo bane odvodňovať len pomocou púmp. Výrobné náklady stúpli. Pre drahotu sa museli zvýšiť mzdy. Priemerná mzda baníka bola z 50 na 70 denárov týždenne. Prenikanie do väčších hĺbok, čerpanie banských vôd, rozsiahla doprava a podobne si vynucovali narastanie počtu pracovných síl. Roku 1535 konštatovali kráľovský komisári v Kremnici , že na prácu, ktorú predtým robil jeden baník, sú teraz traja. V Banskej Štiavnici bolo treba najmenej desať baníkov tam, kde predtým pracovali traja či štyria. Podobne to bolo aj v banskobystrickom revíri.

Produkcia

Produkcia baní bola v tom čase nízka. V prvom polroku 1535 sa z celej stredoslovenskej banskej oblasti (4.10. prílohy) zamenilo v kremnickej mincovni 11 750 hrivien zlatostriebra. Pomerne vysoká bola produkcia striebra v banskobystrickom rudnom revíri. Fuggerovci vyrobili v rokoch 1526-1539 112 522 hrivien, t.j. ročne priemerne 8625 hrivien a v rokoch 1541-1543 37 049 hrivien striebra.

Medenorudné baníctvo

Medenorudné baníctvo na Slovensku prekonalo v 16. Storočí vari najväčšie zmeny. Mediarsky podnik v Banskej Bystrici bol pod správou Fuggerovcov najrozsiahlejším a najlepšie vybudovaným podnikom vo vtedajšej dobe. Pracoval stále s vysokými ziskami.

Erárny banský závod na ťažbu zlata v Kremnici zamenil v uvedenom polroku v mincovni len 47 hrivien zlatostriebra, banskoštiavnická komora dodala 10 263 hrivien a z banskobystrických baní odovzdali Fuggerovci do mincovne 1294 hrivien striebra.

Ťažba rúd sa síce postupne zmenšovala, ale produkcia kovov sa držala na primeranej výške, pretože sa spracúvali banské a troskové odvaly, ktoré mali ešte dosť vysoký obsah medi a striebra.

Podnikanie Fuggerovcov

V rokoch 1526-1539 získali Fuggerovci z banskobystrických baní 247 000 centov (priemerne ročne 20 538 centov) a v rokoch 1541-1545 až 108 885 (priemerne ročne 21 777 centov) medi. Banskobystrická meď sa vyvážala na viaceré európske a zámorské trhy. Zásobovali sa ňou nemecké krajiny, Nizozemsko Benátky, Španielsko, Portugalsko, severná Afrika a i.

Roku 1545 oznámil Anton Fugger, že sa vzdáva nájmu banskobystrického mediarskeho podniku. Na dvore cisára Ferdinanda to vyvolalo zdesenie, pretože dvorské orgány sa na prevzatie podniku nepripravili. Úsilie dvora i samého cisára, aby si Fuggerovská spoločnosť ponechala podnik v prenájme ešte aspoň rok, neviedlo k cieľu. Anton Fugger súhlasil len s poskytnutím pôžičky dvoru vo výške 30 000 zlatých, aby sa výroba v podniku mohla udržať. A tak bol banský erár nútený začať v apríli 1545 banskobystrický mediarsky podnik prebrať do priamej správy. Prevzatie podniku a najmä jeho počiatočné riadenie bolo spojené s mimoriadnymi ťažkosťami. Erár nemal k dispozícií potrebný kapitál, nemal odborníkov na riadenie výroby, nemal prehľad o pomeroch na svetových trhoch s meďou a nemal ani potrebné obchodné spojenia. Za krátku dobu sa však podarilo počiatočne ťažkosti prekonať a podnik začal opäť prosperovať. 2.5. Obchod s meďou

Erárna správa nedokázala však zorganizovať vlastný obchod s banskobystrickou meďou a tak dodávala meď sčasti naďalej Fuggerovcom, sčasti iným hornonemeckým obchodným domom. Veľkou prekážkou osamostatnenia banskobystrického mediarskeho podniku spod vplyvu týchto obchodných spoločností bola veľká zadĺženosť dvora a stále nové pôžičky, ktoré dvor bral na banskobystrickú meď. Podnik tak nemal často ani prostriedky na financovanie výroby. Od konca 40. rokov 16. storočia sa obchodu s banskobystrickou meďou zmocnila augsburgská spoločnosť M. Manlicha, ktorá dostávala i napriek protestom správy podniku všetku vyrobenú meď. Roku 1553 vyviezol napríklad M. Manlich len na Iberský polostrov vyše 13 000 centov medi. Od konca 60. rokov nastala v mediarskom podniku kríza. Spôsobila ju najmä dánsko-švédska vojna, vyradenie Antverp z obchodu s banskobystrickou meďou, ťažkosti s odbytom a nedostatok kapitálu na financovanie výroby. Roku 1560 vyprodukoval banskobystrický mediarsky podnik ešte vyše 21 300 centov medi. Od 70. Rokov vyrábal však ročne už len okolo 9000-10 000 centov. Všetku vyrobenú meď preberali nákladníci a predávali ju s veľkými ziskami na svetových trhoch.

Železnorudné ložiská

Železiarska výroba bola na Slovensku tiež rozsiahla a významná. Boli už známe takmer významnejšie ložiská železnej rudy na Pohroní, v Gemeri, na Spiši i v Abovskej stolici.

Druhým dôležitým banským a hutným komplexom, ktorý bol erár nútený prevziať do vlastnej správy, bol rozsiahly mediarsky podnik v Banskej Bystrici. Fuggerovci ho neboli ochotní naďalej prenajímať, a tak neostávalo Ferdinandovi I. nič iné, ako bane a huty prevziať a zorganizovať na ich riadenie samostatnú komorskú správu. Erárny mediarsky podnik v Banskej Bystrici hral potom vo vojenských, finančných a politických podujatiach viedenského dvora vážnu úlohu, pretože z neho plynuli veľké zisky a meď aj významnou strategickou surovinou.

1. časť   2. časť